Zrušenie víz? Bratislava neuspeje, denník PRAVDA, 21. 2. 2005

Ruská aj americká strana budú v Bratislave spokojné, hovorí prezident Ivan Gašparovič ?pred príchodom Georgea Busha a Vladimíra Putina na Slovensko.

* Schôdzka prezidentov Putina a Busha zatieňuje témy našich ústavných činiteľov. Budete štatistami? 
Určite sa to nedá povedať tak jednoznačne, ako naznačujete. Treba však priznať, že v prvom rade sa pozornosť sústreďuje na stretnutie prezidentov Busha a Putina, ktoré bude o zásadných zahraničnopolitických otázkach. Z tohto pohľadu je Slovensko v pozícii toho, kto získal dôveru pripraviť takéto stretnutie. Samozrejme, že aj my budeme hovoriť o témach, ktoré sú otvorené, či už vo vzťahu k USA alebo Rusku.

* Podľa informácií z vášho paláca témy ešte koncom týždňa neboli pripravené. Nezdá sa vám, že je už najvyšší čas? 
Sú pripravené. Z hľadiska summitu však nebudú kľúčové. Pre Slovensko sa otvára možnosť hovoriť s prezidentom Bushom napríklad o otázke víz, čo sa nakoniec netýka len nás, ale aj ďalších krajín v aliancii.

* Poľský prezident však s témou ich zrušenia neuspel, takže ani v Bratislave sa nedá očakávať posun. 
Áno, som realista. Prezident Kwasniewski zrušenie víz nastoľoval dosť jednoznačne. Došlo k dohode, ktorá sa netýka len Poľska, ale aj Slovenska, na čo môžeme v Bratislave nadviazať. Táto otázka bude postavená pred Senát, ktorý o tom rozhoduje. Ale víza hádam nebudú jedinou agendou našich politikov. Rokovať sa bude o vzťahoch medzi USA a Európou, dokonca si myslím, že by sme mali hovoriť o vzťahoch inštitúcií, ktoré sú dominantné pri rozhodovaniach, EÚ, NATO a OSN. Pôjde však len o náznaky, pretože čas na rokovanie je pomerne krátky.

* Takže skôr formálna záležitosť? 
Tak som to nemyslel. Chceme tieto otázky nastoliť s tým, aby sa o nich v budúcnosti hlbšie hovorilo.

* V prvých chvíľach sa zdalo, že summit bude bojom o prestíž medzi vami a premiérom Dzurindom. Bolo to tak? 
Slovensko má ústavu, ktorá hovorí o kompetenciách jednotlivých ústavných činiteľov. Z toho sme vychádzali a tak to bude aj dodržané.

* To je dosť diplomatická odpoveď. 
Ako prezident budem vítať obe hlavy štátov. Budem mať s nimi stretnutia, takisto ako pán premiér.

* Necítite ako svoj handicap, že neovládate angličtinu, čo môže byť problém najmä pri neformálnych rozhovoroch?
Neformálne rokovania sú bezproblémové. Handicap to do istej miery je, ale nie, pokiaľ ide o rokovania. Otázky, o ktorých sa bude hovoriť v Bratislave, budú predrokované už na stretnutí deň predtým v Bruseli a konkrétnejšie sa budú riešiť na summite, ktorý bude v letných mesiacoch.

* Príchod amerického prezidenta sa dáva do súvisu s istou odmenou za našu lojalitu pri vojne v Iraku. Vy ste s ňou však neboli stotožnený. Trváte na tom, že sa nemalo pristúpiť k vojnovému riešeniu? 
Vstup spojencov do Iraku sa udial bez súhlasu OSN. Čo som hovoril v tom čase, bolo oprávnené. Dnes je situácia iná, uzavreli sme dohody, ktoré treba dodržiavať. Irak potrebuje pomoc, najmä z dôvodu bezpečnosti jeho občanov. Irak je na ceste k demokracii, v ktorej mu treba pomôcť, a bez vojsk spojencov by to zrejme nešlo. Slováci sú v osobitnom postavení, majú v Iraku jednotku, ktorá má skôr humanitárny charakter, zabezpečuje odmínovanie a chráni životy občanov.

* Viaceré štáty nemali problém povedať, kedy chcú stiahnuť svojich vojakov. Naša vláda aj vy sa tejto téme vyhýbate. Prečo? 
Nevyhýbame. Slovensko však má svoje záväzky, ktoré musí plniť. To najdôležitejšie rozhodnutie sa zrejme urobí po irackých voľbách á po ustanovení vlády. Tomu sa budú musieť aj spojenci prispôsobiť.

* Príchod Busha do Európy poznamenáva téma zlepšenia vzťahov medzi USA a európskymi štátmi po irackej kríze. Ako by mala vyzerať spoločná agenda? 
Očakáva sa, že dôjde k tejto diskusii, pričom trend bude koordinácia rozhodnutí v otázkach svetovej politiky. 

