Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 60. výročia založenia Slovenskej akadémie vied, Bratislava 18. 6. 2013

predovšetkým chcem poďakovať za pozvanie na vaše slávnostné zhromaždenie i za ocenenie, ktoré ste mi udelili k 60. výročiu založenia tejto najvýznamnejšej vedeckej ustanovizne na Slovensku. Ustanovizne s bohatou históriou a tradíciou, s dobrou povesťou v domácej i svetovej vedeckej komunite.

Nech som zastával akúkoľvek pozíciu, vždy som sa snažil Akadémii pomáhať. Ubezpečujem Vás, že tak hodlám robiť aj naďalej. 

Zároveň úprimne blahoželám vedeniu SAV, jej členom, zamestnancom a všetkým, ktorí sa hlásia k vedeckej obci na Slovensku k okrúhlemu jubileu našej vrcholnej vedeckej inštitúcie. 

V mojom príhovore nechcem podrobne hovoriť o dôležitých etapách vývoja slovenskej vedy a aj SAV. To tu ešte viackrát určite zaznie. Lebo je mnoho vecí, ktoré pri tejto príležitosti stojí za to spomenúť. Máte na koho nadväzovať. Ste pokračovateľmi práce vynikajúcich osobností vedy, ako Matej Bel, Štúrovci, či Andrej Kmeť i ďalší vzdelanci, ktorým záležalo na vzdelanosti Slovákov ako základnom predpoklade ich emancipačných snáh i spoločenského pokroku.

Som rád, že pri niekoľkých dôležitých etapách v novodobej histórii SAV som mohol byť aj ja. Mám na mysli predovšetkým pomyselný „rodný list“ novej SAV, ktorý v roku 2002 napísala Národná rada SR prijatím  zákona č. 133 o Slovenskej akadémii vied.

Som hrdý na to, že som mohol v tom čase aktívne podporiť vznik takej inštitúcie, ktorá má zaručenú slobodu vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov. Zároveň považujem za prirodzené, že som mohol byť v pozícii hlavy štátu aktívnym účastníkom diskusií nielen o finančnom zabezpečení vedy na Slovensku, ale predovšetkým o jej smerovaní.

A strategické smerovanie slovenskej vedy je podľa môjho presvedčenia otázka, ktorá má byť v centre našej pozornosti. 

Takmer štvrťstoročie SAV pôsobí v nových spoločensko-politických podmienkach. Štrukturálnymi zmenami sa priblížila organizáciám vedy a výskumu vo vyspelom svete. Prináša aj niektoré mimoriadne výsledky vedeckého bádania. Stále je však dosť dôvodov na pokračovanie úvah o zdokonaľovaní jej fungovania.

Za jedno z najvýznamnejších podujatí v tejto súvislosti považujem vedeckú konferenciu  “Veda, politika a štát”, nad ktorou som prevzal záštitu a počas ktorej sme sa v roku 2009 snažili spoločne formulovať podmienky, v ktorých by sa mali veda a výskum efektívne rozvíjať. Robili sme tak aj v súvislosti s navrhnutou Víziou slovenskej spoločnosti, ktorej odborným garantom bola tiež Akadémia vied.

Vážené auditórium,

doba sa výrazne zmenila, ale potreba ľudstva hľadať stále nové možnosti na zvyšovanie kvality života zostáva nemenná. Doba inovačných cyklov sa výrazne skracuje a náklady a riziká spojené s takýmto vývojom prerastajú možnosti jednotlivých štátov. Bez základného či aplikovaného výskumu sa štáty nedokážu dnes presadiť v čoraz väčšej svetovej konkurencii. V druhej polovici 20. storočia sa veda stala primárnym faktorom rozvoja spoločnosti. Bez výraznej podpory štátu však veda nemôže obstáť pred takouto veľkou výzvou.

Uvediem aspoň vo veľmi hutnej podobe moje videnie ďalšieho vývoja vedy na Slovensku.

Budúcnosť slovenskej vedy vidím:

• v jej celospoločenskej podpore ako základnom predpoklade byť aj naďalej konkurencieschopným štátom v integrujúcom a globalizujúcom sa prostredí,
  vo využití intelektuálneho potenciálu a jeho profilu, ktorý na Slovensku je značný, ale ktorý nie je dostatočne využívaný,
• v primeranosti rozsahu výskumu a vymedzení prioritných vedeckých projektov, v rámci ktorých sme schopní reálne bádať,
• v prepojenosti a previazanosti  rôznorodých záujmov vedeckej obce a jednotlivých vedeckých okruhov, ktoré treba zladiť s cieľom dosiahnutia ich synergického spoločenského efektu,
• v takom smerovaní výskumu, ktorý nám umožní lepšie predvídať budúci spoločenský vývoj,
• a v neposlednom rade v popularizácii výsledkov vedy, ktoré nielen reálne prispievajú ku zvyšovaniu kvality života ľudí, ale zároveň zvyšujú ich záujem o vedecké bádanie a tým aj podporu tejto celospoločensky významnej duševnej činnosti.

Podpora vedy, výskumu a inovácií musí byť prioritným záujmom aj našej spoločnosti. Navyše, sme súčasťou integračného prostredia, ktoré si predsavzalo vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku, založenú na znalostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti.

O úspechu Slovenska v tejto oblasti rozhodne najmä kooperácia štátu, SAV, univerzít a podnikateľského sektoru, no v neposlednom rade aj výhodná medzinárodná spolupráca. 

Záujem významných zahraničných spoločností, napr. v automobilovom priemysle, naznačuje významný intelektuálny potenciál, ktorý Slovensko, chvalabohu, nestratilo. Potrebujeme ale rehabilitovať výskum a vývoj v oblastiach, ktoré tradične predstavovali našu komparatívnu výhodu. Potrebujeme, aby tento trend zachytila aj Vami riadená inštitúcia i univerzitný sektor.

Som presvedčený, že Slovensku nesvedčí byť dlhodobo iba tzv. montážnou ekonomikou založenou na lacnej pracovnej sile.

Oblasť, v ktorej sa angažujete, má rovnako ako vzdelávanie rozhodujúci a strategický význam pre budúcnosť Slovenska. Aj napriek dlhodobo deklarovanej podpore vede a výskumu zrejme nebudeme na Slovensku disponovať takými zdrojmi, aby sme mohli financovať všetky naše potreby a záujmy vo všetkých oblastiach. 

Je potrebné, aby sme začali budovať výskumno-vývojové zázemie na špičkovej úrovni v primeranom počte strategických oblastí. Myslím, že v týchto intenciách by mala byť spracovaná aj dlhodobá stratégia vednej a technickej politiky. Preto treba mať jasno najprv v tom, ktoré oblasti vedy a výskumu zadefinujeme ako prioritné a do tých by mali ísť aj potrebné investície. Je nutné sústrediť pozornosť zrejme na tie prierezové projekty, v ktorých  už existujú isté výsledky, v ktorých sú pracoviská a  aj laboratórne podmienky na to, aby tieto projekty rýchlejšie napredovali, resp. ktoré sú a mohli by byť použiteľné vo viacerých odvetviach.

Dámy a páni,

SAV je inštitúcia so širokospektrálnym vedeckým zameraním. Pri jej riadení a činnosti – no v neposlednom rade aj z pohľadu efektívneho financovania – je potrebné primeraným spôsobom zladiť rôznorodé záujmy vedeckej obce na Slovensku. 

Neprimeraným zvýrazňovaním širokého prístupu k procesu vzdelávania a pri preferovaní jeho kvantity pred kvalitou sme (vo väčšine prípadov) nedocenili vzájomnú prepojenosť a previazanosť prírodných, technických a spoločenských vied. 

Dnes sme znova v štádiu rehabilitácie technického vzdelávania a preferencie prírodných vied. 

Tento pragmatický prístup, spojený s prírodnými a technickými vedami, vyúsťuje spravidla do relatívne rýchlejšej aplikácie nových inovácií a technológií, do bezprostredného využitia v priemyselnej výrobe. V tomto smere je potrebné nepochybne orientovať aj popularizáciu vedy a techniky. Osobitne u mladých ľudí je potrebné, podľa mojej mienky, približovať nielen výhody nových technológií, ale vzbudzovať u nich aj záujem o zdokonaľovanie a samotnú výrobu.

Od vedy sa preto očakáva, že je schopná poskytnúť politickému manažmentu štátu i občianskej spoločnosti komplexný obraz svojho smerovania. Konštrukcia takéhoto obrazu nie je možná bez spolupráce prírodných, technických, ale aj spoločenských vied. Je legitímne očakávať od spoločenských vied, že nám odpovedia na otázku, kam smeruje, resp. kam by mala naša spoločnosť smerovať, a zároveň načrtnúť aj jej ekonomický, sociálny, historický, kultúrny, vzdelanostný, environmentálny rozmer. 

Očakáva sa, že budú nachádzať zásadnú odpoveď na tie globálne spoločenské výzvy, ktoré sa prejavujú najmä vo vnútorných rozporoch súčasného civilizačného modelu. Ide, okrem iného, o také kľúčové spoločenské a ekonomické rozmery, akými sú napr. starnutie populácie, civilizačné choroby, nezamestnanosť, polarizácia spoločnosti, informatizácia spoločnosti, klimatické zmeny, procesy ekologizácie a prechod na dynamicky sa učiacu spoločnosť.

Nie je dobré, ak jednotlivé odvetvia vedy nespolupracujú, ak nevnímajú potrebu prierezového výskumu v hľadaní a napĺňaní strategických cieľov spoločnosti. Za istú formu závažnej spoločenskej objednávky pre takto formulovaný prístup som považoval Víziu a stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, na vypracovaní ktorej sa podieľalo veľké množstvo odborníkov zo SAV a akademickej sféry. Považujem ju aj naďalej za nadčasový, no nie za nemenný dokument, ktorý je vhodným základom pre formulovanie strategických cieľov rozvoja spoločnosti a nástrojov na jeho realizáciu.

Je primárne vedeckou a nie politickou odpoveďou na potreby krajiny, ale aj širšieho prostredia, ktorého sme súčasťou, ktorý treba kontinuálne formovať. Takto vnímanými aktivitami by sa mala vedecká obec stať súčasťou štvorpartity, teda toho článku sociálneho dialógu, ktorý má a môže nestranne navrhovať zásadné spoločenské riešenia.

Želám vám, aby ste mali šťastnú ruku pri exaktnom výbere takých vedeckých priorít, ktoré reálne a efektívne pomôžu rozvoju celého Slovenska.

Pri transformácii pracovísk akadémie, o ktorej diskutujete, majte, prosím, na pamäti, že naša krajina bezpochyby potrebuje prioritne nové technológie či nové objavy v medicíne, ale aj primeranú kontinuitu vo výskume vlastnej histórie, ekonómie, riadenia, výživy, poľnohospodárstva, vzdelávania a pod. Spoločnosť od vás očakáva, že ju budete viesť k novým poznatkom, čo bude v konečnom dôsledku znamenať pre krajinu vyššiu vzdelanosť, kultúrne a duševné obohatenie a finančný prospech.

Želám vám vo vašom ďalšom pôsobení veľa úspechov vo vedeckom, pracovnom i osobnom živote.