Rozhovor prezidenta SR pre Žilinský večerník, 7. 12. 2010

Pán prezident, aký máte vzťah k nášmu mestu? Do Žiliny chodievate dosť často, pozorujete pritom zmeny?

Určite áno. V Žiline nie som prvý krát, často som ju navštevoval aj v minulosti, aj teraz. A častokrát v súvislosti so športom. Dnes sa Žilina stáva moderným mestom a čo je pre mňa potešujúce, že vždy keď prichádzam do Žiliny, je tu niečo nové. Rozrastá sa a za to treba poďakovať tým, ktorí mesto vedú už niekoľko rokov a spolu s poslancami dokážu Žilinu takto pretvárať. V poslednej dobe mi bola Žilina veľmi blízka, pretože som jej futbalistom držal v Lige majstrov palce proti londýnskej Chelsea. Škoda, že to nevyšlo.

V mladosti ste boli vášnivý lyžiar. Chodíte ešte stále rád na zimné dovolenky, napríklad do Vrátnej?

Slovenské hory a obzvlášť Malú Fatru mám veľmi rád. Chodieval som tam často, lebo som na vysokej škole robil lyžiarskeho inštruktora. Takže poznám všetky tieto kopce a okolie. Dnes je to už trochu horšie, pretože mi to nedovolí môj zdravotný stav pokiaľ ide o kĺby a ich opotrebovanie. Ale vždy tu rád chodím, lebo tak nádherná príroda ako je v okolí Žiliny je ozaj málokde. Aj keď krásne je celé Slovensko. Prísť na Slovensko je pre toho, kto ku mne príde na návštevu zo zahraničia, takým malým zážitkom. Vždy sa teším z toho, keď odchádzajú a hovoria, že na Slovensku je všetko to, čo majú veľké krajiny. A výhoda Slovenska je, že to všetko je na takom malom priestranstve. Nemusíme cestovať tisícky kilometrov za snehom, za teplou vodou, za slnkom. Tu je ozaj všetko pohromade. To je pre turistov výhoda a to by sme mali využiť. A najmä Žilinský kraj má podmienky na to, aby to využil.

Ako si predstavujete vašu ideálnu dovolenku? Máte radšej letnú, či zimnú?

Teraz by som asi ťažko mohol hovoriť o dovolenke a o tom, že by som si ju mohol nejako pravidelne plánovať. Dovolenka vyjde vtedy, keď mám čas. Aj to na krátky čas. Na nejakú dlhodobú dovolenku za posledných desať rokov si nepamätám. Keď môžem, idem k moru, a to do Chorvátska. Ale krásne miesta nachádzam najmä tu na Slovensku. Hlavne v Tatrách a keď idem pozrieť do môjho rodného kraja. Do okolia Poltára chodím veľmi rád.

Ako vnímate Vianoce? Ako ich trávite? Máte nejaké špeciálne zvyky?

U nás doma je istá rodinná tradícia už od začiatku a ani si nepamätám, že by to bolo niekedy inak. Všetci sme spolu. Vždy sme sa stretávali - rodičia manželky, moji rodičia, deti... Dnes sa už stretávame s vnukmi. Je to najkrajší večer v roku. Keď spolu sedíme a odovzdávame si darčeky, spomíname na uplynulý rok a na to, čo sa všetko udialo. Ale niekedy si hovoríme aj negatívne postrehy, s nádejou, že ten ďalší rok bude lepší ako ten predošlý. A tu by som poprial všetkým občanom Slovenskej republiky, všetkým občanom mesta Žilina, aby bol budúci rok oveľa lepší ako tento, ale aby sme nehľadali to dobro len v materiálnych veciach, ale aj v medziľudských vzťahoch. Aby sme si navzájom vychádzali v ústrety a aby sme sa chápali. Som presvedčený, že vtedy prekonáme aj niekedy nedobré sociálne podmienky.

Aký najkrajší darček ste dostali a čím vy rád obdarúvate?

