Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti spomienkových osláv 62. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania, Banská Bystrica 29. 8. 2006

Vážené slávnostné zhromaždenie,
vzácni hostia,
dámy a páni,

medzi našimi modernými historickými tradíciami má veľký význam Slovenské národné povstanie. V slovenských dejinách nájdeme veľa príkladov hrdinských zápasov za ideály slobody, demokracie, sociálnej spravodlivosti alebo národnej emancipácie.

Väčšinou však ide o príklady statočnosti a nezlomnosti voči násiliu, páchanému v časoch národného a sociálneho útlaku.

Slovenské národné povstanie je v slovenských dejinách jedinečné z viacerých hľadísk. Je to jediné veľké ozbrojené vystúpenie slovenskej armády na obranu vlastnej krajiny. Jedná sa tiež o masový ozbrojený občiansky odpor proti totalitnému režimu. Politickým a vojenským významom sa dá porovnať s inými odbojovými hnutiami v Európe. Unikátna je tiež doba, počas ktorej povstalci dokázali vzdorovať nemeckej okupačnej armáde.

Povstalecká armáda, pod velením generála Jána Goliána a generála Rudolfa Viesta, dosiahla počtu 60 000 mužov. Podporovali ju partizánske jednotky v počte okolo 18 000 a ďalšie jednotky, vyslané spojeneckými armádami - Paradesantná brigáda, Kombinovaná letka a stíhací letecký pluk. Významný je aj fakt, že v povstaní bojovali príslušníci 32 európskych národov a národností. Bolo to vyše 8000 bojovníkov, najmä Čechov, Francúzov, Srbov, Chorvátov, Poliakov, Židov, Rusov, Rumunov a ďalších. Svedčí to o veľkej medzinárodnej podpore tejto odbojovej udalosti.

Slovenské národné povstanie je, popri vzniku samostatnej Slovenskej republiky, jedna z najvýznamnejších udalostí novodobých slovenských dejín. Povstanie umožnilo nájsť slovenskej politike, v časoch druhej svetovej vojny, východisko, ako sa pripojiť k spojencom bojujúcim proti fašizmu.

Je potrebné zdôrazniť, a to aj pre dnešnú slovenskú politickú scénu, ideový odkaz povstania, ako politický konsenzus rôznych ideových prúdov na slovenskej politickej scéne. Na organizácii odboja sa zúčastnili demokraticki zmýšľajúci predstavitelia politickej ľavice aj pravice, predstavitelia agrárnikov, sociálnych demokratov aj komunistov. Politickú reprezentáciu predstavovali skúsení a charizmatickí politici ako Vavro Šrobár, ale aj mladá, nastupujúca nová politická garnitúra ako Jozef Letrich, Ján Ursinyi, Gustáv Husák, Laco Novomeský, Karol Šmidke. Povstalecká generácia politikov nám zanechala odkaz možnosti a nutnosti politického konsenzu v dôležitých otázkach života národa a spoločnosti.

Povstanie by však nebolo možné bez spontánneho občianskeho odboja. Ozbrojeného aj neozbrojeného. Len vďaka podpore a strádaniu širokých vrstiev obyvateľstva, bolo možné vojensky vzdorovať dva mesiace ozbrojenej presile. Nie vždy sa v minulosti dostávalo zaslúženej pozornosti občianskemu odboju. Bolo aj obdobie, keď sa Slovenské národné povstanie vykladalo ideologicky účelovo. Plody povstaleckého zápasu neboli naplno zužitkované, pretože krátko po skončení druhej svetovej vojny došlo k vytvoreniu železnej opony, dlho trvajúcej studenej vojne, ktorá viedla k ideologickému rozdeleniu európskeho kontinentu do blokov.

Chvalabohu, tie časy sú už preč a dnes môžeme slobodne prezentovať objektívny pohľad na povstanie a na úlohu jednotlivých osobností v ňom.

Odkaz Slovenského národného povstania, považujem, za jeden z hlavných princípov rozvoja modernej slovenskej spoločnosti. Som presvedčený, že praktická slovenská politika bude naďalej rozvíjať hodnoty, ktoré stáli pri vzniku protifašistického hnutia na Slovensku. Je to výzva aj pre súčasnosť, keď našu spoločnosť znepokojujú aktivity rôznych extrémistických skupín, doma i v zahraničí - útoky na slobodu, zdravie a život človeka, na demokratickú a humánnu podstavu nášho zriadenia, pokojný život našich spoluobčanov bez ohľadu na vierovyznanie, sociálnu alebo národnostnú príslušnosť. Skutočne chceme všetci žiť v pokoji, v prosperujúcej vlasti, istotách a v ľudsky dôstojných podmienkach.

Súčasné smerovanie Európy k integrácii, ktoré sa začalo po druhej svetovej vojne, má svoj prirodzený prameň v širokej medzinárodnej koalícii, bojujúcej proti zvrhlej fašistickej ideológii.

Európske národy ukázali, že ich demokratické sily sú životaschopné, že sa dokážu zmobilizovať na obranu svojich hodnôt, že sa vedia, aj so zbraňou v ruke, postaviť proti takým režimom a takým silám zla, ktoré plánovali zničiť európsku politickú kultúru, založenú na slobode a demokracii.

Len vďaka obetiam druhej svetovej vojny, v ktorej priebehu na území Slovenskej republiky malo povstanie svoju dôležitú strategickú úlohu, sme mohli žiť v Európe dve generácie bez vojen. Preto buďme vďační tým, ktorí vlastným pričinením, s nasadením vlastného života, bojovali za slobodu a mierové usporiadanie Európy. Aj tento spomienkový deň nám má pripomenúť, že za našu slobodu, za našu demokraciu položili životy. Ale skúsme si dať otázku, či takáto príležitosť má slúžiť len tomu, aby sme si pripomenuli, že položili svoje životy? Nepoložili ich zbytočne? Určite nie, lebo je mier a oni bojovali za tento mier. Ale je skutočný mier? Je skutočný mier tam, kde matka ide s deťmi do školy, alebo kde otec ide do práce a nevrátia sa, lebo im pod nohami vybuchne bomba? Máme slobodu a mier, keď ideme do práce, ale nedôjdeme tam, lebo zostaneme v nemocnici?

Skúsme sa zamyslieť nad tým, či nám odkaz Slovenského národného povstania nemá pripomínať aj tieto dnešné krušné chvíle. Je u nás mier? Je. Ale robíme všetko pre to, aby sme boli aj slobodní, spokojní a živí bez starostí? Aj to je odkaz Slovenského národného povstania.

Chcem ešte raz poďakovať všetkým vám, ktorí ste prišli vzdať česť pamiatke všetkým padlým v Slovenskom národnom povstaní!
Naša úcta všetkým príslušníkom národného boja za oslobodenie musí byť trvalá.