Prezident SR Ivan Gašparovič otvoril multidisciplinárnu vedeckú konferenciu „Dnes o zajtrajšku“, ktorú zorganizovala Kancelária prezidenta SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied.

Ivan Gašparovič vystúpil s prejavom, v ktorom sa zameral na najpálčivejšie problémy obyvateľov Slovenska v kontexte globálnej ekonomickej, finančnej, ale najmä hodnotovej krízy. „Súčasná svetová kríza – ktorú experti porovnávajú s Veľkou hospodárskou krízou a hovoria, že je už väčšia, než tá v tridsiatych rokoch minulého storočia – sa prehlbuje. Podľa môjho názoru, kvôli kríze hodnotovej orientácie našej civilizácie, a to prioritne. Teda kvôli tomu ako žijeme, aké hodnoty preferujeme. Predstavy, s ktorými sme šli do koncipovania európskych i globálnych štruktúr, sú spochybňované. Až do takej miery, že to vážne rozkolísalo kredit eurozóny i samotné vzťahy v Európskej únii, „ povedal prezident.

Vo svojom vystúpení opätovne pripomenul to, čo spoločnosť naliehavo pociťuje a na čo hlava štátu upozorňuje už dlhodobo a to, že „ potrebujeme solidaritu. Nielen proklamovanú, nielen na papieri, ale aj reálnu.“ Ocenil, že náš parlament našiel morálnu silu, ktorú od neho očakávali občania Slovenskej republiky a podporil rozvíjanie koncepcie eurovalu. Aj za cenu veľkého kompromisu. Ktorý však od neho očakávajú naši občania vo všetkom. „Lebo dnes už ide naozaj o všetko, „ podčiarkol Ivan Gašparovič.

V prejave sa Ivan  Gašparovič dotkol aj aktuálneho vážneho stavu v zdravotníctve v kontexte celospoločenských súradníc." Dnešné dni, kedy slovenská vláda musela siahnuť na to najtvrdšie opatrenie – vyhlásiť núdzový stav v niektorých  oblastiach, sú toho svedectvom. Nepochopenie jednej strany vyvoláva problém pre všetkých. Len tak na okraj,  bol som prítomný pri mnohých rozhovoroch a chcem povedať, že vláda a štát ponúkla tie možnosti, ktoré dnes má a viac ich nemá.  Iná je otázka, či sa o tomto probléme  nemalo rozhodnúť už dávno. Áno, veď zdravotníctvo je problémom už 20 rokov; ani jeden minister ani jedna vláda ho nedokázala vyriešiť a preto ak si niekto, kto dnes protestuje myslí, že ho vyrieši už dnes, alebo za jeden deň , tak to je nepochopenie podstaty celého života nielen občana, ale celej spoločnosti, uviedol prezident. 

Vo svojom vystúpení pripomenul viacero zásadných chýb, ktorých sa správcovia spoločnosti dopustili. „ Podľa môjho názoru sme napríklad podľahli ilúzii, že súkromný sektor je lepší hospodár ako štát. Každý, kto disponuje odbornými vedomosťami, administratívnymi a technickými zručnosťami, a je zodpovedný, čestný a založený štátotvorne, má základné dispozície byť dobrým hospodárom. A je jedno, kde pracuje. Preto sa musíme zbaviť straníckeho preferovania, straníckeho nasadzovania ľudí v správe vecí verejných. Aby ani z toho, čo som povedal, neboli len titulky pre bulvárnu tlač, musíme sa vrátiť ku kritickému mysleniu o spoločnosti, „ nalieha náš najvyšší ústavný činiteľ.

