Year 2013

Home | News | Press Department Archive | Year 2013

Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal a vrátil zákony

17. apríl 2013

Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky podpísal zákon z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prezident Slovenskej republiky vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky

1. Zákon z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme a

2. Zákon z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Dôvody vrátenia Zákona z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme:
I
Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme (ďalej len „schválený zákon”).

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní neprijala ako celok.

II
V úvode tohto rozhodnutia musím uviesť, že sa naďalej stotožňujem a podporujem myšlienku zriadenia Slovenského historického ústavu zákonom, rovnako ako som podporu tejto myšlienky vyjadril v rozhodnutí o vrátení zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme z 10. marca 2010 (rozhodnutie z 26. marca 2010 č. 1370-2010-BA).
Vzhľadom na význam a dôstojnosť inštitúcie, ktorá sa má zákonom zriadiť naďalej som toho názoru, že aj táto zákonná úprava musí spĺňať požiadavky kladené na zákon.

1. Už z názvu a z § 1 schváleného zákona vyplýva, že sa ustanovuje zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme (ďalej len „historický ústav“). V schválenom zákone však absentuje ustanovenie, ktorým by sa historický ústav zriadil. V tejto súvislosti treba uviesť, že schválený zákon je zákonom, ktorým sa podľa jeho názvu a § 1 zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, ale sídlom historického ústavu podľa § 2 ods. 2 prvej vety schváleného zákona je Bratislava a výskumným pracoviskom Rím a podľa § 4 ods. 2 druhej vety schváleného zákona je Rím iba pracoviskom riaditeľa. Na úplnosť treba uviesť, že podľa § 4 ods. 3 schváleného zákona pracoviskom vedeckej rady je Bratislava.

2. V ustanoveniach § 3 schváleného zákona sa upravujú úlohy historického ústavu. Podľa § 3 ods. 1 schváleného zákona historický ústav sa venuje vedecko-výskumnej a vydavateľskej činnosti. Táto formulácia, ktorá naviac vyjadruje vlastne hlavné úlohy historického ústavu, nezodpovedá požiadavke kladenej na zákon, ktorý by mal obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom.

Historický ústav systematicky skúma podľa § 3 ods. 2 písm. a) schváleného zákona archívne materiály so vzťahom ku Slovensku a Slovákom vo verejných a súkromných archívoch historickej povahy a podľa § 3 ods. 3 písm. a) schváleného zákona historické knižné fondy so vzťahom ku Slovensku vo verejných a súkromných knižniciach na území Talianskej republiky, Republiky San Marino a Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov.
Podľa § 3 ods. 4 schváleného zákona historický ústav vykonáva umenovednú činnosť vo verejných a súkromných galériách a múzeách na území Vatikánu, Talianskej republiky, Republiky San Marino a Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov.
Schválený zákon je zákonnou úpravou Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá podľa čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len “ústava”) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, teda na území Slovenskej republiky , ktorá je podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy zvrchovaný štát. Akúkoľvek činnosť vrátane skúmania resp. vedecko-výskumnej činnosti (bez medzinárodnej zmluvy alebo iného dokumentu medzinárodného práva) nemožno na území iného štátu ani v inštitúciách na území iného štátu, vykonávať podľa zákona (ani na základe zákona) Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky nemožno skúmať, vykonávať vedecko-výskumnú činnosť a inú činnosť ani v takých inštitúciách, akou je Vatikánsky tajný archív, Vatikánska apoštolská knižnica, Historický archív druhej sekcie Štátneho sekretariátu Svätej stolica a archívy orgánov Rímskej kúrie a jej kongregácií, ako to vyplýva z § 3 ods. 2 písm. b) až d) a z odseku 3 písm. b) schváleného zákona. Územie Vatikánu, Talianskej republiky, Republiky San Marino je územie (priestor), v ktorom Slovenská republika nevykonáva svoju suverénnu štátnu moc.
Podľa § 3 ods. 5 schváleného zákona historický ústav vykonáva vydavateľskú činnosť, ktorou informuje verejnosť o svojich vedecko-výskumných a iných aktivitách. Podľa dikcie tohto ustanovenia je vydavateľská činnosť výrazne zúžená; na informovanie verejnosti v rozsahu vyplývajúcom z § 3 ods. 5 schváleného zákona možno využiť iné právne prostriedky napríklad zverejňovanie výročných správ o činnosti historického ústavu.

