Prezident SR - Foto archív Prezident Ivan Gašparovič podpisoval zákony

Prezident Ivan Gašparovič podpisoval zákony

Prezident SR Ivan Gašparovič podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky podpísal tieto zákony:
1. Zákon z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. Zákon z 30. júna 2009 o vinohradníctve a vinárstve
3. Zákon z 30. júna 2009 o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie
4. Zákon z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prezident Slovenskej republiky vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 24. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z..

Prezident SR odôvodňuje vrátenie zákona nasledovne:

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II
1. Podľa čl. I šiesteho bodu § 4d schváleného zákona, ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na zriaďovanie a odstraňovanie objektov monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a podzemných vôd a objekty monitorovacích miest kvality povrchových vôd a podzemných vôd na cudzej nehnuteľnosti a vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a podzemných vôd a monitorovacích miest kvality povrchových vôd a podzemných vôd (čl. I piaty bod § 4 ods. 5 písm. a) a b) a šiesty bod § 4b ods. 5 písm. a) a b) schváleného zákona), možno vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak účel nemožno dosiahnuť dohodou.
Podľa čl. I 72. bodu § 80c schváleného zákona návrh dohody o zriadení vecného bremena a o primeranej náhrade za jeho zriadenie podľa § 4d predloží správca vodohospodársky významných vodných tokov vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti do jedného roka od účinnosti schváleného zákona.
V schválenom zákone absentuje úprava výšky resp. spôsobu určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na výkon činností podľa čl. I piateho bodu § 4 ods. 5 písm. a) a b) a šiesteho bodu § 4b ods. 5 písm. a) a b) schváleného zákona. Ustanovenie čl. I 72. bodu § 80c schváleného zákona rieši primeranú náhradu len vo vzťahu k obmedzeniu vlastníckeho práva predložením návrhu dohody do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti schváleného zákona, teda do 31. augusta 2010. Nerieši primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva po 1. septembri 2010.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
V čl. I šiestom bode § 4d ods. 1 schváleného zákona je ustanovená aj ústavná požiadavka primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, absentuje však úprava jej výšky resp. spôsobu určenia.
V nadväznosti na uvedené mám pochybnosti o súlade čl. I šiesteho bodu § 4d s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej Slovenská republika je aj právny štát.

2. Cieľom čl. I podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 1023) je dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. Dôvodom novelizácie zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je aj o čiastočné prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 1023) bolo potrebné do zákona zapracovať aj požiadavky z výzvy Európskej komisie 2007/2247 k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v Slovenskej republike.
V čl. I 37. bode v § 36 ods. 3 schváleného zákona sa nad slovo „zabezpečí“ umiestňuje odkaz 47 a slová „plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií 47)“ sa nahrádzajú slovami „Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES“. Zároveň sa text poznámky pod čiarou k odkazu 47 nahrádza novým textom. Nové znenie poznámky pod čiarou k odkazu 47 odkazuje na § 4 ods. 3 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec pri výkone samosprávy zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. V § 3 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov sa upravuje zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 442/2002 Z. z.). Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií s odkazom na § 37 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z.; v jeho ustanoveniach sa upravuje plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie kraja. Podľa § 37 ods. 1 prvej vety zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vypracúva plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a rámcovo vytvára podmienky na jeho realizáciu. Podľa § 37 ods. 3 prvej vety zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 523/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia vo svojej pôsobnosti vypracúva plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie kraja.
Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú podľa 47. bodu legislatívnotechnických pokynov legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (č. 19/1997 Z. z.) súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. Poznámky pod čiarou k odkazom teda nemajú normatívny charakter, len informatívny.
Ustanovenie § 36 ods. 3 vodného zákona neupravuje kto a za akých podmienok je povinný zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd; vyplýva to zo znenia „sa zabezpečí“. Nie je jasné čo sa má dosiahnuť podľa čl. I 37. bodu § 36 ods 3 schváleného zákona umiestením odkazu 47 nad slovo „zabezpečí“. Ak má umiestnením odkazu 47 nad slovo „zabezpečí“ dôjsť k určeniu subjektov, ktoré sú povinné v ustanovených lehotách (do 31. decembra 2010 a do 31. decembra 2015 podľa veľkosti aglomerácií) zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd, nie je toto riešenie legislatívne vhodné. Týmto spôsobom nemožno obci ustanoviť povinnosť zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd v ustanovených lehotách. Zabezpečovať odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp vyplýva pre obec pri výkone jej samosprávy z § 4 ods. 3 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon musí byť podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety legislatívnych pravidiel tvorby zákonov okrem iného zrozumiteľný. V zákone sa musí dbať aj na všeobecnú zrozumiteľnosť textu (čl. 4 ods. 3 prvá veta legislatívnych pravidiel tvorby zákonov). Ide o základné požiadavky kladené na zákon. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 19/98 „ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.
Vzhľadom na uvedené mám pochybnosti o súlade čl. I 37. bodu § 36 ods. 3 schváleného zákona v časti umiestnenia odkazu 47 nad slovo „zabezpečí“ s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej Slovenská republika je aj právny štát.

