Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 13. 10. 2007

SRo: Pán prezident, stretávame sa po dlhšej prestávke, o to viac tém ale môžme otvoriť počas nášho rozhovoru. Začnem tou zrejme najhorúcejšou, aj keď hovorí o ochladení. Týka sa úrovne súčasných slovensko-maďarských vzťahov. Premiér Robert Fico tvrdí, že za eskaláciu napätia môže Strana maďarskej koalície a potom aj vnútropolitická situácia u našich južných susedov. Chcem sa vás preto spýtať, či považujete takúto interpretáciu za správnu alebo máte prípadne aj iný pohľad.

Tieto vzťahy skutočne narušili určité iniciatívy. Tým chcem potvrdiť slová pána premiéra, že začali práve nie dobrou aktivitou SMK. A túto nie dobrú aktivitu veľmi razantne podporili aj politické osobnosti v Maďarskej republike. Vidím v tom zlý krok k tomu, čo sme začali už predtým. Vyzeralo to, že by to mohlo byť oveľa lepšie. Napriek tomu, že situácia je taká, nemali by sme ju dramatizovať a nemali by ju dramatizovať ani pozorovatelia zo zahraničia. Veľmi ma prekvapilo, keď som čítal výroky bývalého amerického prezidenta Clintona. Svedčí to len o jeho nevedomosti a neschopnosti posúdiť tieto vzťahy, a preto je to oveľa nebezpečnejšie, ak takíto ľudia vyslovujú svoj názor. Neznalí pravdivej situácie. To by sa nemalo stávať. Takže áno, tieto vzťahy sú trochu v nervóznej polohe, ale táto poloha neznamená, že bude pretrvávať ďalej. Bude záležať len na nás.

SRo: Pán prezident, vy ste dali teraz za pravdu slovám premiéra Roberta Fica, ale predsa len k tomu ochladeniu vzťahov prispelo aj uznesenie o nedotknuteľnosti tzv. Benešových dekrétov. To vyvolalo ostrú reakciu Budapešti, vzápätí nasledovali zrušené návštevy maďarských politikov na Slovensku. Nepovažujete vlastne s odstupom času aj tak trochu za chybu, že sa vôbec téma Benešových dekrétov otvárala na pôde Národnej rady?"

Akcia vyvolá vždy určitú reakciu. A reakcia rozhodnutia, ktoré vydala Národná rada, bola práve na základe takýchto nepremyslených akcií. Ja som sa s predstaviteľmi SMK na ich žiadosť po zmene vo vedení SMK stretol v paláci, kde sme hovorili o budúcich aktivitách SMK. Smerovali sme k hľadaniu spôsobu ako sociálne pomôcť juhu, ako spolupracovať s politickými stranami a ako nevytvárať negatívnu mienku pre zahraničnú politiku. No stal sa opak. Prvé čo bolo, SMK rozvilo otázku Benešových dekrétov. A tu si myslím, že spočíva jeden z krokov, ktoré prispeli k nervozite, ktorú tu dnes v týchto otázkach máme.

SRo: Ale netreba zabúdať ani na výroky predsedu národniarov Jána Slotu, ktoré tiež priliali olej do ohňa."

Určite že takéto výroky vzbudzujú pozornosť nielen na Slovensku, nielen vo vzťahoch maďarsko-slovenských, ale vzbudzujú pozornosť aj mimo hranicami. A to nie sú potom výroky, ktoré situáciu upokojujú, ale skôr pridávajú ešte olej do ohňa. Nemalo by sa to stávať.

SRo: Vy ste vlastne povedali, pán prezident, že na oboch stranách sa objavili nepremyslené kroky. Bola podľa vás takýmto nepremysleným krokom aj návšteva maďarského prezidenta v Komárne?

Dobré vzťahy sme ozaj začali s prezidentom Sólyomom na stretnutiach so študentmi. No, žiaľ, tento jeho posledný krok to všetko vygumoval. Povedal som aj pri poslednom stretnutí s pánom prezidentom Sólyomom, že ma mrzí, že máme inú filozofiu. Filozofia pána prezidenta Sólyoma je vracať sa do minulosti. Moja filozofia je pozrieť do budúcnosti.

