Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na 23. sneme Únie miest Slovenska, 7. 6. 2013

ďakujem vedeniu únie za pozvanie na Váš snem. Dovoľte mi, aby som Vás pozdravil, poďakoval predovšetkým za prácu, ktorú odvádzate v prospech občanov SR a poprial Vášmu snemovaniu tvorivý priebeh. Naše stretnutie považujem za pokračovanie permanentného dialógu so stavovskými organizáciami, zastupujúcimi miestnu samosprávu.

Minulý týždeň som sa zúčastnil na sneme ZMOS, tento týždeň som prijal zástupcov vedenia Únie miest Slovenska a dnes som tu, na vašom sneme.

Dovoľte, aby som využil túto príležitosť a poďakoval sa za zodpovedný prístup, ktorý ste preukázali pri ochrane životov, zdravia a majetku občanov i vašich miest v súvislosti s aktuálnymi povodňami.

Moje osobitné poďakovanie patrí primátorovi Bratislavy, pánu Ftáčnikovi a jeho spolupracovníkom, lebo okrem prípravy tohto vášho snemu sa musel koncentrovať na elimináciu možných škôd v súvislosti s rekordnou hladinou Dunaja.

Rád by som ocenil  intenzívny dialóg, ktorý Únia miest viedla a vedie s hlavou štátu, predstaviteľmi vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti pokračujúceho procesu decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

Poďakovanie vám patrí aj za vašu snahu o racionálne hospodárenie samospráv, a to aj napriek tomu, že ste sa nepripojili k tejto snahe formou  memoranda, ktoré vláda SR uzatvorila so ZMOS-om. Som informovaný o iných formách, nástrojoch a aktivitách na efektívne využívanie zdrojov, ktoré máte na správu miest a ktorých nie je nikdy dosť.

ZMOS je tou inštitúciou, voči ktorej sa veľmi často vymedzuje aj opodstatnenosť vašej existencie ako stavovskej organizácie s oveľa menším počtom členov a v mnohých prípadoch aj s duálnym členstvom. Vnímam tento stav tak, že história vašej organizácie je odrazom spoločenskej objednávky na riešenie špecifických otázok súvisiacich s osobitným postavením miest v našej spoločnosti. Akceptujem tento stav a vždy som sa snažil pozorne načúvať a v rámci svojich kompetencií pomôcť obom inštitúciám pri presadzovaní ich oprávnených záujmov. Mám dobrý pocit, že vždy sme dospeli k názorovej zhode.

Aj naďalej si  však myslím, že spájanie síl znamená väčšiu „palebnú silu“ v rokovaní so zástupcami štátu a znásobuje šance na úspech. Teší ma, že na vašej strane, ako som bol ubezpečený počas nášho pondelkového stretnutia, je snaha o korektný a obojstranne výhodný dialóg so ZMOSom a spájanie názorových platforiem pri hľadaní vecných riešení. Aj pri tejto príležitosti chcem zopakovať to, čom som prezentoval na stretnutí s predstaviteľmi vedenia Únie  -  že som pripravený, ako hlava štátu, stať sa mediátorom takého dialógu, ak to bude potrebné. Závery snemu ZMOS i agenda vášho snemu naznačujú, že názorový prienik je potrebný a možný.

Miestna samospráva je najnižším, ale aj najdôležitejším a najzodpovednejším stupňom zastupiteľskej demokracie, ktorá určuje charakter štátu i celej našej spoločnosti. Miestna samospráva za ostatné dve dekády existencie samostatnej SR dokázala, že je životaschopná a úspešná, a preto je vnímaná občanmi ako dôveryhodný a demokratický inštitút.

Regionálna a miestna samospráva čelia mnohým výzvam súvisiacim jednak s hľadaním optimálneho modelu fungovania štátu a prerozdeľovania verejných financií, ale niekedy aj s pokusmi prenášať bremeno zodpovednosti zo štátu smerom dole. 

Je zrejmé, že integrácia verejnej a najmä miestnej štátnej správy sa neosvedčila vo všetkých jej oblastiach. Z mojich stretnutí s občanmi jednoznačne vyplýva, že verejnú správu považujú za komplikovanú, nie vždy sa v jej štruktúre  orientujú, čo dávajú najavo aj v účasti vo voľbách najmä do vyšších územných celkov.

Zmena v prístupe k novej konfigurácii verejnej správy na Slovensku musí rešpektovať zmeny, ktorými naša spoločnosť prechádza. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim budúce uvažovanie o štruktúre verejnej správy na Slovensku, vrátane miestnej a regionálnej samosprávy, sú ekonomické dispozície Slovenskej republiky a demografické správanie sa obyvateľstva, jeho migrácia a s tým súvisiaci spôsob osídľovania.

Aj výsledky ostatného sčítania obyvateľstva SR z roku 2011 naznačujú, že je potrebné už teraz sa pripravovať na inú dynamiku procesu urbanizácie a tým aj municipalizácie našej spoločnosti.

Sčítanie okrem iného ukázalo, že viac ľudí na Slovensku žije v mestách (asi 56%) a že dochádza k vyľudňovaniu najmenších  slovenských obcí. Zvýšil sa podiel obyvateľov žijúcich v mestách a obciach do 20.000 obyvateľov. Viac ako tretina Slovákov býva v mestách s počtom obyvateľov nad 20 tisíc. Počet obyvateľov väčších miest je stabilizovaný a žije v nich asi tretina ľudí.

Nastáva tu síce aj istá renesancia vidieckeho života, ale skôr z pohľadu bývania a oddychu, a pokiaľ sa neudejú vážne zmeny v oblasti oživenia poľnohospodárskej výroby, nie je predpoklad ani výrazného oživenia ekonomickej činnosti na vidieku.

Kľúčovou charakteristikou tzv. metropolitného života sa preto stáva možnosť ekonomickej aktivity, ľahšia možnosť nájsť si vhodné zamestnanie ako zdroj obživy i sebarealizácie. 

A aj keď nemôže byť naším ideálom rozširovať proces urbanizácie extenzívnym spôsobom, doterajšie skúsenosti zo zahraničia i na Slovensku napovedajú, že mestá sa skutočne stávajú centrami ekonomického a spoločenského života. Nevyhneme sa preto intenzívnej politickej a spoločenskej diskusii o postavení mestských centier, resp. mestských regiónov a o ich legislatívnom vymedzení  ako súčasti miestnej a regionálnej samosprávy.

Na jednom z vašich predchádzajúcich snemov som uviedol, že Úniu miest Slovenska považujem za vhodnú pôdu, z ktorej by mohli vzísť v tomto smere rozhodujúce a nasledovaniahodné iniciatívy. Za dobu vašej existencie ste preukázali svoju pripravenosť na takúto diskusiu. 

Vnímam preto aj Vami formulované návrhy na novelizáciu stavebného zákona ako dobrý základ pre zintenzívnenie takejto diskusie. 

Za jej súčasť považujem aj prvé konkrétne kroky vlády SR v reforme miestnej štátnej správy, úvahy o zmene konštrukcie druhého stupňa samosprávy, a v tejto súvislosti aj osobitného postavenia hlavného mesta SR Bratislavy.

Najzložitejšou a najdiskutovanejšou témou v oblasti verejnej správy je aj naďalej spôsob financovania samospráv, hlavne prenesených kompetencií. V tejto oblasti sú potrebné zmeny. Tie sa však nemôžu udiať narýchlo, bez dôkladnej prípravy, bez dopadových štúdií. A už vôbec nie bez konzultácií s miestnymi samosprávami a proti ich vôli. Nazdávam sa však, že sa nám tu otvára priestor  nielen na diskusiu, ale aj riešenie vecí v širších súvislostiach. 

Treba definovať – ako základ štruktúry verejnej správy – prirodzené centrá regiónov, ktoré budú schopné efektívnejšie zabezpečiť obslužnosť svojich občanov v spádovom území. Myslím si, že nie je potrebné, ba ani efektívne, aby všetci robili všetko.

Reforma verejnej správy by mala zohľadňovať aj iné než iba chladné ekonomické súvislosti.

Treba prirodzené centrá regiónov koncipovať tak, aby občania nestrácali schopnosť regionálnej sebaidentifikácie. Ak sme na Slovensku v niečom skutočne zaujímaví, tak je to aj naša významná regionálna a zároveň aj kultúrna, národnostná a náboženská diverzifikácia na veľmi malom území. Stotožnenie sa so svojim regiónom a uvedomenie si príslušnosti k určitej regionálnej komunite je nepochybne základným predpokladom prirodzeného stotožnenia sa s domovom, v tom i vlasteneckého cítenia.

Efektívnosť a otvorenosť miestnej samosprávy na všetkých jej úrovniach môže byť dosiahnutá iba vtedy, ak bude viazaná na rovnako efektívnu a spoľahlivú štátnu správu. Preto som sa v tejto záležitosti angažoval a som rád, že sa vláda SR – v rámci projektu ESO – snaží o taký postup a realizuje aj prvé kroky. Reformy oboch však musia byť posudzované v rámci reformy verejnej správy ako celku. Očakávam, že vláda SR aj v rámci avizovaného auditu osloví všetky stavovské organizácie a spolu s nimi bude hľadať najvhodnejšie varianty.

Budem  nabádať všetky strany k vecnej diskusii a som pripravený aj naďalej podporiť všetky zákony, ktoré idú týmto smerom a sú výsledkom konzultácií a rozumných kompromisov medzi vládou a samosprávou.

Vážení delegáti,

teší ma Váš záujem a zanietenosť pre presadenie a obhajobu špecifických záujmov mestských samospráv, ktorých ste principiálnym zástancom.

Vami pomenované priority, myslím si, sú formulované jasne. A to tak z hľadiska cieľov, ako aj nástrojov na ich presadenie. Vnímam aj vo vašom prípade silné odborné zázemie, čo sa prejavuje najmä v rámci legislatívneho procesu.

Prajem vám vo vašej zodpovednej práci veľa úspechov. Verím, že váš snem bude prínosom pre ďalší rozvoj samosprávy a pre stále lepší život všetkých našich občanov.

Ďakujem vám za prejavenú pozornosť.