Rok 2009

Prezident SR Ivan Gašparovič na oficiálnej návšteve Srbskej republiky

Oficiálnym privítacím ceremoniálom v Belehrade začal svoju oficiálnu návštevu Srbskej republiky Ivan Gašparovič. V Paláci federácie slovenskú hlavu štátu privítal prezident Boris Tadič.

Obaja štátnici sa zhodli v názore, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou vychádzajú z už historickej tradície slovanskej vzájomnosti. Hlavy štátov strávili vyše hodinu pri rozhovoroch medzi štyrmi očami, kde hovorili predovšetkým o podpore vstupu Srbska do EÚ a kosovskej otázke i bilaterálnych slovensko-srbských vzťahoch. „Čo je podstatné, že si s pánom prezidentom veľmi dobre rozumieme. A to nielen v oblasti bilaterálnych vzťahov, ale aj v názoroch na budúcnosť Európy a sveta,“ – skonštatoval po stretnutí Ivan Gašparovič. Jeho hostiteľ Boris Tadič sa mu poďakoval za postoj SR k nezávislosti srbskej provincie Kosovo. „Srbsko nikdy nezabudne Slovensku principiálnu pozíciu pri neuznaní samostatnosti Kosova. Za to Vám budeme navždy vďační,“ - povedal pri plenárnej diskusii prezident Tadič.

Náš najvyšší predstaviteľ zopakoval, že pozícia SR ku Kosovu ostáva nezmenená a že provincia nezávislosť nezískala na základe princípov medzinárodného práva. Ivan Gašparovič informoval, že SR podala na Medzinárodný súdny dvor v Haagu písomné stanovisko, v ktorom predložila svoju národnú pozíciu vo veci vypracovania poradného posudku k legálnosti jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.

Slovenský prezident sa v Belehrade vyjadril k aktuálnym udalostiam, ktoré môžu odstrániť prekážky pri vstupe Srbska do európskych štruktúr. Ivan Gašparovič ocenil snahu srbskej vlády o vysporiadanie sa s nedávnou minulosťou pred Haagskym tribunálom. Srbsku teraz zostáva zadržať a vydať dvoch obvinených R. Mladiča a G. Hadžiča. Hlavný žalobca ICTY S. Brammertz po návštevách Belehradu konštatoval pokrok v spolupráci, v ktorej však podľa slovenského prezidenta treba pokračovať aj naďalej. Podľa Ivana Gašparoviča „možno práve dnes sa podarí prvý krok, kedy žalobca v New Yorku vysloví spokojnosť zo spolupráce so Srbskom a to si musí všimnúť každý člen EÚ. Z toho vyplýva, že ciele, ktoré si stanovilo Srbsko pri vstupe do EÚ, môžu byť naplnené.“

Podľa prezidenta Tadiča „najvážnejší strategický cieľ je integrácia do EÚ a druhý cieľ je zachovanie územnej integrity Srbska aj vo vzťahu k provincii Kosovo.“

Slovenský prezident prízvukoval, že „naším želaním je, aby Srbsko bolo čo najskôr členom Európskej únie.“ Ivan Gašparovič v Paláci federácie prízvukoval záujem o posilnenie slovensko-srbskej spolupráce najmä v oblasti hospodárstva a obchodu. „Privítali by sme ústretovejší prístup Srbska vo využívaní kapacít jeho vlastných firiem, vrátane tých, kde vstúpil slovenský kapitál.“ – povedal slovenský prezident. „Som si istý, že nájdeme spoločné záujmy pre spoluprácu v energetike,“ potvrdil záujem o posilnenie hospodárskych vzťahov Boris Tadič.

Naša obchodná výmena vzrástla počas uplynulých desať rokov takmer dvadsaťnásobne. Zatiaľ čo v roku 1999 dosiahol náš vzájomný obchodný obrat výšku 32,9 mil. USD, v roku 2008 to bolo už vyše 612 mil. USD. Srbsko ale zaujíma v zahraničnom obchode SR vo vývoze 25. miesto a v dovoze až 45. miesto.

Slovenské firmy majú potenciál podieľať sa na obnove, modernizácii a rekonštrukcii rozličných odvetví srbského priemyslu, ako aj dopravnej infraštruktúry a ekologických stavieb. Na srbskom trhu pôsobí celý rad slovenských firiem, ktoré majú významný podiel na každoročnom zvyšovaní vzájomnej obchodnej bilancie.

Prezidenti na stretnutí v Belehrade hovorili aj o krajanskej problematike, keďže  z vyše dvoch miliónov obyvateľov srbskej Vojvodiny je vyše 63 tisíc Slovákov - ide o najväčšiu kompaktne žijúcu slovenskú komunitu vo svete. "Vážim si srbských Slovákov, lebo sú lojálnymi občanmi Srbska," konštatoval v tejto súvislosti prezident Boris Tadič.

Po stretnutí hláv štátov v Belehrade ministri hospodárstva oboch štátov podpísali „Protokol medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom baníctva a energetiky Srbskej republiky o prehlbovaní vzťahov v oblasti energetiky a baníctva.“