Najkrajší darček som dostal na Mikuláša pred Vianocami, keď sa mi narodil syn. Pri obdarúvaní mám problém, že nikdy cez rok nemám čas zháňať darčeky, takže to robím na poslednú chvíľu. Ale vždy sa mi podarí kúpiť niečo, čo sa všetkým páči. Predtým to boli predovšetkým knihy, dnes to ide viac do elektroniky. Najmä pre vnukov.

Ste známy fanúšik športu, a to nielen pasívny. Čo vás napadne pri slovnom spojení „žilinský šport“? Ktorých žilinských športovcov poznáte?

Žilina je mestom so silným športovým duchom. Veď napokon v tých najsilnejších športoch ako futbal a hokej ste dosiahli špičku. V súčasnosti žijete futbalom a účasťou MŠK Žilina v lige majstrov. No v nedávnej minulosti prekvapili vaši hokejisti, keď získali majstrovský titul v extralige. Ak by som mal byť konkrétny, tak mená ako Emil Pažický – legendárny futbalový kanonier Žiliny i Slovana, Marek Mintál – najlepší strelec nemeckej Bundesligy, Zdeno Štrba – reprezentačný obranca, patrili vo svojich tímoch medzi najlepších. V ostatnom čase ma zaujal napríklad mladý cyklista Peter Sagan. No a verím, že Žilina vychová ešte mnoho ďalších šikovných športovcov nielen z futbalu a hokeja.

Nemyslíte si, že mladí ľudia prezidentskej funkcii neprikladajú dostatočnú vážnosť. Voľakedy bol prezident republiky pojem, ako podľa vás vnímajú postavenie hlavy štátu občania v súčasnosti? Čím ste chceli byť, keď ste boli dieťaťom, resp. v tínedžerskom veku?

Mladí ľudia sa správajú tak, ako ich vychovali rodičia a školy, ktoré navštevujú. V súčasnosti však silný vplyv na mládež, ale aj na verejnosť ako takú, majú médiá a internet. Je teda prirodzené, že mladí ľudia strácajú zmysel pre istý podiel tolerancie a úcty, ak ho už dávno stratili tí, ktorí im informácie o chode spoločnosti každý deň servírujú. Verím však, že naši mladí ľudia vekom a vzdelaním dozrejú a dospejú k vlastným názorom na veci verejné a teda i inštitút prezidenta. Mladých ľudí mám rád, veď ako pedagóg na vysokej škole som sa s nimi denne stretával.

Čo sa týka tej druhej časti otázky, v mladosti, alebo skôr v detstve som ako každé iné dieťa túžil byť tým, čo ma práve zaujalo. Spomínam si ako som sa cez prázdniny vozieval na rušni s otcovými bratmi, ktorí robili na železnici. Vtedy ma to tak oslovilo, že som chcel byť rušňovodičom. No ako vidíte, nakoniec som zakotvil pri práve a politike.

Ako najradšej relaxujete?

Na relax mám žiaľ len veľmi málo času. No najradšej oddychujem v prírode. Rád si zájdem na prechádzku do lesa, alebo ak mi to vyjde, tak si zajazdím na horskom bicykli. V minulosti som aktívne športoval, dnes som skôr fanúšikom športu. Ak my vyjde cez víkend čas, rád chodievam na ligové zápasy hokeja, alebo futbalu v Bratislave. Šport si pozriem aj v televízii. Poteší ma, ak si môžem prečítať nejakú zaujímavú knihu najmä z oblasti literatúry faktu.

S akými problémami občanov sa najčastejšie stretávate?

So všetkými. Nakoľko rád chodím medzi ľudí a jazdím po celom Slovensku, veľmi dobre poznám ich starosti, problémy a názory na chod nášho štátu. Najčastejšie im prekáža slabá vymožiteľnosť práva, stav v justícii, sociálna a hospodárska situácia, nezamestnanosť a nedokončená cestná a diaľničná infraštruktúra. Okrem toho dostávam stovky listov od občanov, v ktorých sa dožadujú nápravy krívd, pomoci alebo dokonca i milosti pre seba a svojich blízkych. Všetky takéto listy sa snažíme objektívne posúdiť a ak nedokážeme sami pomôcť, postupujeme ich na príslušné štátne inštitúcie.