Slávnostným privítacím ceremoniálom na nádvorí Prezidentského paláca začal turecký prezident Abdullah Gül s manželkou Hayrünnisou trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenskej republiky. Jej súčasťou bolo aj podpísanie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Tureckej republiky o vojnových hroboch.

Turecký prezident zablahoželal Slovenskej republike k „úspešnému príbehu“, ktorý demonštrovala počas svojej relatívne krátkej histórie samostatného štátu. „Turecko bolo jednou z prvých krajín, ktoré otvorili svoje veľvyslanectvo na Slovensku a v tomto duchu pokračujeme aj v súčasnej politike vo vzťahu k vašej krajine“, uviedol Abdullah Gül. Podľa jeho vyjadrení aj nedávna návšteva premiéra Roberta Fica v Turecku prispela k prehĺbeniu turecko-slovenských vzťahov.

Dominantnou témou rokovaní hláv štátov bola integrácia Turecka do Európskej únie a zvýšenie kvality bilatrálnych slovensko-tureckých vzťahov. V otázke rozširovania EÚ prezident SR Ivan Gašparovič potvrdil svoje postoje o našej podpore plnohodnotnému členstvu Turecka. Očakáva, že Turecko bude naďalej pokračovať v plnení predvstupových kritérií a vytvárať tak predpoklady na zintenzívnenie prístupového procesu do EÚ, pretože „ čím bude únia väčšia, tým bude silnejšia z ekonomického i politického hľadiska, „ zdôraznil.

„Som presvedčený, že ak Turecko naplní podmienky Európskej únie, stane sa jej plnohodnotným členom“ – povedal slovenský prezident na tlačovej konferencii po rokovaní so svojím tureckým partnerom. Ivan Gašparovič tiež podčiarkol, že únia by ani napriek vlastným problémom nemala brániť asociovaným krajinám, aby sa po splnení podmienok stali plnohodnotnými členmi EÚ.

Prezident Abdullah Gül poďakoval slovenskej strane za podporu v integračnom úsilí vstupu jeho krajiny do Európskej únie. Po stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom vyhlásil, že Turecko začalo prístupový proces na základe súhlasného stanoviska všetkých štátov európskej dvadsaťsedmičky, pričom verí, že kritériá jeho krajina splní a dostane plnohodnotné členstvo a Turecku nebudú kladené ďalšie prekážky.

Intenzívnejšie stretávanie sa najvyšších predstaviteľov Slovenska a Turecka podľa nášho prezidenta prospeje i obchodnej a hospodárskej spolupráci. Slovenská strana uvítala nedávne ratifikovanie Dohody o hospodárskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Tureckom. Rovnako i nová zmluva o podpore a vzájomnej ochrane investícií podľa prezidenta republiky upevní legislatívny rámec pre ďalší rozvoj hospodárskych vzťahov.

Ivan Gašparovič doplnil, že Slovensko s potešením sledovalo každoročný nárast obchodnej výmeny medzi našimi krajinami v posledných rokoch. Obchodný obrat v minulom roku dosiahol 948 mil. eur. “Sme si vedomí toho, že kvôli svetovej ekonomickej kríze bude rok 2009 slabší a pre návrat k úrovni spred krízy budeme musieť zvýšiť úsilie, „ povedal. V roku 2008 sme dosiahli aj aktívne saldo nášho obchodu vo výške 319 mil. eur, čo znamená nárast oproti predchádzajúcemu roku o 66 %.

Témou rokovania boli aj ďalšie globálne problémy, medzi ktoré patrí napríklad pôsobenie oboch krajín v rámci OSN, NATO a ostaných nadnárodných inštitúcií. Prezidenti sa rozprávali aj o grécko-tureckom dialógu na Cypre, kde veľkú úlohu zhohráva i účasť slovenskej diplomacie na mierových rozhovoroch medzi predstaviteľmi oboch etník. Prezident Gül sa svojmu hostiteľovi poďakoval za úlohu Slovenska ako sprostredkovateľa v tomto dialógu. Z medzinárodnopolitického hľadiska rezonovali v rozhovore štátnikov i témy blízkovýchodného mierového procesu, problematika Afganistanu, či otázky energetiky.

Ivan Gašparovič tlmočil záujem slovenskej strany o účasť našich firiem na energetických projektoch v Turecku. Slovensko má podľa jeho slov dlhoročné skúsenosti so stavbou a prevádzkovaním jadrových elektrární a má záujem sa o tieto skúsenosti podeliť pri stavbe prvej jadrovej elektrárne v Turecku. Náš najvyšší predstaviteľ označil otázku energetickej bezpečnosti za mimoriadne dôležitú. V zmysle Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky je podľa neho potrebné podporovať efektívnu a nákladovo prijateľnú diverzifikáciu zdrojov plynu a diverzifikácie dopravných ciest plynu a za týmto účelom podporovať investície do infraštruktúry.

Na margo vývoja situácie v Afganistane slovenský prezident vyslovil názor, že po doterajších veľkých zdrojoch, ktoré svet investoval do tejto krajiny treba urobiť „všetko pre to, aby sa situácia v Afganistane konsolidovala. Je to už dosť dlho, čo sú tam naše vojská a myslím si, že za ten čas sme zistili, že nielen účasť vojakov rieši tamojšie problémy.“ Prezident zdôraznil, že po konsolidácii štátnej a verejnej správy musí nastúpiť konsolidácia ekonomiky, ktorú občania potrebujú najviac. „Nová škola, nová nemocnica, nový obchod je presvedčivejší ako vojak,“ uviedol prezident zároveň aj ako cieľ účasti slovenských vojakov v Afganistane.

Abdullah Gül zdôraznil, že Turecko má veľký záujem o angažovanosť na zabezpečení mieru a stability v tejto krajine. "Turecko získalo velenie nad jednou z afganských zón, z tohto dôvodu sme dvojnásobne zvýšili našu prítomnosť v Afganistane," povedal. Na margo prezidentských volieb poznamenal, že tamojší volebný zákon je platný a to, že sa jeden z kandidátov vzdal, na tejto skutočnosti nič nemení, teda voľby by mali pokračovať ďalej

Nakoľko v Turecku už po Alexandrovi Dubčekovi pomenovali ulicu, v zmysle reciprocity Gül predstavil tiež záujem tureckej strany o vybudovanie pamätníka padlým tureckým vojakom v bratislavskej Petržalke. Podľa hosťových slov by k vzájomnej spolupráci našich krajín prispela i širšia kultúrna výmena.