3. Predmetom úpravy § 4 schváleného zákona je organizácia historického ústavu. Podľa § 4 ods. 2 prvej vety schváleného zákona riaditeľ riadi a zodpovedá za činnosť historického ústavu. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) schváleného zákona zodpovednosť za činnosť historického ústavu patrí rade ústavu (zrejme rade historického ústavu). Z citovaných ustanovení nie je teda jasné, kto vlastne zodpovedá za činnosť historického ústavu.
Podľa § 4 ods. 2 tretej vety schváleného zákona riaditeľ má nárok na mesačný plat. V schválenom zákone absentujú ustanovenia o tom, kto a na základe akých kritérií určuje riaditeľovi plat. Tieto otázky schválený zákon nerieši ani odkazom na príslušnú zákonnú úpravu, podľa ktorej sa bude určovať riaditeľovi plat.
Podľa § 4 ods. 4 druhej vety schváleného zákona vedecká rada určuje vedeckým pracovníkom historického ústavu štipendium. Aj keď schválený zákon neupravuje pracovnoprávny režim vedeckých pracovníkov historického ústavu, ale už z ich označenia vyplýva, že by im mal patriť plat resp. mzda. Okrem toho schválený zákon neupravuje žiadne kritériá alebo pravidlá, podľa ktorých sa bude štipendium určovať.
Podľa § 4 ods. 4 tretej vety schváleného zákona podrobnosti upravia vnútorné predpisy historického ústavu. Z tohto znenia nie je jasné podrobnosti o čom upravia vnútorné predpisy.
Podľa § 4 ods. 5 schváleného zákona jedným z dôvodov na odvolanie riaditeľa alebo člena vedeckej rady je jeho právoplatné odsúdenie za trestný čin. Podľa § 7 ods. 4 schváleného zákona za riaditeľa môže kandidovať iba vedecký pracovník, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Ide o zrejmý nesúlad týchto ustanovení pre výkon funkcie riaditeľa historického ústavu (v jednom prípade ide o akýkoľvek trestný čin a v druhom prípade len o úmyselný trestný čin).

4. Podľa § 4 ods. 1 schváleného zákona je jedným z orgánov historického ústavu vedecká rada. V schválenom zákone absentuje postavenie tohto orgánu, a to najmä vo vzťahu k ďalšiemu orgánu historického ústavu, ktorým je rada ústavu (zrejme rada historického ústavu).
Vedecká rada je kolektívnym orgánom historického ústavu. V schválenom zákone absentuje úprava, kedy je vedecká rada uznášaniaschopná a kedy je prijaté jej rozhodnutie. Spôsob rozhodovania nadpolovičnou väčšinou je upravený len pri voľbe riaditeľa historického ústavu (v § 7 ods. 2), pri schvaľovaní štatútu historického ústavu a jeho zmien (v § 8 ods. 2 druhej vete) a pri voľbe predsedu vedeckej rady (v § 5 ods. 1 prvej vete). Spôsob uznášania sa a rozhodovania vedeckej rady aj v ďalších prípadoch by mal byť predmetom zákonnej úpravy. To platí rovnako aj pre radu ústavu, ktorá je tiež kolektívny orgán historického ústavu.

