Príhovor prezidenta SR na VI. zjazde OZ KOVO, Piešťany 17. 5. 2013

Vážený pán predseda, vážené delegátky a delegáti,
    
práca a pracovná činnosť sú základnou podmienkou ľudskej existencie tak z hľadiska materiálneho zabezpečenia jedinca ako aj jeho spoločenskej sebarealizácie. Z tohto dôvodu je aj právo na prácu vnímané a deklarované ako jedno zo základných ľudských práv. Povaha práce sa vývojom ľudskej spoločnosti výrazne mení. Zmena charakteru práce  a zamestnania sa dostali pod výrazný tlak technologických zmien a globalizovaných ekonomických aktivít. Negatívne dôsledky procesu globalizácie sa dotýkajú aj fenoménu práce a zamestnanosti.

Jedným z vážnych a varovných signálov je súčasná podoba technického rozvoja, ktorá sa koncentruje iba na technickú stránku, bez analogického riešenia ďalších problémov, ktoré technický rozvoj vyvoláva. Jednotlivé  nové generácie technológií, napriek určitému spomaľovaniu vplyvu na rast produktivity práce, znižujú spotrebu práce, čím dochádza k všeobecnému vytesňovaniu potreby práce, a na základe toho počet zanikajúcich miest sa dostáva do veľmi nepriaznivej relácie k celkovému zdroju pracovných síl. Glorifikácia sektoru služieb vnútila najmä mladej generácii prílišný záujem o využívanie a aplikáciu výsledkov technického rozvoja a menej o ich tvorbu a výrobu. Diskusie o reindustrializácii, teda návrate časti priemyselných odvetví  do štátov Európskej únie a rovnako poľnohospodárskej výroby ako predpokladu potravinovej bezpečnosti  a snahe obnoviť to, čo bolo vždy silnou stránkou Európy je preto treba vnímať ako logické, oprávnené a zmysluplné.

Nemenej závažným problém globálneho významu podrývajúcim princíp sociálnej spravodlivosti je  nevhodný prerozdeľovací mechanizmus statkov, ktoré spoločnosť vytvára  a následná príjmová polarizácia, ktorá významným spôsobom limituje celkový rozsah vnútornej spotreby. Dôsledkom je nielen koncentrácia bohatstva, ktorá sa vytvára v rukách úzkej elity, ale aj nutnosť zvýšiť zadlženosť obyvateľstva žiadaním ďalších úverov. Tlak na ziskové parametre sprevádzaný aj nekritickým znižovaním nákladov za každú cenu v konečnom dôsledku znamenal zníženie kvality života, nezamestnanosť, čo svojim spôsobom viedlo k dehumanizácii ekonomiky a spoločnosti a výraznú zmenu vzťahu medzi ekonomikou,  spoločnosťou a fungovaním štátu ako sociálneho systému.

Posledných dvadsať rokov sme čoraz viac konfrontovaní s voľbou medzi ekonomickým fundamentalizmom založenom na princípe individualizmu a individuálnej slobody a celospoločenskou súdržnosťou založenou na sociálnej spravodlivosti a sociálnej solidarite. Ocitli sme sa  pod tlakom globalizácie a my sme  konfrontovaní  s inými prístupmi, ktoré nepramenia z našej tradície, ktoré až príliš roztvárajú nožnice sociálnej stratifikácie a príjmovej polarizácie a stavajú do nenáležitej pozície dokonca aj tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú  hlavným tvorcom národného bohatstva a vytvárajú tzv. pracujúcu chudobu.

Doteraz sme boli skôr svedkami riešiť tlaky globalizácie zjednodušeným spôsobom, často krát dogmatickým uplatňovaním neoliberálnych hodnôt a postupov. Zvyšovanie flexibility slovenskej pracovnej sily sa riešilo zväčša radikálnym znižovaním sociálnej ochrany zamestnancov, podceňovaním úlohy vzdelávania, vplyvu  a spojitosti práce a rodiny a pod. Na Slovensku neexituje ucelená predstava, resp. stratégia, ktorá by reagovala na civilizačné zmeny komplexne ako riešenie otázok sociálnej kohézie v slovenskej spoločnosti.

