Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na oslavách 90. výročia založenia Univerzity Komenského, Bratislava 22. 6. 2009

Vaša magnificiencia, pán rektor Univerzity Komenského,
vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda Vlády Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády a minister školstva,
vážené excelencie,
vaše magnificencie, honorability a spectability,
vážené dámy, vážení páni,
milí študenti!

Sapiens magis dato gaudet quam accepto. Múdry človek sa viac teší z toho, čo dal, ako z toho, čo dostal. Hovorí múdry Seneca. Vážený pán rektor prostredníctvom Vás blahoželám všetkým vašim pedagógom, akademickým funkcionárom, pracovníkom a študentom k 90. výročiu založenia Univerzity Jána Ámosa Komenského. A poďakoval sa Univerzite za to, čo dala a dáva Slovensku. V našich dejinách sú inštitúcie, ktorých osudy sú bytostne zviazané s vývojom slovenského národa. Ich práca a rozvoj sa prelínajú s ambíciami a ašpiráciami, ale aj s hlbokými premenami, akými Slovensko bezo sporu prešlo. Takou určite Univerzita Komenského bola a je.

Založenie Univerzity v Bratislave malo pre Slovákov nesmierny význam a ďalekosiahly dosah. Uskutočnilo sa len pár mesiacov po prvej svetovej vojne, niekoľko týždňov po tom, čo do Bratislavy prišla vláda Vavra Šrobára, aby v povojnových podmienkach začala organizovať politický, hospodársky i kultúrny život Slovenska. V roku 1919, v čase povojnového rozvratu a ohrozenia vojskami Maďarskej republiky rád, bol totiž najvyšší čas otvoriť priestor a pripraviť podmienky na výchovu našich vlastných odborníkov. Je priam symbolické, že prvou fakultou bola lekárska fakulta, ktorej absolventi sa starajú o zdravie a zachraňujú životy.

Aj keď bolo od počiatkov zrejmé, že ide o jedinečnú a pre Slovensko tak prepotrebnú vysokoškolskú inštitúciu, jej rozbiehanie nebolo jednoduché. Komplikoval ho nedostatok špecialistov, priestorové problémy, nízka finančná podpora zo strany štátu. Slovensko preto s vďakou prijalo pomoc pri budovaní Univerzity, ktorej sa mu dostalo od českých odborných kruhov.

Našu osobitnú vďaku a uznanie si zaslúžia tí, ktorí stali pri jej zrode – Kristián Hynek, Gustáv Muller, Jiří Brdlík, i ďalší. Položili pevné základy ustanovizne, ktorá sa vypracovala na našu najprestížnejšiu a najväčšiu vysokú školu, poskytujúcu úplné univerzitné štúdium.
Veľké povzbudenie do ďalšieho rozvoja našej Alma mater prinieslo – v roku 1935 – pridelenie budovy štátneho obchodného paláca. Ten sa stal dôstojným stánkom pre univerzitný život. Štát tým dal najavo, že má záujem na ďalšom rozvoji Univerzity Komenského. Zároveň tak vyjadril spokojnosť s jej dovtedajším pôsobením.

Profesori lekárskej, právnickej a filozofickej fakulty Univerzity Komenského položili základy výchovy a odborného rastu slovenskej inteligencie, i univerzitnej vedy. Ich prínos pre rast vzdelanosti a vedecký výskum na Slovensku v medzivojnových rokoch je neoceniteľný. Ideologický prístup sa dá prekonať, poznatky a hodnoty získané systematickou vedeckou prácou však zostávajú. To platí všeobecne nielen pre medzivojnové obdobie, ale aj pre obdobia, ktoré nasledovali po ňom. Slúži ku cti profesorskému zboru Univerzity, i ostatným pracovníkom, že aj v zložitých podmienkach dokázali budovať našu univerzitu. A to v súlade s európskymi akademickými tradíciami.

