Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 2. 6. 2007

SRo: Pán prezident, stretávame sa opäť po mesiaci, aby ste na vlnách Rádia Slovensko mohli tlmočiť svoj názor na udalosti, ktoré hýbu našou domácou politickou scénou. Jedna z nich - kauza Hedvigy Malinovej - sa však preniesla za slovenské hranice, do Európskeho parlamentu. Preto moja prvá otázka znie: sú európske inštitúcie primeranou pôdou na ventilovanie takéhoto prípadu?

Bol som veľmi rád, keď sme sa dohodli s maďarským prezidentom Sólyomom, že budeme robiť všetko pre to, aby sme prezentovali naše úsilie o dobré vzťahy a toto úsilie tlmočili aj občanom či už Maďarskej republiky alebo u nás na Slovensku. A najmä medzi občanov Slovenska maďarskej národnosti a iných národností. To, čo sa stalo v týchto dňoch, považujem za nepredvídavé.

Spochybňovanie postavenia Slovenska a jeho inštitúcií má negatívny dopad. Poviem to otvorene – ide o dopady aj na medzinárodné postavenie Slovenska, aj na vzťahy obchodno-ekonomické a možno investorské. Som veľmi rád, že Slovensko je dnes je považované za dôveryhodný štát s otvorenou politikou a so zachovávaním princípov, pre ktoré sme sa stali členmi či už Európskej únie, aliancie alebo ako člena Bezpečnostnej rady, aj keď nestáleho. Bojím sa, že Slovenská republika sa opäť dostáva do pozícií v scenári ktorý začali napĺňať po parlamentných voľbách vlani niektoré politické strany a ich predstavitelia. Táto situácia je ozaj spolitizovaná.

Najviac ma mrzí, že napríklad najväčšie maďarské strany, ktoré v Maďarsku tvrdo zápasia o moc v štáte, si spoločne sadnú za jeden stôl a spochybňujú demokratické inštitúty v našej krajine. Ako je možné, že napríklad aj na základe takýchto rozhovorov potom predstaviteľka menšiny v tom istom tóne vystúpi na pôde Európskeho parlamentu? Som presvedčený, že nám všetkým záleží na dobrých vzťahoch s Maďarskou republikou. Všetci chceme dobré spolunažívanie.

SRo: Pán prezident, vy ste to vlastne aj naznačili, že sa ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú prácu slovenskej polície a justície v tomto konkrétnom prípade. Iní zasa hovoria o akejsi vopred pripravenej provokácii. Celý prípad, ktorý bol už predtým politicky citlivý, sa teraz zároveň zmenil aj na veľkú politickú tému. Mňa by preto zaujímalo, čo si ako odborník na právo myslíte o jej využívaní v politickom boji?

V mojom úvodnom slove som chcel naznačiť, aby sme z takéhoto pohľadu a z takýchto pozícií dali ruky preč od rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní. Netvrdím, že tieto orgány nie sú neomylné a že niekedy nemôžu konať možno z určitého uhla pohľadu. Ale na to je systém opravných prostriedkov, ktoré možno využiť a som presvedčený, že aj v tomto prípade takéto opravné prostriedky budú využité. Takže nie je úlohou politikov a novinárov vynášať rozhodnutia pred rozhodnutím týchto inštitútov.

SRo: Trúfate si predpovedať, ako táto kauza skončí?

Nie. Vôbec. Ani len o tom neuvažujem. Práve z tých dôvodov, ktoré som povedal.

SRo: Prejdeme na inú tému. Údajne sa pracuje na vašej návšteve v Bielom dome. Aspoň takúto informáciu priniesli niektoré médiá. Chcem sa preto spýtať či je pravdivá?

Ani neviem, kto mi to z mojich kolegov hovoril, že ani nevie, že idem do Spojených štátov. Vôbec nie. Viem, že na tento rok sú potvrdené dve cesty prezidenta na oficiálnu návštevu, a to do Moldavska a Španielska. Áno, každý rok býva zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, na ktorom sa pravidelne zúčastňuje prezident alebo premiér a minister zahraničných vecí. A aj tento rok určite na valné zhromaždenie niekto z nás pôjde. Ale o ceste z New Yorku do Washingtonu sme zatiaľ s nikým nehovorili.

SRo: A ani sa nepripravuje?

Nie. Vôbec neviem o tom, že by sa niečo takéto pripravovalo.

SRo: Jedno prezidentské stretnutie už ale máte za sebou. V Brne sa konal summit hláv štátov a v jeho rámci sa uskutočnilo aj množstvo bilaterálnych rokovaní. Môžu však z takéhoto veľkého fóra vzísť aj konkrétne výsledky, alebo skôr išlo o také príjemné stretnutie?