5. V § 6 ods. 1 schváleného zákona sa upravuje, kto tvorí radu ústavu (zrejme radu historického ústavu) ako jedného z orgánov historického ústavu. Ako som už uviedol, absentuje úprava, o aký orgán z hľadiska jeho postavenia ide.
Podľa § 6 ods. 1 schváleného zákona radu ústavu tvorí aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme. Podľa § 2 ods. 3 schváleného zákona historický ústav spolupracuje s týmto inštitútom, preto nie je jasné, prečo je jeho riaditeľ „členom“ rady ústavu. Okrem toho riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme je v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a vykonáva štátnu službu pre tento služobný úrad.
Podľa § 6 ods. 1 schváleného zákona tvorí radu ústavu aj tajomník historického ústavu, ktorého vymenúva riaditeľ. V schválenom zákone nie je upravené jeho postavenie, či je zamestnancom historického ústavu, aké sú predpoklady na výkon jeho funkcie, aký je rozsah jeho oprávnení a povinností; zo znenia § 6 ods. 1 schváleného zákona vyplýva, že tajomník historického ústavu je neodvolateľný (absentuje, kto ho odvoláva).
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) schváleného zákona do pôsobnosti rady ústavu patrí zodpovednosť za riadny chod a činnosť historického ústav. Nie je jasné, čo sa rozumie zodpovednosťou za riadny chod historického ústavu, keď historický ústav podľa § 4 ods. 2 prvej vety schváleného zákona riadi a zodpovedá za jeho činnosť riaditeľ a podľa § 7 ods. 1 schváleného zákona štatutárnym orgánom historického ústavu je riaditeľ, ktorý podľa § 7 ods. 5 schváleného zákona tiež zodpovedá za vedecký výskum vedeckých pracovníkov historického ústavu.

6. V § 7 ods. 4 prvej vete schváleného zákona sa upravujú predpoklady byť kandidátom na funkciu riaditeľa historického ústavu; v tejto súvislosti potom nie je jasný pracovný vzťah riaditeľa, ktorý zákon sa bude na neho v pracovnoprávnych veciach vzťahovať.

7. Podľa § 8 ods. 1 schváleného zákona podrobnosti o organizácii a činnosti historického ústavu upraví štatút. Schválený zákon upravuje organizáciu historického ústavu; neupravuje však činnosť historického ústavu, ale jeho úlohy (§3). Preto štatút nemôže upravovať podrobnosti o niečom, čo nie je predmetom zákonnej úpravy.

8. Problematická je úprava hospodárenia a financovania historického ústavu podľa nadpisu § 9 schváleného zákona. Odsek 1 v § 9 schváleného zákona upravuje len hospodárenie (aj to vecne nevhodne) a odsek 2 v § 9 nakladanie s majetkom štátu.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) schváleného zákona historický ústav hospodári s majetkom štátu (správne má byť s majetkom Slovenskej republiky). Podľa § 9 ods. 2 schváleného zákona na nakladanie s majetkom štátu (majetkom Slovenskej republiky), ktorý spravuje historický ústav, sa vzťahuje osobitný predpis, s čím možno súhlasiť. Schválený zákon však neupravuje, čo je majetkom štátu (majetkom Slovenskej republiky), ktorý spravuje historický ústav. Úprava, ktorá je obsahom § 9 schváleného zákona je nedostatočná.

9. V schválenom zákone sú aj ďalšie nedostatky, najmä sporné formulácie, používanie nevhodných slovných spojení. V tomto rozhodnutí uvádzam len najproblémovejšie nedostatky.

Podľa § 68 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
Podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 č. 519 (č. 19/1997 Z. z.) zákon musí byť okrem iného zrozumiteľný. V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu (čl. 4 ods. 3 prvá veta legislatívnych pravidiel tvorby zákonov).
Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy aj právny štát. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky „ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ (PL. ÚS 19/98).

III
V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II a rozsah nedostatkov schváleného zákona navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

Dôvody vrátenia Zákona z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov:

I
Podľa čl. 1 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „schválený zákon“).

