Rok 2009

Prezident Ivan Gašparovič inicioval konferenciu o vede

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v Bratislave vystúpil na konferencii s názvom: „Veda, politika, štát.“ Podujatie inicioval náš najvyšší predstaviteľ a prevzal nad ním aj záštitu.

Cieľom konferencie bolo vyvolať pokračovanie otvorenej diskusie o vede, výskume a vzdelávaní v Slovenskej republike. Vedeckú konferenciu spoluorganizovala Kancelária prezidenta SR a Slovenská akadémia vied a v jednotlivých blokoch na nej vystúpili predstavitelia slovenskej vedeckej obce, univerzít i vlády.

Podpora rozvoja vedomostnej spoločnosti je súčasťou programu prezidenta, ktorý prezentoval už vo svojom inauguračnom prejave pri nástupe do druhého funkčného obdobia. Ivan Gašparovič od vedeckej konferencie očakáva, že zástupcovia vedeckej obce - zo SAV, vysokých škôl aj rezortných výskumných pracovísk – na nej sformulujú také názory, predstavy a projekty základného výskumu, ktorých aplikácia bude prospešná pre štát a jeho občanov. Na druhej strane podľa prezidenta i vedenie štátu musí vedieť zadefinovať potreby slovenskej spoločnosti a predovšetkým rozhodným spôsobom podporiť vedecký výskum.

Prezident Ivan Gašparovič vo svojom vystúpení na úvod zdôraznil, že ak sa dnes, v kruhoch určitých európskych a národných elít vynára presvedčenie, že Európa, ba ani jej národné štáty nemajú vypracovaný presvedčivý projekt svojej budúcnosti, potom je tu daná jasná výzva. Na aktívnu a konštruktívnu účasť na tvorbe takejto vízie. Ale aj systémová požiadavka – začať na pôde národných štátov.

Súčasné svetové dianie prinieslo podľa hlavy štátu aj pre Slovenskú republiku a jej občanov množstvo závažných problémov. I nové otázky a pohľady. Aktuálna svetová kríza, jej riešenie, a najmä hľadanie ciest „čo po kríze“, posunuli procesy integrácie a globalizácie do nových zorných uhlov. A tak základné otázky „čo a ako“ stoja dnes inak než včera.

Podľa názoru prezidenta Ivana Gašparoviča dnes ide o to, „aby sme na jednej strane hľadali cesty spoločného napredovania, no na druhej strane riešili suverenitu štátu a národných záujmov. Teda, aby sme hľadali novú kvalitu tohto vzťahu. Postavenú na vzájomnom rešpektovaní a ústretovom partnerstve. A teraz nemyslím len na Európsku úniu, ale najmä na vzťahy s nadnárodnými aktérmi. Zdôrazňujem to preto, lebo záujmy časti mocných nadnárodných inštitúcií sa vyznačujú aj bezohľadným, neraz až chorobným egocentrizmom. Áno, ich aktivity majú nielen pozitívne dôsledky pre vybrané spoločenské skupiny, ale i negatívne dopady na rozsiahle skupiny svetovej populácie. Ukazuje sa, že dosiahnuť všeobecný pozitívny efekt a využiť pozitívnu energiu z univerzálneho globalizačného procesu pre blaho celého ľudstva, nie je – a dovolím si povedať – nikdy nebude ľahkou úlohou, „ povedal slovenský prezident.

Vzhľadom na protichodný vývoj prírody a pohybu spoločnosti prezident analyzoval vzťah kapacity prírody a ľudskej spotreby. „Zákonite teda hrozí, že na istom stupni, na istej úrovni, v určitom bode a v istom čase môže dôjsť k stretu, ktorý vyvolá konflikt týchto dvoch protichodných pohybov. Príroda už bude natoľko vyčerpaná a jej surovinové zdroje natoľko vyťažené, že ľudia nebudú mať – ak samozrejme nevymyslia iný spôsob výroby a nenájdu alternatívne zdroje energie – možnosť ďalšieho rozvoja. Čo potom? Bude hroziť kolaps, existenčná kríza ľudstva ?! pýta sa Ivan Gašparovič.