Je nespochybniteľné, že zárukou zlepšenia životnej úrovne musí byť ekonomický rast a zlepšenie ekonomickej výkonnosti podnikateľských subjektov. Ak sa ale spoločne snažíme o zlepšenie podmienok na podnikanie, vychádzame z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb.

Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul  skutočnosť, že aj hospodárstvo Slovenskej republiky sa v zmysle čl. 55 Ústavy SR zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Toto ustanovenie zvýrazňuje základnú hodnotovú orientáciu hospodárskeho systému SR spočívajúceho na fungovaní slobodného trhu na strane jednej a poskytovaní ústavnej ochrany iba takému trhovému hospodárstvu, ktoré plne rešpektuje sociálne a ekologické záujmy občanov a v širšom zmysle aj celej spoločnosti na strane druhej.

Treba zároveň poukázať na to, že patríme ku krajinám, ktoré významnou mierou tvorili európsku  i svetovú  sociálnu identitu a kultúru a nazdávam sa, že mnohé z týchto prvkov by sme mali do ekonomických vzťahov znovu prinavrátiť. Spomeňme si napr. na pôsobenie Tomáša Baťu. Stopy jeho pôsobenia na Slovensku sú ešte stále živé. Pripomeňme napr., že Slovensko ako súčasť spoločného štátu  bolo  začiatkom 20. storočia jedným zo signatárov  Medzinárodnej organizácie práce, že na našom území vznikali už v stredoveku  zárodky samosprávnych poisťovacích modelov, neskôr aj nových svojpomocných foriem hospodárenia vo forme družstevníctva a pod.

Vážené delegátky a delegáti,

globalizácia je vzhľadom na rozvoj informačných a dopravných technológií proces nezvratný. To ale neznamená, že máme rezignovať na jeho pozitívne prínosy. Liberálny model spravovania ekonomických vzťahov, založený na neviditeľnej ruke trhu, ktorým sa ideovo zdôvodňovala nevyhnutnosť globálnych ekonomických procesov zlyhal a dosiahol svoj limit. Pre budúci vývoj potrebujeme definovať iné ideové paradigmy, alebo aspoň dôsledne využívať tie, ktoré sú známe a ktoré my, Európania, vnímame ako súčasť európskeho sociálneho modelu.

Ak nám tento proces spôsobuje globálne problémy, globálne musíme pristupovať aj k ich riešeniu. Aj keď proces integrácie EÚ nebude v najbližšej dobe smerovať k formálnemu vytvoreniu sociálnej únie, riešenia musíme prijímať, vzhľadom na prepojenosť európskych ekonomík spoločným úsilím.

Problematika zamestnanosti je spoločensky tak závažná, že neznesie krátkodobé a zjednodušené riešenia. Obdobie prijímania čiastkových opatrení na riešenie globálnych problémov skončilo.

Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosti práce musí byť vzájomne prepojená na ekonomické záujmy podnikateľskej sféry, potreby spoločnosti na jednej strane a schopnosti zamestnancov na druhej strane najefektívnejšie ich naplniť. V tomto procese majú nezastupiteľné miesto aj všetci aktéri sociálneho dialógu. Dovoľte vyzvať najmä vás, účastníkov bipartity, aby ste mali na zreteli predovšetkým potrebu a hodnotu zamestnania. Verím preto v pragmatický a primeraný postup aj zo strany Vás, členov najväčšieho odborového zväzu na Slovensku, ktorý má v tomto smere dlhú tradíciu a dostatočnú schopnosť na to, aby podporil pozitívny rast kľúčových odvetví slovenského hospodárstva.

Súčasnú krízu je treba chápať aj ako kľúčové varovné upozornenie na to, že dozrel čas k zásadným štrukturálnym reformám. Reformám aj v oblasti zamestnanosti, fungovania verejného sektora a  v takých kľúčových a citlivých oblastiach ako je penzijný systém, zdravotníctvo a solidarita v spoločnosti.

