Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom akte udeľovania štátnych vyznamenaní, Bratislavský hrad 1. 1. 2007

Vážený pán predseda Národnej rady SR,
vážený pán predseda vlády,
vážení laureáti,
excelencie,
ctené panie, vážení páni,

len pred pár hodinami sme väčšinou v kruhu najbližších a priateľov privítali Nový rok. Posun, ktorý je pre nás, občanov Slovenska, dvojnásobným sviatkom. Pripomína nám deň, keď sme v duchu historického odkazu začali písať svoju novodobú históriu. Začiatok našej samostatnosti a zvrchovanosti. Súčasťou tejto slávnostnej chvíle je aj akt udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní. Osobnostiam, ktoré sa svojimi pracovnými výsledkami a občianskymi postojmi pričinili o pozitívny rozvoj našej spoločnosti.
Naša dejinná cesta k vlastnému sebaurčeniu bola poznačená mnohými prekážkami, a ako to už býva, aj chybnými krokmi za cenu obetí a strát. Veľkým šťastím Slovenska bolo, a chvalabohu stále je, že sa mohlo a môže spoľahnúť na svojich vzácnych synov a dcéry. Tých, ktorí stotožnili svoje záujmy so záujmami svojej vlasti.

Vážim si všetkých ľudí. Osobitne však tých, ktorí svoju odbornosť a odhodlanie spájajú so všeľudskými hodnotami a morálnymi princípmi. Ak k tomu pridávajú aj nevšedné pracovné oduševnenie, vnímam ich ako hnací motor na ceste k vytúženým cieľom. Mnohí z nich ani len nepomyslia na zaslúženú odmenu, mnohí sa jej ani nedočkajú. Aj taký je život. Sú to ľudia, ktorí celý svoj život robili a robia – vyjadrené slovami básnika – na úrodných podstatách človečích. A čo je najcennejšie, úžitok si nenechávajú len sami pre seba. Hovorím o ľuďoch, ku ktorým patríte aj vy, vážení laureáti. Lebo vaša činorodá práca pomohla, som presvedčený, že významne, nielen rozvoju oblastí, v ktorých pôsobíte. Pomáha celému Slovensku. Upevňuje jeho vážnosť vo svete, zvyšuje jeho príťažlivosť, zviditeľňuje jeho pozitívny obraz.

Nový politický systém nám priniesol výrazné pozitíva, ale aj nečakané problémy. Najviac ma trápi skutočnosť, že sa v čoraz väčšej miere dostávajú do popredia hodnoty konzumného životného štýlu a masovej kultúry. Bohužiaľ, na úkor historicky overených morálnych a duchovných hodnôt. Odpútavajú nás od prirodzenej ľudskej spolupatričnosti, posúvajú k prejavom cynizmu a často aj ľahostajnosti. Až natoľko, že vstupujú do rodín, do škôl, ba aj do verejného života.
Často uvažujem o tom, ako prekonať tieto nečakané problémy. A východisko nachádzam v príkladných vlastnostiach našich minulých generácií. V ich pracovitosti a citlivosti k cudziemu osudu. Ale aj v dobrosrdečnosti a ľudovej fantazijnosti, či v iných prejavoch našej duchovnej identity, ktorými si vždy dokázali získať úctu.

Vážení ocenení, panie a páni,
každá generácia našich predchodcov vychovala talenty, ktorých chýr prekonal hranice našej vlasti. Dobrý chýr, ktorého nositeľmi ste dnes aj vy. Preto vás, vážení vyznamenaní, chcem vyzvať, aby ste pri svojej zanietenosti, trpezlivosti a žičlivosti zostali verní sami sebe i našim spoločným záujmom. Som presvedčený, že aj vďaka vašej múdrosti a rozhľadenosti sa dokážeme vzoprieť nežiaducim neduhom a ich klamlivým ideálom.

Slovensko je malá zem v srdci Európy. Ale aj ľudské srdce je malé v porovnaní s ľudským telom. Rozhoduje, aký význam má pre naše bytie. Veľkosť Slovenska, podľa môjho názoru, závisí od vitality našich ľudí. Mnohých z nich si ešte vždy a oveľa viac vážia za hranicami našej vlasti, ako si ich vážime my doma. Aj preto túto slávnostnú príležitosť považujem len za čiastočné naprávanie tejto našej ľudskej slabosti.

Vážení prítomní,
dni od štedrej večere až po Troch kráľov, osobitne Vianoce, sú u nás, na Slovensku – podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky – najuznávanejšími sviatkami v roku. Majú svoje neopakovateľné čaro, zbližujú ľudí, vedú k pokore, ale aj k láske a úcte. Robia nás citlivejšími, prístupnejšími, vnímavejšími voči svojmu okoliu. Je to dobrá správa pre Slovensko. Vypovedá o tom, že spoločným úsilím, obetavosťou a záujmom o dianie okolo seba vieme urobiť viac, ako pripúšťame. A hovorí aj to, že sme ešte nestratili záujem o seba navzájom a to je vzácne.

V tejto súvislosti si najviac želám to, čo som vyjadril, keď som spolu s manželkou prijímal betlehemské svetlo nádeje – symbol lásky, porozumenia a pomoci. Aby sa prejav dobra z týchto sviatočných dní preniesol natrvalo do nášho každodenného života. Aby si človek vážil človeka pre jeho múdrosť a šľachetnosť.

Vážení laureáti,
duchovné, umelecké, historické i materiálne hodnoty, ktoré ste vytvorili a vytvárate, sa nedajú vyčísliť. Sú o to cennejšie, že si tieto plody vašej poctivej činorodej práce neprisvojujete, že ich tvoríte pre nás všetkých. Nezištne a obetavo slúžite svojmu národu, našim občanom a ľuďom vôbec. Súlad osobných a spoločenských záujmov považujem za jednu z najvýznamnejších všeľudských hodnôt. Je jednou z určujúcich pri všetkým mojich rozhodnutiach.

Dovoľte, aby som sa vám poďakoval za vašu cieľavedomosť a nezlomnosť. Za to, že ste nikdy neupustili zo svojich pevných zásad, a to bez ohľadu na možné následky. Verím, že budete aj naďalej pokračovať v práci na svojom diele. Pre vlastné sebauspokojenie i na prospech celej spoločnosti. K dnešným vyznamenaniam vám úprimne blahoželám. Do budúcich rokov vám želám pevné zdravie, mnoho tvorivých síl a inšpirácie, spokojnosť v rodinách i v pracovných tímoch.

Žiaľ, osud nedoprial všetkým dnešným vyznamenaným, aby vedno s nami zdieľali tieto slávnostné okamihy. Nie sú medzi nami. O to viac im však patrí úcta, obdiv a uznanie nás všetkých, ktoré týmto vyjadrujem ich rodinám a blízkym.
Moje ocenenie teda patrí aj príbuzným našich laureátov, no aj všetkým tým, ktorí im pomáhali a pomáhajú pri ich sebarealizácii. Viem, že to nemali a nemajú jednoduché.

Úprimne si želám, aby sme v dnešnej slávnostnej chvíli hľadali novú vitalitu. A aby sme ju spoločne aj našli. Čaká nás ešte dlhá cesta, a nesplnených cieľov je pred nami dosť a dosť.