Na margo ďalších vážnych celospoločenských otáznikov prezident povedal: "Veľké problémy sú vo vzdelaní; ak nebudeme veľmi reálne posudzovať, čo všetko musíme dať do toho, aby sme mali vzdelaného občana, vzdelaného svojimi vedomosťami tak, aby mohol konkurovať vo svete, nepohneme sa ďalej. No vzdelanie sa nevytvára tak, že sa vytvárajú desiatky súkromných škôl, česť výnimkám, z ktorých sa nestávajú domy vzdelania, ale domy na získavanie peňazí. To je tiež na zamyslenie. A je tu mnoho ďalších vecí v sociálnych službách, vo vede, informatike, či v kultúre, začína ohrozovať nielen dôstojnosť života našich občanov, ich sociálne istoty, ale už aj ich biologické bytie."

 Za osobitne citlivých  na nedostatky spoločnosti označil mladé rodiny, seniorov, chorých a odkázaných na pomoc iných. "Ak neprestaneme s experimentovaním na týchto sociálne veľmi citlivých skupinách, môže sa stať, že sa nám to vráti aj s úrokmi. Môže? Myslím si, že áno, že sa nám to už dokonca vracia. Dôvera občanov v politické elity na Slovensku je veľmi, veľmi nízka. A môže sa ešte prehĺbiť, ak budú politici ignorovať potreby občanov. Aj tým, že budú pokračovať v riešení všetkých ekonomických problémov na úkor strednej vrstvy," vystríha hlava štátu.

V prejave na konferencii sa zameral aj na nevyhnutné kroky, ktoré je treba uskutočniť v náprave vecí verejných. „ Mali by sme hovoriť najmä o konkrétnom človeku v konkrétnom čase. O tom, v akých právnych, ekonomických, sociálnych a kultúrnych súradniciach sa pohybuje. Inak povedané, mali by sme sa zamyslieť nad hodnotovým systémom právneho štátu a jeho previazanosťou s ekonomikou; nad tým, prečo ekonomické teórie frapantne zanedbali rozpracovanie prerozdeľovania vytvorených hodnôt a sústredili sa len na teóriu zvyšovania zisku; prečo sme dopustili sociálne a intelektuálne ponižovanie človeka; kto a prečo útočí na sociálny štát; prečo sme zanešvárili náš životný priestor najrozličnejším odpadom, kultúrny brak z neho nevynímajúc, „ dodal prezident.

V závere príhovoru vyslovil výzvu k dôslednému rešpektovaniu príčinných vzťahov a súvislostí.

Zámerom konferencie bolo definovať najvýznamnejšie problémy našej súčasnosti a ich príčinné súvislosti. Osobitne s akcentom na problémy vyvolané globalizáciu, európskou integráciou a zápasom štátov o zachovanie vlastnej identity, a to v interdisciplinárnej optike, najmä ekonómie, teórie práva a štátu a kulturológie.
Na vedeckej konferencii vystúpili viaceré osobnosti s nasledovnými príspevkami :
Predseda SAV Jaromír Pastorek - „Poslanie vedy v krízových obdobiach“; Vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič - „Aktuálne otázky a princípy vzťahov medzi národnými štátmi a Európskou úniou“; ekonóm Peter Staněk - „Ekonómia versus právny štát“; sociológ Ján Keller - „Ekonomické modely a sociálna súdržnosť“; politológ Oskar Krejčí - „Rozdielnosť záujmov v globalizovanom svete“; ekonóm Rudolf Sivák - „Európska únia a jej možná budúcnosť“; bývalý guvernér NBS Ivan Šramko - „Menová politika a štát“; ekonóm Milan Šikula - „Štát a globálna spoločnosť“; bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši - „Konkurenčná schopnosť SR: ľudia, vzdelanie, inovácie, priemysel“; informatik Daniel Olejár - „Informačný boom a informačná bezpečnosť“; znalec v oblasti chirurgie Peter Labaš - „Zdravie – najvyššia ľudská hodnota“; predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš - „Budúcnosť – silné regióny“; predseda ZMOS Jozef Dvonč - „Občan a samosprávna moc“; spisovateľ Ján Tužinský - „Etické hodnoty v súradniciach európskej kultúry.“