3. V čl. II schváleného zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z.. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1023) neobsahoval novelizáciu zákona č. 569/2007 Z. z. v znení zákona č. 515/2008 Z. z..
V odôvodnení k vloženiu nového čl. II pozmeňujúcim návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa uvádza, že „novela geologického zákona sa vykonáva z dôvodu nevyhnutnej potreby právnej úpravy problematiky environmentálnych záťaží, ktoré nie sú v žiadnych právnych predpisoch definované, čo znemožňuje identifikáciu takýchto lokalít a následne ich prieskum a sanáciu“.
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
Úprava v rámci novelizácie vodného zákona v čl. I schváleného zákona vyplynula najmä z plnenia záväzkov voči Európskej únii a týka sa najmä zisťovania výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd, hodnotenia stavu podzemných vôd, opatrení na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd, úpravy správnych území a vodohospodárskeho manažmentu povodí, doplnenia chýbajúcich pojmov a ich definícií, spresnenia environmentálnych cieľov a úhrady nákladov za vodohospodárske služby.
Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z., ktorý sa novelizuje v čl. II schváleného zákona, podľa § 1 upravuje podmienky projektovania, vykonávania, vyhodnocovania a kontroly geologických prác (geologického výskumu a geologického prieskumu), pôsobnosť štátnej geologickej správy a sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona.
Predmetom úpravy čl. II schváleného zákona je doplnenie geologických prác, ktoré nesúvisia s prácami, ktoré sú súčasťou geologického výskumu a geologického prieskumu, o sanáciu environmentálnej záťaže, doplnenie definícií environmentálnej záťaže, sanácie environmentálnej záťaže a pravdepodobnej environmentálnej záťaže, doplnenie geologického prieskumu životného prostredia (je jednou zo súčastí geologického prieskumu) o zisťovanie a overovanie pravdepodobných environmentálnych záťaží alebo environmentálnych záťaží, vyhodnocovanie súčasných a potenciálnych rizík environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhovanie sanačných opatrení, a zavedenie informačného systému environmentálnych záťaží a Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží.
Z porovnania predmetu úpravy zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a predmetu úpravy čl. I schváleného zákona a čl. II schváleného zákona vyplýva, že predmet úpravy čl. II schváleného zákona nesúvisí s predmetom úpravy zákona č. 364/2004 Z. z. a s predmetom úpravy čl. I schváleného zákona.
Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (ÚS 30/97, ÚS 48/97 a PL.ÚS 96/95) považuje za jeden zo základných princípov právneho štátu, za neoddeliteľnú súčasť právneho štátu a imanentný znak právneho štátu princíp (požiadavku) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.
Spôsob novelizácie (postup), keď sa jedným zákonom súčasne novelizujú dva alebo aj viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je podľa môjho názoru v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti.
Preto mám pochybnosti o súlade čl. II schváleného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky.
Treba tiež uviesť, že riešenie environmentálnych záťaží zasahuje do viacerých oblastí životného prostredia, nemôže sa týkať len geologického zákona. Okrem toho úprava environmentálnych záťaží v čl. II schváleného zákona nie je komplexná. Absentuje úprava zodpovednosti za environmentálne záťaže a povinnosti za ich sanáciu, najmä vo vzťahu k „starým“ environmentálnym záťažiam. Podľa môjho názoru predstavujú environmentálne záťaže závažný problém, ktorý by sa mal však riešiť komplexne a po vzájomnej dohode všetkých zainteresovaných strán.

III
V nadväznosti na dôvody uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami:

1. V názve zákona sa na konci vypúšťajú slová „a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z..“.

2. V čl. I šiestom bode v § 4d sa dopĺňa odsek 5, ktorý znie:
„/5/ Primeraná náhrada podľa odseku 1 patrí vo výške podľa dohody poverenej osoby alebo správcu vodohospodársky významných vodných tokov s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde o výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.“.

3. V čl. I 37. bod znie:
„37. V § 36 ods. 3 sa slová „plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií 47)” nahrádzajú slovami „Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES“.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 47 sa vypúšťa.

4. V čl. I 72. bode v § 80c v nadpise sa slová „od 1. septembra 2009“ nahrádzajú slovami „od 1. novembra 2009“.

5. V čl. I 72. bode v § 80c sa za slovo „predloží“ vkladajú slová „poverená osoba alebo“.

6. Čl. II sa vypúšťa
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. II.

7. Čl. II (doterajší čl. III) znie:
„ Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2009.“.