Univerzitu neobišli ani politické tlaky. A boli rôzneho druhu. Áno, akademické slobody a samospráva – ktoré sú tak potrebné na vedecký výskum a na všestrannú osobnostnú prípravu študentov – boli obmedzované.

Či už v období vojnovej Slovenskej republiky, a potom v päťdesiatych rokoch, či v období normalizácie. Historická pamäť nám pripomína, že táto Univerzita má za sebou aj ťažké časy. Časy, keď renomovaní profesori nemohli prednášať a vychovávať, keď študenti nemohli dokončiť štúdiá. Boli to smutné časy politických previerok, aj povinného ideologického pôsobenia.

Pri žiadnej príležitosti nemožno obísť tieto stránky našich dejín, a to ani pri listovaní v dejinách nášho školstva. Pomáhajú nám pochopiť pomery, v ktorých mnohí naši významní vedci a pedagógovia pôsobili.

Zápas za akademické a politické slobody bol prirodzenou súčasťou našej Univerzity. Nedá sa obísť rok 1968, keď priečelie tejto budovy poznačila streľba okupačných vojsk. Ani študentské štrajky a demonštrácie v zime 68 a na jar 69.

Moje osobitné uznanie patrí študentom našej Univerzity, ktorí sa v novembri 1989 postavili na pozície demokracie a slobody. Aj viacerým učiteľom, ktorí podporili vznik samostatnej slovenskej štátnosti a zúčastnili sa aj na tvorbe ústavy. Podieľali sa na modelovaní nového právneho systému či politík nového štátu. Ako som povedal, dejiny Slovenska a dejiny tejto Univerzity sa prelínajú v mnohých podobách.

Vážené slávnostné auditórium,

akademická pôda je spravidla verným – teda i kritickým! – zrkadlom spoločnosti. Aj na Slovensku. Ale aj spoločnosť právom kladie otázky smerom k vysokým školám. Pýta sa napríklad, či obstáli univerzity, ktoré vznikli priamo na politickú objednávku, alebo ako prejav politickej vôle strán pri moci. Či je našich vyše 30 vysokých škôl veľa, alebo málo. Či máme správne, objektívne a rovnako náročné kritériá pre kvalifikačný rast učiteľov na jednotlivých školách. Či financujeme vzdelávanie, a nie inštitúcie. Či venujeme dostatočnú pozornosť humanitným vedám, ale aj prírodným vedám, zvlášť matematike a informatike. Či naši vysokoškolskí absolventi získavajú naozaj moderné vzdelanie. Či sú zárukou tvorivosti. Vyslovil som niekoľko otázok, nad ktorými sa treba zamyslieť a riešiť ich. V súlade s tým, čím disponujeme. Samozrejme, odpovedať sa na ne v skratke nedá. Založenie Univerzity Komenského sa stalo gruntom rozvoja vedy, vzdelanosti, kultúry, ale aj spoločenského a politického života na Slovensku.

Už generácia, vychovaná na Univerzite v prvých dvadsiatich rokoch jej existencie, navždy zostane v našej pamäti. Nielen preto, že tu vyrastali prví vysokoškolsky vzdelaní odborníci na domácej pôde. Ale najmä preto, že sa Univerzita stala – obrazne povedané – matkou slovenských univerzít a vysokých škôl.

To, že za 90 rokov existencie tu, na Univerzite Komenského, získalo akademický titul vyše stotisíc absolventov, hovorí za všetko. Mnohí z týchto vzdelancov pôsobia vo všetkých sférach nášho politického, hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života. Sú tou životodarnou miazgou, ktorá napája slovenský strom poznávania, živia jej nové ratolesti. Za tieto konkrétne výsledky patrí Univerzite a jej osobnostiam úcta. Ako prezident Slovenskej republiky Vám vyjadrujem svoje hlboké uznanie.