SRo: Neodpustím si poznámku, pán prezident, vy ste v kresle hlavy štátu už tri roky. Ani raz ste neboli na oficiálnej návšteve Maďarska. Z akého dôvodu?

To sa musíte spýtať pána prezidenta! Chcem povedať, že akonáhle bol pán prezident zvolený v Maďarsku, okamžite som ho pozval na návštevu a návšteva sa aj uskutočnila. Odvtedy oficiálne pozvanie z maďarskej strany neprišlo. Ak by prišlo, veľmi rád tam pôjdem.

SRo: Len práve maďarská strana argumentuje tým, že László Sólyom vás pozval na oplátku na návštevu Maďarska práve keď tu bol v roku 2005. A vraj tá pozvánka ešte stále platí.

V medzinárodných vzťahoch a v medzinárodných stykoch v rámci dvoch štátov nestačí zdvihnúť telefón a povedať - László prídi, Ivan prídi! Treba rešpektovať určitý protokol.

SRo: Takže vy jednoznačne čakáte na oficiálne pozvanie maďarského prezidenta.

Treba rešpektovať určitý protokol.

SRo: Vy ste aj teraz hovorili, pán prezident, že bolo by dobré zabudnúť na minulosť, neotvárať ju, že sa treba skôr pozerať do budúcnosti. Chcem sa preto spýtať, či vidíte možnosť, ako by sa vlastne dala táto súčasná situácia uzavrieť a či by sme sa vlastne už mohli začať venovať témam, ktoré by naozaj posunuli slovensko-maďarské vzťahy trochu ďalej.

Ale určite. Myslím si, že to je veľmi jednoduché. Poznáme sa navzájom veľmi dobre. Vieme, v čom asi veľmi ťažko asi nikdy nenájdeme zhodu, najmä pokiaľ ide o históriu. Preto je potrebné históriu brať ako ozaj históriu a mali by sme sa venovať práve tomu, čo máme spoločné. Podľa mňa si treba sadnúť a hovoriť o tom, čo je prospešné pre nášho občana, čo je prospešné pre maďarského občana. Nesmieme hľadať nijaké iné bariéry.

SRo: Ale chcete vy sám v tomto urobiť prvý krok?

Ja som už urobil prvý krok v tom, že som pána prezidenta pozval na univerzity. A samozrejme aj pri stretnutí aj v súčasnostiiiej dobe vyzývam pána prezidenta aj politikov, či už slovenských, maďarských, aby hľadali takéto stretnutia, aby hľadali takéto cesty vzájomného pochopenia a porozumenia a spolupráce najmä tam, kde to bude prospešné pre nás obidvoch. Ja som veľmi nerád, že sa tieto vzťahy častokrát využívajú na maskovanie určitých problémov, najmä politických, ale aj ekonomických a sociálnych, ktoré tá ktorá strana má. Pochopme súčasnú situáciu z maďarskej strany ktorá je, a nech pochopia Maďari súčasnú situáciu, ktorá je tu, na Slovensku. A z tohto pochopenia, ak už si uvážime realitu, musíme hľadať východiskové cesty na spoločnú prácu a budúce dobré vzťahy."

SRo: Verejnosť v týchto dňoch, pán prezident, rozdeľuje Andrej Hlinka. V parlamente prešiel do druhého čítania zákon o jeho zásluhách o slovenskú štátnosť. Vy ste právnik. Je podľa vás správne, aby sa vôbec prijímali zákony na vyzdvihovanie osobností?

Nie je to nič mimoriadne, vo svete existujú aj v iných krajinách podobné zákony. Musím povedať, že slovenská história skutočne nie je jednoduchá, ako nebola jednoduchá najmä profilácia slovenskej štátnosti v mocenských siločiarach. Ale to je už otázka pre historikov, aby posúdili, do akej miery túto osobu môžme hodnotiť pozitívne a do akej miery negatívne.

