Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2009
Hlava štátu si položením vencov uctila pamiatku obetí okupácie Československa z roku 1968
21. august 2009
Položením vencov k pamätným tabuliam Petra Legnera a Danky Košanovej si dnes prezident SR Ivan Gašparovič pripomenul 41. výročie tragických udalostí z 21. augusta 1968.
Týmto pietnym aktom si prezident symbolicky uctil všetky obete invázie spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. "Je to jeden z medzníkov budovania demokratického štátu v Československu aj na Slovensku. To, čo sa udialo, sa nesmie zabudnúť. Veľmi ťažko je získať slobodu a veľmi ľahko je ju stratiť," zdôraznil po pietnom akte prezident, ktorý je rád, že na Slovensku si ľudia vážia deň, "kedy sme sa dokázali postaviť na odpor a bojovali za svoju slobodu".
Podľa hlavy štátu je dôležité si 21. august 1968 pripomínať aj preto, aby si mladí ľudia, ktorí nezažili druhú svetovú vojnu ani roky podriaďovania sa iným krajinám, vážili to, čo dnes majú, aby si vážili svoju slobodu.
Slovenský prezident pri tejto príležitosti nezabudol ani na obete politických represálií po auguste 1968 a pripomenul, že utrpenie tých, ktorí nezradili svoje presvedčenie a zostali verným svojim občianskym postojom a hodnotám slobody, by i dnes malo slúžiť ako vzor občianskej statočnosti.
Deň vpádu sovietskych okupačných vojsk na územie Československa si prezident pamätá veľmi dobre. "Bol som pre deti, ktoré sa vracali v noci od starej mamy, na stanici," zaspomínal si Ivan Gašparovič. Dodal, že keď pri bratislavskom Manderláku vtedy videl množstvo svetiel a tankov, myslel si, že sa niečo filmuje.
Vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v noci z 20. na 21. augusta 1968 sa zastavil reformný proces v bývalom socialistickom Československu, ktorý bol označovaný aj ako „Pražská jar“. V tú noc prišlo do Československa 500 000 vojakov zo Sovietskeho zväzu, Poľska, Bulharska, východného Nemecka a z Maďarska. Na tom, že sa nezačalo s vojnou, mal zásluhu aj prezident ČSSR Ludvík Svoboda, ktorý nedovolil použiť na obranu československú armádu. Invázia však neostala bez odozvy - vojská sa stretli s obrovským odporom verejnosti, ktorá reagovala na situáciu všetkými možnými spôsobmi, čo si žiaľ vyžiadalo životy až vyše stovky civilistov.
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač