Prezident Slovenskej republiky prijal ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky Jánosa Martonyiho. Ivan Gašparovič na úvod vyjadril potešenie z toho, že „od začiatku roka sa stretávame tak intenzívne s najvyššími maďarskými predstaviteľmi.“ Po prezidentovi Schmittovi a premiérovi Orbánovi je minister zahraničných vecí Maďarskej republiky v tomto roku už tretím predstaviteľom Maďarska na návšteve na Slovensku . „Maďarsko vnímame ako veľmi dôležitého partnera a suseda v rámci spoločného členstva v NATO a EÚ,“ uviedol slovenský prezident. Ako ďalej Ivan Gašparovič zdôraznil, želaním slovenskej strany je konštruktívny dialóg, ktorý sa opiera o vzájomné porozumenie a rešpekt. „V takomto ovzduší by sa malo hovoriť o dehistorizácii a deetnizácii našich vzťahov.“
V ekonomickej oblasti obojstranné obchodné vzťahy Slovenska a Maďarska v súčasnosti dosiahli vyše 5 miliárd €, čo je úroveň porovnateľná obchodnému obratu s Poľskom. V rámci bilaterálnej spolupráce sa pripravuje dokončenie dvoch mostov cez Ipeľ a Ivan Gašparovič vyjadril presvedčenie, že to nebudú posledné spoločné projekty. Za rovnako dôležité označil aj pokračovanie budovania prepojení diaľničnej siete.
V oblasti zahraničnej politiky a regionálnej vyšehradskej spolupráce, ale i v mnohých bezpečnostných otázkach vie Slovensko nájsť s Maďarskom zhodné stanoviská.
Ivan Gašparovič zopakoval tézu zo stretnutia s maďarským prezidentom, že „úspech maďarského predsedníctva v Rade EÚ bude aj naším úspechom. Najmä ak sa podarí dosiahnuť naplnenie dvoch cieľov – schváliť projekt Dunajskej stratégie a Rámcovú stratégiu EÚ pre riešenie rómskej otázky.“ Slovensko je vždy pripravené tieto i všetky ďalšie otázky konzultovať v konštruktívnom a úprimnom dialógu.
János Martonyi uviedol, že tiež považuje za veľmi dôležité, že medzi našimi krajinami a ich predstaviteľmi dochádza k takémuto intenzívnemu a otvorenému dialógu. Vyjadril presvedčenie, že takéto stretnutia budú pokračovať aj naďalej. Prvou príležitosťou bude slávnostné uvedenie do prevádzky Slovenského národného domu v Mlynkoch a taktiež odhalenie pamätnej tabule Jánovi Kollárovi v Budapešti.
Minister zahraničných vecí Maďarskej republiky hodnotil ako úspešné predsedníctvo Slovenskej republiky vo V4. Cítili slovenskú podporu v otázke Dunajskej stratégie, Rámcovej stratégie pre Rómov aj pri podpore vstupu Chorvátska do EÚ. Ocenil, že V4 zohľadňuje záujmy členov tohto regionálneho zoskupenia v EÚ. „My, Stredoeurópania, ak sa spojíme, dokážeme oveľa lepšie presadzovať svoje záujmy v Európe, „ uviedol Martonyi.
Maďarsko sa počas predsedníctva v EÚ sústredilo aj na podporu integrácie Chorvátska do Európskej únie. Minister sa pozitívne vyslovil aj o slovenskom podnikateľskom prostredí. „Maďarskí podnikatelia sa veľmi dobre cítia na Slovensku a viditeľne sa zvyšuje počet maďarských investícií na Slovensku,“ doplnil Martonyi.
Témou rozhovoru boli aj otázky z oblasti energetiky, kde sa partneri zhodli na nutnosti pokračovať v prepájaní prepravných energetických systémov medzi obomi štátmi.