„Pristavme sa pri vzťahu ľudstva a Zeme – pri kvantifikácii množstva prírodných zdrojov a spotreby. Podľa súčasných štatistík svetová spotreba energie sa počas posledných dvadsať rokov zvýšila o viac ako 50 %. A prognózy zároveň upozorňujú, že do roku 2050 sa zdvojnásobí. Príroda však má isté limity, to znamená, že aj vývoj ľudstva.
To podmieňuje položiť si ďalšie zásadné otázky. Koľko má ľudstvo ešte dostupných surovinových a energetických zdrojov na našej planéte? Sú tieto zdroje obnoviteľné?
Je nespochybniteľné, že pred ľudstvom stoja vážne civilizačné problémy, spojené s dostatkom energie, so spôsobom využívania a nie plytvania prírodnými zdrojmi. Ale aj vážne problémy s otepľovaním planéty a následnými klimatickými zmenami, „ povedal prezident.

Na margo nastolených problémov v kontexte súčasnej ekonomickej krízy charakterizovanej výrazným deficitom verejných financií povedal, že kríza, „poznačila aj rozhodnutia, ktoré sme chceli a mohli prijať. To však neznamená, že by nám to malo ubrať z našich ambícií a cieľov – priblížiť sa k životnej úrovni vyspelých krajín.

Ak chceme robiť realistickú politiku – a my ju robiť chceme! – historická skúsenosť Slovenska nám jednoznačne určuje miesto, ktoré musíme zaujať v globalizačnom procese. Je to priestor aktívnej pôsobnosti v duchu hodnôt humánnosti, demokracie, individuálnej slobody, ale i osobnej a spoločenskej zodpovednosti. A osobitne solidarity. Ak sa nechceme dostať do trvalej sociálnej, ekonomickej a ekologickej neudržateľnosti, musíme prijať opatrenia na udržanie svojej vyhranenosti a prosperity, " povedal ďalej vo svojom vystúpení prezident.

Ivan Gašparovič sformuloval dve zásadné požiadavky. Prvou je zrýchlenie vývoja a výraznejšie znižovanie odstupu od najvyspelejších krajín s jasným finále – odstrániť zaostávanie. Druhou je systémové nasmerovanie k vedomostnej spoločnosti.
Inak povedané: „musíme zásadným spôsobom zvýšiť obrátky našej vzdelávacej, vedeckej a kultúrno-duchovnej oblasti, ktoré sa stávajú hnacím motorom rozvoja modernej spoločnosti.
Už samotné diskusie na túto tému – počnúc Európskou úniou až po národné vlády – sa dnes stávajú jedným z kľúčových predpokladov určovania jednotlivých stratégií, teda aj našej," pokračoval Ivan Gašparovič.

Konštatoval, že Slovenská republika zatiaľ využíva svoj nízko nákladový potenciál. Flexibilná pracovná silou je dostatočným magnetom pre zahraničné investície, ktoré sú súčasťou nášho hospodárskeho rastu. „Zatiaľ. Všetko má svoje limity. Aj nám, a osobitne nám!, reálne hrozí, že pokles výdavkov na vedu a výskum povedie k zastaveniu hospodárskeho rastu. K tomu môže prísť v momente, keď už nebude možné profitovať z nízkej ceny.

Slovensko má jeden z najmenších a najchudobnejších národných systémov vedy a výskumu v EÚ.
Podiel výdavkov na vedu a výskum na hrubom domácom produkte za rok 2008 bol len 0,47 %, čo v nominálnom vyjadrení predstavuje 0,32 mld. eur. Teda ani nie 10 miliárd korún. Priemer EÚ je okolo 1,8 %, pričom škandinávske krajiny sú na úrovni 3 až 4 %. V roku 1990 podiel výdavkov neustále klesá. Problémom je najmä skutočnosť, že najviac za posledné dve dekády klesli nie vládne, ale hlavne podnikové výdavky na vedu a výskum. Podiel podnikových výdavkov na vedu a výskum na HDP je 0,18 %. Opäť ide o jednu z najnižších hodnôt v rámci EÚ, „ povedal.

