Prezident Ivan Gašparovič vo svojom príhovore zdôraznil význam svätcov Cyrila a Metoda nielen v oblasti náboženskej, ale aj kultúrnej, vzdelanostnej a štátoprávnej. Ako uviedol, solúnski bratia boli veľkí učitelia, vedci, misionári, právnici, teológovia i diplomati. "Také veľké osobnosti majú svoje dôstojné miesto nielen v našich chrámoch a dejinách, ale aj v Ústave Slovenskej republiky," zdôraznil prezident Slovenskej republiky. Hlava štátu pripomenula, že vierozvestci k nám priniesli písmo - hlaholiku a tiež liturgiu v slovanskom jazyku. "Neoceniteľnými hodnotami obohatili našu kultúru a zapísali sa do našej histórie," zdôraznil prezident. "Slovenský národ vo svojich dejinách prekonával mnohé a mnohé prekážky. Trpel pod jarmom niektorých mocipánov v stredoveku, ale aj v neskoršom období. Preto je prirodzené a pochopiteľné, že náš parlament prijal myšlienku o cyrilo-metodskom dedičstve, ktoré bezvýhradne patrí k histórii nášho národa. Širokej verejnosti je známe, že sv. Cyril a sv. Metod priniesli nielen Písmo sväté a iné duchovné diela, či samotnú liturgiu v jazyku, ktorý bol blízky našim predkom, ale že vytvorili jedinečnú cirkevnú náboženskú kultúru, novú formu liturgie, ktorú napokon odsúhlasil aj sám pápež Hadrián II. a po ňom aj ďalší pápeži," uviedol vo svojom príhovore prezident.

Ak by sme však  podľa slov prezident oslavovali týchto dvoch svätých mužov len ako misionárov, ochudobňovali by sme sa o veľké duchovné, kultúrne, náboženské, teologické, humanistické i sociálne hodnoty.
O hodnoty, ktoré vyjadrili aj v právnych aktoch, v cirkevnej organizácii, na poli vzdelanosti, školstva, jazykovedy, ako aj v organizácii celého života vtedajšieho pospolitého ľudu Veľkej Moravy.

Naši vierozvestcovia prišli síce na územie cudzej ríše, ale na pozvanie kniežaťa Rastislava. Prišli pripravení. Boli na tú dobu mimoriadne vzdelaní, a to nielen v teologickom a cirkevnom učení, ale aj v diplomacii, štátnych, medzinárodných a administratívno-organizačných otázkach.

Cyrilo-metodská tradícia a obdobie účinkovania sv. Cyrila a sv. Metoda na území našich predkov je podľa prezidentových slov zásadné fundamentálne obdobie počiatkov formovania nášho národného vedomia, štátoprávneho povedomia, tvorby novej slovanskej a postupne slovenskej kultúry, prijatia liturgie, ktorá nadväzovala istým spôsobom na vierouku a liturgiu už existujúcu na tomto území. Bolo to obdobie postupného formovania národnoštátneho útvaru Veľkomoravskej ríše a nastupujúcich ďalších formácií.
Cyrilo-metodské obdobie nechápeme len ako výlučne cirkevnú misiu. Bola to moderná misia, ktorá mala široký diapazón cieľov, záujmov, prostriedkov jej realizácie, a tomu primerané aj mnohé aspekty účinkov pôsobenia týchto misionárov, ako aj ich učeníkov . 

Ivan Gašparovič v slávnostnom príhovore ďalej konštatoval, že "evanjelizačné účinkovanie sv. Cyrila a sv. Metoda sa opiera o autenticitu mravného a kultúrneho stavu na Veľkej Morave a cyrilo-metodskú inkulturáciu hodnôt mravnosti, bohoslužobných a liturgických novôt. Podstatnou mierou zasiahla do toho aj sv. Konštantínom – Cyrilom pripravená Hlaholika, mnohé duchovno-liturgické úvahy v slovienskom jazyku a samotná liturgia.Také teda boli základy a nadstavba prinesená veľkými mužmi Cyrilom a Metodom. Mužmi, veľkými učiteľmi, vedcami, misionármi, jazykovedcami, právnikmi, teológmi, diplomatmi, naozaj nevšednými osobnosťami doby."

Vstup týchto dvoch učených mužov podľa jeho ďalších slov významne zasiahol aj do právnej, morálnej, kultúrnej, ale aj štátoprávnej oblasti. Bola to syntéza rímskeho a byzantského práva, zásad Nového zákona i Starého zákona. Šlo o kultivovaný, nenásilný vstup aj liturgie do všedného života našich predkov.
"Dovoľte mi, vážení a ctení prítomní, skončiť môj príhovor slovami Preambuly Ústavy Slovenskej republiky:„My, národ slovenský, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“ teda my občania Slovenskej republiky žijeme a chcem žiť v duchu a podľa našej modernej Ústavy Slovenskej republiky a mravov našich otcov.
To je projekt, paradigma našej politickej, občianskej, duchovno-kultúrnej a štátoprávnej koncepcie a dlhodobej stratégie rozvoja Slovenskej samostatnej republiky v spoločenstve európskych zvrchovaných štátov, " povedal na záver svojho slávnostného príhovoru prezident Ivan Gašparovič. 

Na slávnosti sa zúčastnili hlavní predstavitelia štátu a viacerých cirkví zo Slovenska i zahraničia, veľvyslanci z 21 krajín a predstavitelia početných inštitúcií.