SRo: Je teda predčasné, že sa takýto návrh zákona dostal na pôdu parlamentu?

Nemyslím, že je to predčasné. Zjednotiť sa na jednej osobe je vždy komplikované a vždy sa nájdu odporcovia a nájdu sa aj stúpenci. Podstatné je, aby sme o týchto významných postavách hovorili a našli odvahu sa k nim prihlásiť. Ja som sa prednedávnom zúčastnil na odhalení busty Andreja Hlinku a urobil som to s vedomím toho, čo Hlinka urobil pre zjednotenie Slovákov a vytvorenie spoločného česko-slovenského štátu.

SRo: Predsa len historici zdôrazňujú jeho kontroverznú minulosť, aj jeho výroky, ktoré hanobili evanjelikov, Židov alebo Čechov. Ak by aj parlament prijal takýto návrh zákona, podpísali by ste ho?

Sú to názory, ktoré v sú určitom pohľade kontroverzné, ale je to vec posúdenia. Myxslím si, že treba zvážiť, či dať explicitne do zákona, že Andrej Hlinka je otcom národa. Ale ak zákon bude prijatý za týchto okolností, myslím si, že ho podpíšem.

SRo: A zaslúži si podľa vás niektorá zo slovenských osobností vôbec takýto prívlastok?

Ak by sme povedali, že Andrej Hlinka je otcom národa, viem si predstaviť, že by sa niektoré iné organizácie alebo občania Slovenska mohli dožadovať, aby otcom národa bol Alexander Dubček alebo Milan Rastislav Štefánik, alebo Ľudovít Štúr. Je to veľmi ťažko posúdiť, ktorá z historických osobností si zaslúži takýto prívlastok.

SRo: Vrátime sa späť z histórie do reálnej politiky. Smer naďalej zostáva v karanténe pre výroky svojho koaličného partnera. Strana európskych socialistov mu pozastavila členstvo a v tejto súvislosti sa už začali objavovať isté úvahy o predčasných voľbách. Majú podľa vás takéto špekulácie aj reálny základ?"

Výčitky, ktoré Smer od socialistov dostal, sa nenaplnili. Strana Smer napĺňa svoj program. Program, ktorý je sociálny, ktorý je zhodný s programom európskych socialistov, je dnes v nepríjemnej pozícii z pohľadu určitých výrokov politickej strany, ktorá je v koalícii. No podľa mňa to nie je dôvod na takúto interpretáciu Smeru. Myslím si, že takto to dnes chápu aj európski socialisti. Tí dnes majú problém sami so sebou, ako vyriešiť postavenie Smeru, keď na jednej strane uznávajú pozitíva Smeru a na druhej strane za inú politickú stranu ju trestajú. Treba skôr Smer pochváliť aj za to, že udržal koalíciu v pozícii, kedy napĺňa vlastne predstavy. Iné zhodnotenie a myslím si, že veľmi skoré zhodnotenie zo Strany európskych socialistov ako Smer zobrať späť, asi neprichádza do úvahy.

SRo: Takže úvahy o výmene SNS vo vládnej koalícii nateraz nie sú tému dňa?"

A kto by ich mal vymeniť? Kto by sa mal postaviť proti názoru občana? Sú to politické strany, ktoré si v demokratických voľbách vybojovali miesto vo vláde.

SRo: Podľa kritikov môže mať súčasná situácia negatívny dopad na zavedenie eura na Slovensko. Čo si myslíte o takýchto slovách?

Ja som sa zhováral s mnohými predstaviteľmi európskych štátov, aj s prezidentom Európskej aj Svetovej banky. Hovorili sme o týchto otázkach, aj s guvernérom Národnej banky Slovenska. Myslím si, že ich názory boli zhodné v tom, že ak Slovensko zachová doterajší trend, nemalo by mať problémy so vstupom do eurozóny. Som rád, že aj premiér Fico povedal, že urobí všetko pre to, aby Slovensko bolo hodnotené reálne a nie z politického pohľadu. Na druhej strane si ale myslím, že ak Slovensko splní kritériá, a to verím, že splní, vstup do eurozóny by nemal byť taký jednoznačný. Vláda bude musieť zvážiť, či tento krok bude pre Slovensko prospešný alebo nie. Osobne si myslím, že áno.