Za nepríjemný fakt označil, že ani jednej z našich doterajších vlád sa nepodarilo nájsť dostatok síl, aby nevyhnutné požiadavky na vedecký rozvoj garantovali aj adekvátnym rastom finančných prostriedkov. Konštatoval aj nepríjemnú skutočnosť, že nielen v absolútnych hodnotách výdavkov na vedu a vysoké školstvo patrí Slovensko na koniec krajín EÚ. Najmä v čase recesie bude musieť Slovensko podľa jeho slov oveľa intenzívnejšie hľadať cesty pre svoj rast, a to implementáciou nových poznatkov.

Na tému globalizačnej výzvy uviedol, že je súčasne aj jednou z možností, ako prilákať vysoko sofistikované a náročné aktivity z vyspelejších krajín do krajín menej vyspelých. „Hovorím to aj preto, že Slovensko by mohlo byť – podľa môjho názoru, a nielen podľa môjho – určitým cieľom aj pre vysoko sofistikované výroby, ktoré by sa mohli začať na jeho území realizovať.“

Prezident za dôležitý faktorom v oblasti inovácií označil obnovu vlastnej inovačnej politiky. „Ukazuje sa, že efektívnosť vložených investícií do výskumu – pokiaľ nie sú podporené rozsiahlou infraštruktúrou na realizáciu výsledkov výskumu – je značne problémová. Pretože len samotné zväčšovanie výdavkov verejného sektora pri podpore výskumných a inovačných aktivít nemusí viesť automaticky k rastu konkurencieschopnosti. Možno to dokumentovať aj na príklade Európskej únie. Ani jej investovanie do oblasti výskumu, bez nadväzujúcej podpory infraštruktúry a spolupráce s podnikateľským sektorom, neprináša očakávané efekty.
A to nielen z hľadiska návratnosti vynaložených prostriedkov na podporu vedy a výskumu, ale ani z hľadiska nárastu efektívnosti podnikateľských subjektov, „ pokračoval Ivan Gašparovič.

Posledné dve dekády 20. storočia boli podľa jeho ďalších slov poznamenané nemalou vierou v „samoreprodukčnú“ schopnosť techniky a vo vznik nových generácií produktov bez ťažiskovej intervencie vedy. Tento prístup sa však radikálne zmenil. A tak veda, osobitne jej základný výskum a jeho spojenie so vzdelávaním, dostávajú znova veľkú podporu.
Súvisí to s vyčerpaním určitej kategórie poznatkov a s prechodom na skúmanie javov, materiálov a biologických orgánov na molekulárnej úrovni. Klasickými predstaviteľmi tohto trendu sú nanoveda a nanotechnológie, genetika a biotechnológie. A to si vyžaduje obmenu a nasadenie novej generácie experimentálnej a výpočtovej techniky, ktoré sú tiež produktom špičkovej vedy.

Ivan Gašparovič vyslovil aj kritické slová o tom, že mimoriadne vysoký potenciál nových poznatkov je síce obsiahnutý na našich vysokých školách, ale ich ekonomické využitie je však neprimerane nízke a je oprávnene kritizované. „Nie žeby sa na školách vedecky nepracovalo, ale iba malá časť je orientovaná na praktickú implementáciu do praxe.
Príčin je prirodzene veľa. Tak na strane škôl, ako aj podnikov. Ale aj na strane štátu, ktorý prepojenie vysokých škôl a priemyslu nepodporuje tak, aby sa pregnantnejšie zvyšovala ich súčinnosť a výkonnosť.“