Rád konštatujem, že Univerzita má svoju nepopierateľnú kvalitu. Najlepším meradlom sú jej úspešní absolventi, pôsobiaci doma i v zahraničí. Aj z osobných rozhovor však viem, že nie ste so všetkými svojimi výkonmi spokojní. Už toto konštatovanie je potvrdením tvorivého nepokoja, ktorý je pre túto akademickú pôdu príznačný.

Som hrdý na to, že som jedným z desiatky tisícov absolventov Univerzity Komenského. Tu som vyštudoval, tu som dlhé roky pôsobil ako učiteľ. Dodnes sa cítim ako jeden z Vás. Spomínam si na doby, keď na univerzite panovala medzi pedagógmi kolegiálna, družná atmosféra. Keď jej tón určovali bezprostredné vzťahy vzájomnej spolupráce. Panovala snaha urobiť všetko preto, aby sme boli stále lepší a lepší, aby študenti na sebe stále viac pracovali. Tak rástla odborná úroveň a sebavedomie katedier, fakúlt, celej školy. Existenciu neformálnych a dobrých medziľudských vzťahov považujem za hnací motor napredovania aj dnes.

Aj takýmto spôsobom si možno upevňovať autoritu v odbornom vedeckom svete i v našej spoločnosti. Elita Univerzity Komenského sa musí vrátiť medzi spoločensky vplyvné osobnosti aj v našich médiách. Aby odkrývala a presadzovala do života pravé hodnoty. Hodnoty založené na vedomostiach a humanistickej tradícii a morálke. Veď aj vy sami cítite, a často o tom hovoríte aj nahlas, že treba zlepšiť morálnu klímu v spoločnosti. A hoci z odborného hľadiska hovoríme každý za seba, úspech každej fakulty je úspechom celej Univerzity. Kvalita, i nedostatky na jednom pracovisku, sa teda interpretujú aj ako výsledok celej univerzity.

Ste Univerzitou, na ktorej sa dá študovať najviac vedných odborov. Máte vytvorené predpoklady, aby ste sa rozvíjali ako moderné centrum slovenského vzdelávania a vedy. Centrum s možnosťou komplexného a náročného štúdia, prípravy študentov a doktorandov, s ambíciou rozvíjať moderné a spoločensky užitočné smerovania jednotlivých vedných disciplín. Sme členmi európskej únie. Slovenskej vede – teda aj Vám, a ďalším univerzitám a vedeckým akademickým pracoviskám – sa tým otvorili rozsiahle možnosti na spoluprácu.

Realizuje sa výmena študentov, výmena a hosťovanie profesorov. Je to prínos nielen pre nich, ale aj pre slovenskú, či európsku akademickú obec. Mrzí ma, že menej už poznáme výsledky práce na spoločných projektoch či riešeniach spoločných úloh. Podľa môjho názoru: pre každú vednú disciplínu, každú katedru, každú fakultu sú tu predpoklady, ktoré treba využiť aj na otváranie nových možností rozvoja.

Ak dokážeme financovať granty domácim riešiteľským kolektívom, určite dokážeme prefinancovať aj náš podiel na medzinárodných projektoch. Spoločné projekty a riešenia spoločných úloh môžu len prospieť k upevňovaniu dobrého mena Univerzity medzi slovenskými i európskymi akademickými pracoviskami. Som presvedčený, že ani v týchto časoch veľkej svetovej hospodárskej a finančnej krízy vzdelanie, veda, výskum nesmie sa dostať do pozície sekundárneho záujmu. O to sa musíme pričiniť všetci.

Vážené slávnostné auditórium,

naša spoločnosť – i jej riadiace orgány – všetci vkladáme do pedagógov a do absolventov Univerzity Komenského, svoje neskromné nádeje a očakávania. Preto mi na záver dovoľte zvolať:

Vivat, crescat, floreat – academia! Nech žije, rastie a rozkvitá – škola!
Vivat profesores! Nech žijú profesori!
Vivat sequentes! Nech žijú nasledovníci!