Tu nedochádza k prijímaniu nejakej rezolúcie alebo nejakého záväzného stanoviska, ale považujem to za veľmi prospešné práve preto, že sa prezidenti môžu stretnúť a môžu hovoriť o problémoch, ktoré sa netýkajú len jednej krajiny, len jednej skupiny, ale týkajú sa aj globálnejších problémov. Ich záverečný postoj má niečo do seba potom aj pri presadzovaní v domácej politike. Na druhej strane považujem za ešte lepšiu aj ekonomicky výhodnejšiu skutočnosť, že sa tam stretnú prezidenti, ktorí možno by sa stretli za 5, za 6 rokov a môžeme prerokovať otázky a problémy vzájomných bilaterálnych potrieb.

SRo: Čo považujete za najdôležitejší moment práve z tohto posledného stretnutia?

Na neverejnom zasadnutí sa hovorilo ozaj o tých najaktuálnejších otázkach. Či už o otázke Kosova, aj o otázke bezpečnostných protiraketových zariadení. To sú problémy, o ktorých dnes nehovorí len stredná Európa, ale hovorí o nich celá Európa a celý svet.

SRo: Prenesme sa teraz do slovenskej reality. Sudcovia Najvyššieho súdu vám napísali list a žiadajú vás o pomoc. Konkrétne namietajú nerovnosť v odmeňovaní a chceli by aj vyššie platy. Aká bude vaša odpoveď?

Sudcovský stav je podrobne zadefinovaný v ústave. Myslím si, že práve podľa ústavy by sa mal sudcovský stav aj správať. Určite, že je tu vyhranený pohľad na osobitné súdnictvo, ale podľa Ústavy Slovenskej republiky. A podľa Ústavy Slovenskej republiky takým osobitným súdom je len Ústavný súd Slovenskej republiky. Čiže diferencovať plat z takého pohľadu , ako sa dnes dožadujú sudcovia a ako je reálny stav, nie je dobré. Diferencovanosť platov sudcov nesmie enormne prekročiť hranice platov sudcov jednotlivých stupňov a druhov súdov. Mám na mysli všeobecné súdy. A hneď potom sa pýtam: Prečo Špeciálny súd by mal mať iné kritériá ako všeobecné súdy? Čím je opodstatnená vecne a charakterovo ich špecializácia? Z určenia ich významu spoločenskej potreby a rozdielnosti agendy, myslím si , že je potrebné usudzovať o rozdielnosti platov špeciálnych sudcov a ostatných sudcov. Nemôže a nesmie to byť platový rozdiel taký, ktorý neopodstatnene zvýhodňuje jedných a diskriminuje druhých. A ešte keď uvážime, že platom sudcov sa pridružujú aj niektoré ďalšie zvýhodnenia niektorých súdov, ako sú ochranka, osobitné byty atď. Takže toto ozaj vytvára určitú atmosféru medzi sudcami, ktorá vyvoláva diskrimináciu.

SRo: Len práve teraz ten systém nerovnakého odmeňovania existuje. Ako by sa teda mal riešiť?

V prvom rade by som chcel povedať, že nevidím seriózny dôvod pre mimoústavnú sústavu súdov, a preto aj rozdielne profesionálne spoločenské, materiálne a finančné postavenie a ohodnotenie sudcov len niektorých súdov, ako je napríklad Špeciálny súd. Nevidím ako šťastné, že by teraz čisto o platoch a o týchto rozdieloch mal rozhodovať niektorý zo súdov na základe žaloby, ktorú podali sudcovia. Týmto problémom by sa mali zaoberať poslanci, Národná rada a vláda.

SRo: Zostaňme ešte teraz chvíľu v justícii. Ministerstvo spravodlivosti pripravuje rozsiahle novely trestných kódexov a na verejnosť už prenikli informácie, že sa uvažuje aj o znížení dolných sadzieb trestných činov. Ministerstvo argumentuje tým, že chce, aby mali sudcovia väčšiu rozhodovaciu právomoc. Považujete tento argument za správny?

U nás, žiaľ, trestná činnosť neklesá. Podľa štatistík, aj keď som minule počul bývalého pána ministra, že rapídne klesli trestné činy vrážd. Áno, klesli, ale z pohľadu, že čím ďalej - chvalabohu - tým menej dochádza k vyrovnávaniu si účtov medzi rôznymi skupinami, ktoré konali nie v zmysle zákona. Ale k takýmto trestným činom z pohľadu ťažkého sociálneho postavenia alebo mravného dochádza stále viac a viac. Myslím si, že sadzba trestu dáva sudcovi možnosť nájsť najmä cieľ, účel a zmysel trestu v rámci sudcovskej nezávislosti. Teda nepovažujem za veľmi akútnu zmenu Trestného zákona pokiaľ ide o tresty.

SRo: Máte na mysli práve to zníženie dolnej hranice?

