Aktuality
   

Rok 2007

Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2007

Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na 14. summite stredoeurópskych prezidentov v Brne s prejavom

Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na 14. summite stredoeurópskych prezidentov v Brne s prejavom

25. máj 2007

Prezident SR Ivan Gašparovič sa dnes zúčastnil na 14. summite prezidentov stredoeurópskych krajín. Po slávnostnom otváracom ceremoniáli na Námestí slobody v Brne program pokračoval pracovným rokovaním.

Na úvod vystúpil hostiteľ, prezident Českej republiky Václav Klaus. Ako povedal, je rád, že tento summit sa po trinástich rokoch koná opäť v Českej republike. Dnes sa v Brne stretlo 15 prezidentov. Ospravedlnili sa prezidenti Nemecka, Slovinska a Ukrajiny. Prevažuje počet prezidentov z členských krajín Európskej únie, ktorých je osem k počtu prezidentov z nečlenských krajín, ktorých je sedem. Témami dnešného rokovania boli – vnútorná stabilita regiónu strednej a východnej Európy, aktuálna situácia na Ukrajine a západný Balkán čiže Kosovo. Česká republika podporuje rozhovory vedené OSN ohľadom budúceho statusu Kosova, ale je presvedčená, že by mal vychádzať z pohľadu obyvateľov tejto provincie.

Na prvom plenárnom rokovaní vystúpil aj český premiér Mirek Topolánek. Jedinečnosť tohto fóra podľa neho spočíva v účasti hláv štátov, ktoré sú členmi EÚ ako aj ich partnerov z nečlenských krajín. Je to dobrá príležitosť vymeniť si skúsenosti z predvstupového procesu a samotnej integrácie do euroatlantických štruktúr. Český predseda vlády prezidentom v Brne predstavil aj názor na budovanie radarového obranného štítu v Českej republike. Podľa Topolánka je to nevyhnutný krok, ktorý zvýši bezpečnosť Európy v prostredí zvyšujúceho sa rizika globalizujúceho sa terorizmu. Mirek Topolánek sa vyslovil aj za zrušenie bariér, ktoré rozdeľujú starých a nových členov Európskej únie.

Po nich sa ujal slova bulharský prezident Georgi Parvanov. Ocenil, že do diskusie bola zaradená aj problematika západného Balkánu. Európska perspektíva západného Balkánu je najlepšou stimuláciou k ekonomickým a sociálnym reformám, ktoré vyústia k stabilite tejto časti Európy, uviedol Parvanov. Podľa neho je veľmi dôležité, aby sa posilnila inštitucionalizácia Európskej únie. Bulharsko podporuje kandidatúru Macedónska a je za to, aby bolo organizátorom nadchádzajúceho summitu prezidentov stredoeurópskych krajín.

Maďarský prezident László Sólyom ocenil, že na summite v Brne sa zúčastňuje 15 prezidentov, pričom na prvom stretnutí to boli iba štyria. Maďarsko podporuje integračné úsilie krajín západného Balkánu, ale každá krajina musí splniť kritériá na vstup do týchto zoskupení.

V diskusii vystúpil aj moldavský prezident Vladimír Voronin a taliansky prezident Giorgio Napolitano. Obidvaja ocenili ďalšie rozširovanie EÚ. Moldavský prezident uviedol, že Moldavsko sa bez jeho úplnej suverenity a celistvosti nedokáže do únie integrovať.

Rumunský prezident Traian Basescu vo svojom vystúpení tiež podporil ďalšie rozširovanie EÚ.

Boris Tadič, srbský prezident, v príspevku potvrdil, že Srbsko sa nemieni zriecť svojej suverenity a vzdať sa svojej územnej integrity. Srbsko sa nechce miešať do riešenia ekonomického vývoja v provincii Kosovo. „V Kosove leží identita môjho národa, sú tam korene našej kultúry, je tam jedna tretina obyvateľov srbskej národnosti. Kosovo je základom histórie Srbska, preto sa ho nemôžeme zrieknuť.“, uviedol Boris Tadič.

So svojim prejavom vystúpil v prvý deň summitu aj Ivan Gašparovič. Prezentoval v ňom slovenský postoj k budúcemu statusu Kosova. Slovenská republika, ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, veľmi pozorne vníma situáciu na západnom Balkáne. Slovensko chce byť zodpovedným subjektom svetovej politiky a zdôrazňuje nevyhnutnosť Európskej perspektívy pre štáty západného Balkánu. Kosovo je v tomto kontexte najzávažnejšia otázka. Ivan Gašparovič ocenil opakovaný príklon Srbska k jeho európskej perspektíve a jeho demokratizačný proces. Ocenil prínos prezidenta Srbskej republiky Borisa Tadiča. Kosovským statusom sa zaoberá BR OSN a leží na nej výrazná zodpovednosť rozhodnúť tak, aby nebola poškodená ani jedná strana tohto sporu. Slovensko je za jednotu, ktorá je kľúčom k úspešnému riešeniu kosovského problému. Slovensko je pripravené podporiť záverečné jednotné rozhodnutie o statuse Kosova. Upozornil však na potrebu citlivosti v tomto prostredí. „Vzájomný rešpekt , tolerancia, akceptácia a spolupráca sú najlepším receptom na šírenie pokoja a stability v regióne.“, uviedol Ivan Gašparovič. Prijatie konsenzuálneho rozhodnutia by malo byť hlavnou ašpiráciou. Situácia na západnom Balkáne vplýva aj na rozvoj v Európe a preto vyjadril presvedčenie, že budúcnosť západného Balkánu je v Európskej únii.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač

© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]