Ivan Gašparovič uviedol, že sa teší na nadchádzajúce slávnostné stretnutie prezidentov V4 vo Vyšehrade pri príležitosti 20. výročia založenia tohto regionálneho zoskupenia. „Vyšehradská spolupráca v regióne strednej Európy zohrala mimoriadne dôležitú rolu a má potenciál ju hrať aj v budúcnosti“ konštatoval slovenský prezident.
Prezident Ivan Gašparovič vyzval šéfa maďarskej diplomacie, aby maďarskí partneri naše výhrady a obavy z niektorých politických krokov Maďarska chápali ako legitímnu snahu obhájiť záujem všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu, ako snahu politickými rokovaniami obhajovať národné a štátne záujmy SR. „Patetický návrat maďarskej politiky do histórie a istá manipulácia s mládežou ma nemôže nechať chladným, „ konštatoval Ivan Gašparovič a uviedol, že „je historický fakt, že niektoré obdobia histórie obzvlášť 19. storočia sú Maďarmi vnímané ako pozitívne a povznášajúce, a Slovákmi ako negatívne a traumatizujúce. Treba rešpektovať aj slovenskú historickú skúsenosť“.
Prezident uviedol, že každý štát má právo na svoju vlastnú ústavu, no musí rešpektovať aj dopady tohto základného zákona na susedné štáty. Nová ústava Maďarska vytvára problém, pretože dáva predpoklady pre verejno-právne zjednocovanie s Maďarmi za hranicami MR prostredníctvom zákona o dvojakom občianstve. „Ústava Maďarskej republiky porušuje zásadu tzv. skutočnej a trvalej väzby medzi Maďarskou republikou a občanmi maďarskej národnosti v Slovenskej republike, „ zdôraznil Ivan Gašparovič. Podčiarkol tiež, že slovenská strana by privítala, keby Maďarsko odpovedalo na návrhy, ktoré počas stretnutia premiérov SR a MR predložila maďarskej strane Iveta Radičová. Ide o návrh medzištátnej zmluvy o riešení otázok štátneho občianstva na oboch stranách. Slovenská strana by tiež uvítala, keby maďarské implementačné zákony po prijatí novej ústavy zohľadňovali výhrady susedov.
János Martonyi v reakcii uviedol, že nová maďarská ústava v preambule spomína aj národnosti, ktoré sú súčasťou politického života Maďarska a sú štátotvorným činiteľom Maďarska. Podľa J. Martonyiho sa štát v ústave zaväzuje, že bude zachovávať jazyk a kultúru národností. Minister podčiarkol, že existuje jeden podstatný rozdiel v prístupe slovenskej a maďarskej strany k menšinovým právam: „maďarské chápanie menšinových práv je už 20 rokov postavené na uznávaní kolektívnych práv menšín. Preto sme prijali zákon o vzniku menšinových samospráv.“ János Martonyi ďalej konštatoval, že pozná stanovisko slovenskej strany, ktorá uprednostňuje individuálne občianske práva pred kolektívnymi. Pripomenul, že v Európe až trinásť štátov uznáva kolektívne práva menšín. Podľa ministra v Európe v tejto otázke niet záväznej právnej normy. „Naša ústava zároveň uvádza, že rešpektujeme suverenitu a územnú celistvosť všetkých štátov aj čo sa týka našich susedov,“ uviedol János Martonyi. Maďarský minister poznamenal, že na slovenský návrh zmluvného riešenia dvojakého občianstva maďarská strana zareaguje až potom, čo sa táto otázka vyrieši na slovenskej vnútropolitickej scéne a budú o nej so Slovenskom diskutovať. Prezident Ivan Gašparovič uviedol v závere rozhovoru niekoľko konkrétnych príkladov, kedy kroky alebo zámery maďarskej vlády vyvolávajú pochybnosti o úmysle upevňovať dobré susedské vzťahy. Vyzval ministra k intenzívnejšiemu dialógu k hľadaniu riešení sporných otázok v slovensko-maďarských vzťahoch.