SRo: Pripúšťate aj možnosť oddialenia prijatia eura v takom prípade? Prospelo by to?

Ja nepripúšťam možnosť, ale ja tvrdím, že bude potrebné, aby vláda urobila analýzu dopadov. A táto analýza dopadov mi môže povedať, že výhodný vstup pre Slovensko nie je. Potom prečo by vláda mala ísť do takejto pozície?

SRo: Premiér Robert Fico ale zároveň hovorí aj to, že už teraz existujú isté politické tlaky na to, aby Slovensko v stanovenom termíne euro nezaviedlo. Chcem sa vás preto spýtať, či máte podobné informácie napríklad z rozhovorov s veľvyslancami alebo s hlavami štátov. Teraz mám na mysli tie staré členské štáty Európskej únie.

Nie, nemyslím si. Skôr si myslím, že z domáceho pohľadu takéto názory smerujú od opozície.

SRo: Témou týchto dní je aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministri už tradične tlmočia svoju nespokojnosť, strany sa zasa usilujú vylobovať pre svoje rezorty čo najviac peňazí. Čo je momentálne z hľadiska rozpočtu pre kanceláriu prezidenta prioritou?

Aby rozpočet naplnil tie požiadavky, ktoré kancelária má. Na druhej strane by som si prial, keby vláda vytvorila rezervu pre kaštieľ v Rusovciach. Nemuselo by to byť v rozpočte kancelárie. O Rusovciach hovorím stále...

SRo: Tam práve smerovala aj moja otázka.

Bolo by veľmi zlé a ukázali by sme sa ako nezodpovední, ak by Rusovce dostal niekto iný. Bola by to hanba pre Slovensko. Rusovce by si ozaj mala osvojiť vláda, parlament aj kancelária a urobiť všetko preto, aby boli reprezentačným zariadením pre zahraničné návštevy.

SRo: Vy ste tento plán predostreli už pred niekoľkými mesiacmi predsedovi Národnej rady aj premiérovi Robertovi Ficovi. Zmenilo sa odvtedy niečo?

Bola to akceptácia, ale zatiaľ sa nezmenilo nič.

SRo: Pán prezident, vy ste už niekoľkokrát povedali, že ak vám to zdravie dovolí, budete sa opäť uchádzať o post hlavy štátu. Ľudová strana - HZDS a národniari ale už teraz hovoria, že vašu prípadnú kandidatúru nepodporia. Chápem rétoriku hnutia, ale čo majú proti vám národniari?

Uchádzať sa o post prezidenta sa podľa ústavy môže každý slovenský občan, ktorý splní podmienky. A pokiaľ ide o vašu otázku, chcem len povedať, že nie politické strany, ale občania volia prezidenta.

SRo: Ale budete sa uchádzať o politickú podporu Smeru?

Určite, ak nemá kandidát podporu silnej politickej strany, tak je to preňho veľký hendikep. V tomto prípade som so žiadnou politickou stranou ešte nehovoril a ak by som išiel do volieb, išiel by som ako občiansky kandidát tak, ako som išiel aj v minulom volebnom období.

SRo: Keď ste išli do volieb ako občiansky kandidát, podporovali vás politické strany.

Áno, na poslednú chvíľu som potom dostal podporu zo Smeru. Všetko sa môže stať.

SRo: A ako by ste ešte dešifrovali možno slová predsedu hnutia Vladimíra Mečiara, ktorý povedal, že najlepším kandidátom na prezidenta by bol Robert Fico?

Myslím si, že to si každý , kto tento výrok počul, dokáže sám dešifrovať. To je absolútne jednoduché.