Reformy však nie je ďalej možné robiť pre reformy. Súčasná kríza je krízou systémovou, týka sa všetkých aspektov ekonomiky a osobitne jej etiky a morálky.  Akejkoľvek reforme však musí predchádzať dôsledné vyhodnotenie doterajších riešení. Nie je možné, aby sme neustále experimentovali, nevyhodnocovali dopady predchádzajúcich riešení a ignorovali varovania vedeckej obce. Tolerančný potenciál ľudí  k spôsobu prerozdeľovania spoločenských statkov i k časovému horizontu riešenia nahromadených problémov nie je bez limitov. Pokiaľ nedôjde k systémovému riešeniu príčin krízy, parciálne opatrenia nepovedú k reálnemu zvratu vo vývoji situácie. Ide predovšetkým o chápanie vzťahu medzi štrukturálnymi zmenami, technológiami, rozdeľovaním bohatstva, ktoré vzniká v spoločnosti a závislosťou na budúcom systéme fungovania verejného sektora.

Uvedené konštatovanie sa týka aj návrhov riešení, ktoré pripravuje Európska únia. Vytvorenie trvalého európskeho fondu, ale aj vytvorenie ďalších regulačných mechanizmov ako je návrh bankovej únie a podobne, stále nerieši kľúčový fundamentálny problém, ktorý súvisí s celkovou pokračujúcou príjmovou polarizáciou bohatstva a chudoby v jednotlivých členských krajinách i na úrovni Európskej únie ako celku. Je pritom zrejmé, že práve príjmová polarizácia je jedným z hlavných limitov globálnej spotreby a zároveň predstavuje veľmi významný faktor limitujúci vývoj vnútroeurópskej spotreby. Pokiaľ by sa spotreba  významným spôsobom v Európskej únii nezvýšila, zostáva Európa odkázaná na export, pričom export sa stane veľmi ľahko terčom menových konfliktov, ktoré sa objavujú stále častejšie a stále významnejšie.

Európska únia sa tiež musí zaoberať otázkami  morálneho hazardu, riešiť súčasnú krízu nielen v rovine regulácie, alebo ekonomických opatrení, ale aj v rovine etických a morálnych princípov a celkovo z pohľadu  humanizácie ekonomiky a spoločnosti. Kľúčové problémové okruhy, ktoré sa ukázali v posledných rokoch vo väzbe na finančný sektor, súvisia s primárnym riešením problémov korupcie, daňových únikov, daňových rajov, šedej ekonomiky, vnútropodnikovej kriminality a pod. Pokiaľ nebudú riešené tieto fundamentálne problémy, nebude možné ani vyriešiť dlhovú krízu. Ale čo je omnoho závažnejšie, nebude možné pohnúť ani so spoločenskou klímou odsudzujúcou takéto kroky a takéto snahy.
 
Vážené delegátky a delegáti zjazdu,

bolo vždy mojou snahou  byť v rámci kompetencií hlavy štátu ústretový voči všetkým opatreniam, ktoré prispievajú k tomu, aby sa práca stala nielen prostriedkom obživy ale aj zmysluplnej realizácie každého jednotlivca.

Nazdávam sa ale, že rast je možný iba vtedy, ak dokážeme zosúladiť princípy osobnej slobody, osobnej zodpovednosti a subsidiarity a  ochranu súkromného majetku s právom na primerané zabezpečenie založené na osobnom výkone u všetkých účastníkov pracovného procesu. Takýto postup sa dá dosiahnuť iba ako výsledok sociálneho partnerstva a sociálneho dialógu, ktoré sú dôležitou charakteristikou a súčasťou európskej sociálnej a právnej tradície a kultúry.

Verný svojmu prezidentskému krédu prikláňam sa k podpore takého sociálneho modelu, ktorý bude rešpektovať tak národné tradície ako aj isté minimálne štandardy spoločného európskeho hospodárskeho a sociálneho priestoru. Ich významnou súčasťou je aj sociálny dialóg, férové a spravodlivé prerozdeľovanie vyprodukovaných statkov a celková humanizácia práce.

Želám Vám vo Vašej odborárskej činnosti veľa zdravia, invencie a najmä veľa zmysluplnej práce.