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II
1. Podľa čl. I 38. bodu § 19 ods. 7 písm. d) schváleného zákona obvodný lesný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru. Podľa platného a účinného § 19 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z. z. obvodný lesný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie na návrh užívateľa poľovného revíru, ak si nesplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10. Preto podľa môjho názoru odvolanie poľovníckeho hospodára z funkcie obvodným lesným úradom, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru nie je vecne správne.
V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona (tlač 328) sa uvádza, že ide o také prípady, keď obvodné lesné úrady nemajú odvolať z funkcie poľovníckeho hospodára, ak medzi ním a užívateľom poľovného revíru došlo ku skončeniu pracovného pomeru. To však je potrebné premietnuť do čl. I 38. bodu § 19 ods. 7 písm. d) schváleného zákona.
2. Podľa čl. I 77. bodu § 58 ods. 5 schváleného zákona na spoločnej poľovačke možno loviť malú zver a diviačiu zver, podľa pokynov vedúceho spoločnej poľovačky tiež netrofejovú raticovú zver podľa plánu chovu a lovu, inú zver podľa § 56 ods. 1 (na základe povolenia príslušnej úpravy stavu zveri, ak vznikne potreba, aby sa počet niektorého druhu zveri znížil) a zver, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu.
Podľa platného a účinného § 58 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. na spoločnej poľovačke možno loviť zo zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu len malú zver a diviačiu zver. Inú zver podliehajúcu poľovníckemu plánovaniu možno loviť na spoločných poľovačkách na základe povolenia podľa § 56 a výnimky podľa § 65 ods. 9 (táto výnimka sa podľa čl. I 90. bodu schváleného zákona zrušuje). Zver, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu, možno loviť na spoločnej poľovačke podľa pokynov vedúceho spoločnej poľovačky.
V čl. I 77. bode v § 58 ods. 5 schváleného zákona sa rozširujú možnosti lovu zveri na spoločnej poľovačke. Toto rozšírenie sa týka aj netrofejovej raticovej zveri.
Podľa platného a účinného § 55 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. raticovú zver je poľovník povinný loviť selektívne, a to tak, že prednostne loví zver chorú, zostarnutú, kondične zoslabnutú, pri samčej trofejovej zveri len zver, ktorá nie je vhodná na ďalší chov alebo po dosiahnutí jej trofejovej kulminácie.
Znenie čl. I 77. bodu § 58 ods. 5 schváleného zákona môže viesť k porušovaniu povinnosti poľovníka podľa § 55 ods. 5 (teda povinnosti selektívneho lovu); môže to viesť k úbytku najvyšších vekových tried raticovej zveri. Ustanovené možnosti lovu podľa čl. I 77. bodu § 58 ods. 5 schváleného zákona môžu tiež viesť k nežiadúcemu úbytku aj niektorého druhu zveri, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu. Preto navrhujem ponechať platné a účinné znenie § 58 ods. 5.
3. Podľa čl. I 104. bodu § 80 ods. 3 schváleného zákona, ak bol osobe odňatý poľovný lístok na dobu určitú alebo zakázaný lov jedného alebo všetkých druhov zveri na dobu určitú podľa zákona o poľovníctve účinného do 31. augusta 2009 (zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov), môže Slovenská poľovnícka komora po uplynutí polovice tejto doby upustiť od výkonu zvyšku sankcie. Toto upustenie nepovažujem za správne. Podľa platného a účinného § 51 ods. 10 prvej vety, ak je poľovný lístok odňatý na dobu určitú, je osoba, ktorej bol poľovný lístok odňatý, povinná vykonať poľovnícku skúšku uchádzača o poľovný lístok.
4. V schválenom zákone sa v čl. II novelizuje zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nemení, len dopĺňa, čo vyplýva aj z úvodnej vety. Preto treba upraviť aj názov schváleného zákona.
5. Podľa čl. III schváleného zákona tento nadobúda účinnosť 1. mája 2013 okrem č. I bodov 67, 68, 69, 70, 98 a 106, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že najbližšia schôdza Národnej rady Slovenskej republiky začína 14. mája 2013, je potrebné upraviť aj deň nadobudnutia účinnosti schváleného zákona.

III
V nadväznosti na pripomienky v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami:

1. V názve zákona sa slová „a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z.“ nahrádzajú slovami „a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z.“.

2. V čl. I 38. bode v § 19 ods. 7 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „z dôvodu skončenia pracovnoprávneho vzťahu s poľovníckym hospodárom“.

3. V čl. I 77. bod znie:
„77. V § 58 sa slová „a výnimky podľa § 65 ods. 9“ vypúšťajú.“.

4. V čl. I 104. bode v nadpise § 80a sa slová „1. mája 2013“ nahrádzajú slovami „1. júla 2013“.

5. V čl. I 104. bode v § 80a ods. 1 sa slová „1. májom 2013“ nahrádzajú slovami „1. júlom 2013“.

6. V čl. I 104. bode v § 80a sa vypúšťa odsek 3.

7. V čl. III sa slová „1. mája 2013“ nahrádzajú slovami „1. júla 2013“.

Printer friendly version


© 2005 Office of the President of the Slovak Republic.