Prezident Slovenskej republiky dôrazne sformuloval imperatív o tom, že situáciu treba zmeniť. Razantne a neodkladne. “Plnohodnotné vzdelávanie študentov na univerzitách, a popritom aj realizovanie výskumu, nemožno stavať len na niekoľkých zapálených nadšencoch. Aj keď výskum si bez nadšencov predstaviť neviem.
I keď môže byť investovanie do ľudského kapitálu finančne náročné, musíme sa rozhodnúť. Buď budeme doňho investovať – čo nám určite prinesie vyrovnávanie rozdielov s vyspelejšími krajinami únie – alebo sa uspokojíme s tým, čo produkujeme. Či dokonca rezignujeme na tento národnoštátny záujem, čo by som bol nerád, „ povedal v závere svojho vystúpenia.

Za podstatné pri zlepšovaní podmienok pre vedu a výskum a pre vytváranie lepších podmienok označil výrazné zlepšenie spolupráce medzi vysokými školami, Slovenskou akadémiou vied a podnikateľskou sférou.
„Podporujem iniciatívu ministra školstva, aby sa prijal taký model stimulácie tvorby nových poznatkov, ktorý podnieti záujem podnikateľskej sféry o investovanie do vedy a techniky. Vedie ma k tomu skutočnosť, že na Slovensku už máme niekoľko pozitívnych príkladov, ktoré vyrástli na takto koncipovanom princípe, najmä z odvetvia automobilového priemyslu.“

Prezident vyslovil aj nespokojnosť s inou skúsenosťou. „Ako keby sme si na Slovensku prestali vážiť vzdelanie, učiteľov, vedcov. Prácu, či už duševnú, alebo fyzickú. Želám si, aby všetci žiaci i študenti mali dobre zapálených, ale i zaplatených učiteľov, pedagógov. A univerzity a akadémia vedcov a výskumníkov. Aby mladí ľudia mali možnosť rozpoznať, ktorá práca im nebude len prostriedkom na prežitie alebo zbohatnutie, ale povolaním.“

Ivan Gašparovič v závere svojho vystúpenia vyslovil želanie, „aby táto konferencia o vede, nad ktorou som prevzal záštitu, bola úspešná. Aby priniesla otvorenie širokej a plodnej diskusie o tom, ako zefektívniť spoluprácu medzi vedou a praxou, ako prekonať to, čo brzdí vedecký výskum a znepríjemňuje život vedcom. Inak povedané: táto konferencia by mala prerásť v permanentnú diskusiu s konkrétnymi, v praxi uplatniteľnými výsledkami.“
To označil za hlavný dôvod a podnet, prečo inicioval dnešné vedecké stretnutie. Zároveň konštatoval, že staronovým problémom, nielen slovenskej vedy – sú peniaze.

Na konferencii vystúpil aj minister školstva Ján Mikolaj, ktorý informoval, že vláda už pripravuje nový model financovania vedy a techniky. Ten by mal zlepšiť spoluprácu vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, podnikateľov a zvýšiť záujem subjektov z podnikateľského prostredia do vedy a techniky.

Predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek zdôraznil, že z tejto konferencie by mal vzísť výstup o budúcom financovaní vedy a výskumu. Konštatoval, že nadnárodné spoločnosti , žiaľ, nemajú záujem o financovanie projektov na rozvoj vedy a výskumu. Podľa jeho slov predstavuje ideálny pomer financovania vedy zo strany súkromného sektora a štátu 2 : 1 . „Štrukturálne fondy sú príležitosťou, ktorá sa už nebude opakovať a mali by sme to využiť,“ zdôraznil predseda SAV.

Viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák vo svojom vystúpení uviedol, že „počet študentov sa zo 60-tisíc zvýšil na 220 tisíc, ale počet vedeckých pracovníkov zostal na úrovni 10 500, čo je veľmi málo.“

Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník na konferencii informoval o projekte SAV s názvom -Dlhodobá vízia rozvoja Slovenska do roku 2030,- ktorého cieľom je analýza potrieb rozvoja slovenskej spoločnosti.