Znížená hranica. Ak by v minulosti nebolo došlo k zvýšeniu tejto hranice, tak isto by sa nebolo nič stalo. Opäť opakujem: je to sudcovská nezávislosť a sudca môže vzhľadom k situácii voľne a slobodne rozhodovať. Trestná politika v súčasnosti by mala byť asi o niečom inom.

SRo: Práve k tomu smerovala aj moja ďalšia otázka. Vy ste už vlastne naznačili, že tvrdé represie nie sú takým zázračným liekom. Ale čo by ste vy, ako právnik s dlhoročnou praxou preferovali pri náprave páchateľov?

Myslím si, že stále zanedbávame prevenciu. To sa nám odzrkadľuje napríklad aj v tom, že prevencia, ktorá by mala byť v rodinách, v školách, v spoločenských organizáciách, sa mení na požiadavku - najmä politikov a predstaviteľov aj trestnej politiky na zníženie veku zakladajúceho trestnú zodpovednosť. No, neviem či to je práve prevencia z tohto pohľadu. Myslím si skôr, že je potrebné vytvárať spoločenské podmienky pre to, aby nedochádzalo k napĺňaniu niektorých skutkových podstát trestných činov, o ktorých hovoríme. Nie je ľahké dosiahnuť takýto stav, aby prevencia v momente zabrala. Chce to v prvom rade pochopenie zo strany spoločnosti, pochopenie politikov, vlády a investovanie do prevencie. A tá určite nie je lacná.

SRo: Prejdime teraz aj na slovenskú politickú scénu, lepšie povedané skôr na politickú pôdu. Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota sa nechal počuť, že by privítal prerozdelenie vládnych kresiel. Neskôr síce z tejto požiadavky ustúpil aj po rozhovore s premiérom Robertom Ficom. Nesvedčí takéto vyjadrenie o tom, že sú predsa len skryté problémy vo vládnej koalícii?

Súčasná vláda má pozíciu aj možnosti využiť núkané ekonomické parametre aj z eurofondov, aby sa zvyšovalo sociálne postavenie občanov, aby sa znižovalo percento nezamestnanosti v republike. Jednoducho, aby občan pocítil, že táto vláda prijíma pozitívne rozhodnutia. Ak si toto občan uvedomí, tak táto vláda bez problémov bude môcť pokračovať aj v budúcom volebnom období.

SRo: A bude pokračovať v rovnakom zložení?

Každý z lídrov koalície má taký špecifický spôsob komunikácie. A, samozrejme, každý pri príležitosti, ktorá sa naskytne, môže rozšíriť určité politické pôsobenie, Bude ho hľadať , či už vo vláde, alebo aj v ekonomickej oblasti. To sa potvrdilo aj týmito výrokmi. No na druhej strane nie je to niečo, čo by malo skomplikovať rozhodovanie vlády a najmä rozhodovanie poslancov v parlamente. Parlament funguje v takom zložení ako začal, je nemenný. Tým chcem povedať, že sila hlasov koalície je zachovaná. Som presvedčený, že bude zachovaná aj pri niektorých takýchto politických náznakoch možného konfliktu medzi lídrami strán ďalej. A to je základ.

SRo: Aj keby sa možno v budúcom vládnom období vymenil niektorý z partnerov súčasnej vládnej koalície?

To by bolo asi predčasné, aby sme my dvaja teraz začali uvažovať o tom, či v budúcej vláde budú tieto politické strany alebo niektoré iné. Zrejme o tomto bude uvažovať občan v čase volieb, ktoré prídu. V súčasnej dobe ozaj sa dá konštatovať, že sa zvyšuje reálna mzda, sociálne zabezpečenie a že sa znižuje aj nezamestnanosť na Slovensku. I keď sa tu nedá povedať, že je to rovnomerné vo všetkých krajoch, ale takýto pozitívny rast tu je.

SRo: Neodpustím si ešte jednu otázku. Blíži sa aj leto, ktoré je neodmysliteľne späté s oddychom a s dovolenkou. Chcela by som sa spýtať, či už viete, kde ju strávite tento rok? A prípadne aj s kým?

No, s kým, to viem. Ak by som išiel, bola by to určite moja manželka. Vlani sme neboli nikde na dovolenke, bol čas volieb a bolo dobre, že som ostal na Slovensku. Možno toho roku sa mi podarí, zatiaľ ale som nikde dovolenku neplánoval. Ale, ak by sa mi podarilo, tak možno pôjdem na chvíľku do Tatier. Alebo, ak by bolo viac času, tak by som sa zastavil a pozrel si Chorvátsko.

SRo: Tam vás aj - myslím - pozval Stipe Mesič. Je to tak?

Áno, mám pozvanie. Ale či ho zrealizujem, dnes ešte neviem.