Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča počas spomienkovej oslavy 63. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, Bratislava 8. 5. 2008

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení poslanci, poslankyne,
vážení páni podpredsedovia vlády a ministri Slovenskej republiky,
excelencie,
vážení účastníci priamych bojov v druhej svetovej vojne,
vážení a drahí spoluobčania,

a všetci tí, ktorí ste si dnes s nami prišli uctiť pamiatku ľudí, ktorí za to, aby sme dnes mohli žiť v slobode, v spokojnosti položili svoj vlastný život. Položili život za to, za čo bojovali. Dnes si celý pokrokový a demokratický svet pripomína jednu z najvýznamnejších a pritom najtragickejších udalostí dejín ľudstva.

Európa si pripomína najmä 63. výročie boja proti fašizmu a jeho víťazstvo. Uplynulo 63 rokov od skončenia najrozsiahlejšieho a najničivejšieho vojenského konfliktu na našom kontinente. Neuveriteľné utrpenie, strach, bieda, hlad a smrť civilných obyvateľov. To je výsledok bojov, ktoré prebiehali na území 40 štátov Európy. A skoro 60 miliónov ľudských životov!

Je mi tak trochu smutno, keď si spomeniem, že niektorí politici a historici hľadali rozmanité chyby a prehrešky oslobodzujúcich vojsk a snažili sa ich činnosť niekedy dehonestovať a znevážiť. Chcem povedať, že sovietski vojaci, ktorí položili život aj v našom meste, nemohli predvídať udalosti ďalších desaťročí. Som preto veľmi rád, že po tých rokoch pochybovania a hľadania chýb, Slovensko si dnes dokáže uctiť pamiatku týchto ľudí, týchto hrdinov. Že Slovensko si dokáže uctiť pamiatku padlých aj tých, ktorí bojovali na inej strane. Cintoríny na Slovensku týchto hrdinov sú dnes v dôstojnom stave. V súčasnosti si najmä mladá generácia neuvedomuje tie ťažké chvíle, ktoré prežili naši otcovia a naši dedovia. Je to dobré, ale na druhej strane si ich musíme pripomínať, aby sme nezabudli. Dovoľte mi, aby som sa pri tomto slovíčku musíme tak trošku zastavil. Ak si chce niekto pripomínať tieto udalosti z pohľadu, že mu to niekto nariadi, že to musí, tak nech tak radšej nerobí. Ale ak jeho svedomie cíti, že musí vzdať vďaku, tak tomu som veľmi rád. A ďakujem všetkým tým, ktorí spolu s nami prišli túto vďaku a úctu vzdať.

Žijeme v mierovej dobe, vraj. Ale ani dnes mier nie je každodenným, ani dnes nie je bezpečnosť občanov tejto planéty istá. Možno žijeme dobu, kedy v určitom čase na určitých územiach je to ešte nebezpečnejšie ako v riadnej vojne. Vo vojne vieme, že sa máme brániť, ale v týchto dňoch nevie matka, nevie študent, nevie dôchodca, ktorý ide po meste, kdekoľvek na svete, či sa večer vráti domov. Som preto veľmi rád, že Slovensko aj v súčasnej dobe má svoje mierové misie v boji proti terorizmu.

Vážený pán premiér, vážení prítomní,

dovoľte ešte raz poďakovať všetkým vám, ktorí ste prišli vzdať úctu tým ľuďom, ktorí sa tak chceli vrátiť domov a slobodne žiť a ostali tu. Zostal po nich len pamätník. Ale pamätník, ktorý nám pripomína ich hrdinstvo. Ďakujem vám ešte raz, že ste si túto ich pamiatku uctili."