* Čoraz výraznejšie sa začína otvárať problém Iránu. Čo urobí Slovensko? Prikloní sa k EÚ, ktorá žiada diplomatické riešenie, alebo budeme na strane USA, ako to bolo pri vojne v Iraku?
Ak dochádza k situácii, že politika niektorého zo štátov môže ohrozovať mier a životy ľudí, treba urobiť všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čo sa týka Iránu, jeho jadrového programu, treba s touto krajinou rokovať. Nie je možné nasadiť okamžite mocenské sily. Som presvedčený, že sa to vyrieši za rokovacím stolom.

* Na summit je vyčlenených 300 miliónov, na zdravotnícke zariadenia napríklad až 20 miliónov. Je táto suma opodstatnená?
K výške vynaložených prostriedkov sa neviem vyjadriť. Jedno je isté, summit musí byť po všetkých stránkach pripravený. Ako hostitelia sme prevzali zodpovednosť, že všetko prebehne hladko. Som presvedčený, že obe strany budú spokojné a že summit aj z hľadiska prezentácie Slovenska dopadne výborne. Na druhej strane musím povedať, že Bratislava by mala mať širšie možnosti na prípravu takýchto podujatí. Dnes je situácia, že nemáme dostatok reprezentatívnych miestností. V minulosti sa na takéto účely pripravoval kaštieľ v Rusovciach, do ktorého sa investovalo zhruba 200 miliónov a je už pred dokončením. Toto je šanca pre vládu, aby bol pripravený na takéto stretnutia. Mám však obavu, že sa s kaštieľom zamýšľa niečo iné. Bol by som veľmi nerád, ak by bol predaný.

* Naznačujete, že vláda ho chce predať?
Hovorím, že vláda sa takých priestorov nesmie zbaviť.

* Pôvodne mal prísť Vladimír Putin na Slovensko v máji, znamená to, že táto návšteva sa už neuskutoční?
Áno, máte pravdu. Nadchádzajúca návšteva prezidenta Putina sa považuje za oficiálnu, takže májové stretnutie sa, žiaľ, už zrejme neuskutoční.

* Americká strana na summite môže otvoriť otázku ruskej demokracie. Aký postoj zaujme Slovensko?
Našou úlohou je vytvoriť dobrú rokovaciu atmosféru, nie kritizovať či podporovať niektorú zo strán.

* Hovorili sme o ruskej demokracii, problémy s politickou kultúrou však máme aj my. Nemyslíte, že napríklad minister Kaník nie je správny človek na správnom mieste?
Nerád by som sa vyjadroval k ministrovi Kaníkovi. Je členom vlády, ktorého si vybral premiér. Problémy, ktoré sú okolo jeho osobných záležitostí, si musí riešiť on, prípadne jeho politická strana. Ak poslanci nedosiahli rozhodnutie o jeho ďalšom pôsobení, mne ako prezidentovi neprislúcha viesť osobnú kritiku voči ministrovi.

* Vy by ste na jeho mieste ostali za takých okolností vo vláde?
Nie som v jeho pozícii. Je to vec morálneho zhodnotenia postavenia v takejto verejnej funkcii. To už by si každá takáto osoba mala zvážiť sama.

* Menšinová koalícia má čoraz väčšie ťažkosti v NR SR. Myslíte, že dovládne?
V parlamente dnes rozhoduje skupina poslancov, ktorí nie sú zaradení do politickej strany. Situácia je veľmi nervózna a nie je stabilná. Hovorím najmä o problémoch, ktoré má koalícia pri prijímaní zákonov. Je to signál, že zákony nemusia byť kvalitné, čo by mohlo mať dosahy na občanov. Čo sa týka predčasných volieb, zmenu by teraz nepriniesli. Navyše, hlasovanie o tom by pri dnešnom rozložení síl v NR SR nebolo úspešné. Neverím ani v to, že v koalícii dôjde k takému sporu, že by sama iniciovala predčasné voľby.

* Spomenuli ste skupinu poslancov, to sú však predovšetkým vaši bývalí kolegovia z HZDS.
Nie sú to len moji bývalí kolegovia, ide aj o poslancov, ktorí odišli z vládnych strán.

* Predpokladali ste, že títo odídenci z HZDS urobia takú kariéru vo vzťahu k vládnej koalícii?
Nepredpokladal som to, najmä po tom, ako sa títo politici zachovali na nitrianskom sneme HZDS v roku 2002. Ak by sa zachovali ináč, mohla byť iná situácia.

* Nejde však už len o vzťah nezávislých a koalície. Čitateľné je aj porozumenie medzi HZDS a SDKÚ.
Áno, ale nechcem sa púšťať do komentovania takých vecí. Je to vec týchto strán, ktorú si musia vyriešiť samy, a to na taký obraz, aby to pochopili občania. Či sa tak stane, to si nedovolím odhadovať. V každom prípade voľby 2006 budú veľmi zaujímavé.

redaktorka
Slišková Nora