Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri vymenovaní profesorov vysokých škôl, Bratislava, 20. 1. 2009

Vážený pán predseda výboru NR SR,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážený pán predseda Rady vysokých škôl,
vážené pani profesorky a páni profesori,
ctené dámy, vážení páni!

Vzdelávať a vychovávať. Taký jednoznačný a nekompromisný je príkaz sveta, v ktorom žijeme. Vzdelanie má pre našu budúcnosť, bez štipky zveličovania, takú cenu, akú má pre mnohé iné národy a krajiny pitná voda. Kvalita vzdelania má pre nás existenčný význam.

Všetci ako sme tu, vieme, že o kvalite vzdelania rozhoduje predovšetkým – učiteľ. On je ten, kto otvára cesty k novým poznatkom. Ale aj k ich tvorivému uchopeniu. Áno, potrebujeme kvalitných, tvorivých vysokoškolských profesorov. Naša spoločnosť očakáva, že sa dnešným dňom medzi nich zaradíte aj vy.

Dovoľte mi, aby som vám úprimne zablahoželal k dnešnému úspechu – k vymenovaniu za profesorky a profesorov vysokých škôl. Dnešným slávnostným aktom menovania Slovensko ohodnotilo vašu cieľavedomú a prínosnú pedagogickú a vedeckú prácu.

Toto ocenenie je prejavom dôvery vo vaše schopnosti, no jedným dychom treba povedať, že vás zaväzuje. Sami najlepšie viete, že dosiahnutím profesorského titulu sa vaše úsilie nekončí, lebo práve s ním nastupujú aj nové nároky na vašu prácu.

Nepochybujem, že ste pripravení odovzdať bohatstvo vedomostí ďalej. Prevzatím menovacích dekrétov preberáte na svoje plecia novú zodpovednosť. Zodpovednosť za vzdelanosť ďalších pokolení, za výchovu špičkových odborníkov.

Práve zodpovedným zúročovaním svojich znalostí sa zúčastňuje na pokroku Slovenska, ktoré – podľa môjho názoru – disponuje nemalým duchovným a intelektuálnym potenciálom. Treba mu však vytvoriť podmienky na slobodné uplatnenie a na spoločenskú vážnosť, akú si zaslúži.

O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Myslím si však, že viacej ako slová potrebujeme skutky. Konkrétne, systematické, tvorivé, napredujúce. Zatiaľ musíme sebakriticky priznať, že to, čo tu máme, je – vzhľadom k potrebám – strnulé a nemoderné.

Nectí nás ani to, že sa v rebríku 500 najprestížnejších univerzít nenašlo miesto ani pre jednu z našich. Aj keď na hodnotenie máme svoj názor, musíme uznať, že to, čo dnes rozhoduje o dobrom mene a záujme, sme zanedbali. Naše univerzity a vysoké školy nedisponujú vedeckovýskumnou základňou, aká sa dnes od nich očakáva, ba žiada.

Ešte stále sa vo vysokom školstve nepresadil taký model výchovy a vzdelávania, ktorý by (po prvé) zaručil dostupnosť vzdelania čo najväčšiemu percentu populácie, (po druhé) stimuloval k zvyšovaniu kvality vyučovacieho procesu a (po tretie) optimalizoval dynamiku jeho obsahového zamerania.

Obsah vysokoškolského vzdelávania musíme modelovať tak, aby korešpondoval so súčasnými svetovými trendmi. Aj tým, že uznáme aktuálnosť potrieb a podmienok podnikateľského prostredia, požiadavky trhu. Chcel by som upozorniť na to, že priblížiť sa im môžeme už štruktúrou vysokoškolského vzdelávania, ktorá by mala preferovať perspektívne odbory. Teda také, akých absolventov v dnešnej dobe prudkého rozvoja moderných technológií si tieto vyžadujú. Absolventov, ktorí v týchto technológiách nájdu uplatnenie.

Čím skôr pochopíme, že budúcnosť vysokého školstva je v jeho úzkom prepojení s praktickým životom, tým skôr sa dostavia očakávané výsledky. Musíme pružnejšie reagovať na meniace sa potreby a požiadavky spoločnosti, podnikateľských subjektov, na trh práce. Pokrok vedy a techniky vyvíja tlak na školské sústavy všetkých štátov, Slovensko nevynímajúc. Zatiaľ však – obrazne povedané – náš rýchlik do stanice „Vysoké vzdelanie“ je stále kdesi na trati, mešká.

Vážené dámy, vážení páni,

nedá mi nepripomenúť ešte jeden závažný problém. A síce, že stále pomerne veľa vzdelaných, najmä mladých odborníkov odchádza pracovať do zahraničia. Nie som proti tomu, aby mladí naberali skúsenosti v zahraničí, naopak, to nás môže len tešiť. Ale priali by sme si, aby načerpané poznatky a skúsenosti uplatňovali u nás doma, lebo naša spoločnosť ich potrebuje. A potrebujú ich aj naše vysoké školy. Čo robíme pre ich návrat?

Keď s nimi počas svojich zahraničných ciest diskutujem o ich rozhodnutí, argumentujú tým, že doma nemohli nájsť adekvátnu prácu za prijateľných existenčných podmienok.

Ich rozhodnutie je pochopiteľné. Ale takýto „luxus“ vývozu mozgov si Slovensko nemôže dovoliť. Podľa mňa je to varovný signál pre ďalší rozvoj. Uvedomujem si, že je to výzva pre nás všetkých, aby sme tento trend zbytočného odlivu šikovných, vzdelaných mladých ľudí do zahraničia zastavili. Inak hrozí, že naša krajina stratí svoj intelektuálny a odborný potenciál.

Slovensko nesmie rezignovať na vlastný rozvoj, prísť o konkurencieschopnosť voči iným krajinám. A platí to aj pre rozvoj vysokého školstva a vedy.

Nemôžeme žiť len pre seba, ani sa spoliehať na iných. Sú veci verejného záujmu, ktoré dnes stoja nad všetkým a sú neodkladné. Radíme medzi ne vzdelanosť, tvorivosť, výchovu, kultúrnosť. Teda základné osobnostné rozmery ľudskej individuality. V zložitom procese transformácie a reforiem sa vytratili z našej pozornosti. Dnes sa pokúšame o to, čo od nás ľudia očakávajú – posunúť veci správnym smerom. To dnes napríklad znamená aj to, že nasmerujeme investície do rozvoja oblastí, ktoré sa dostali do centra európskych záujmov.

Predovšetkým zvyšovaním investícií do vzdelania by sme sa mali snažiť čo najrýchlejšie dobehnúť úniu. Poučme sa zo skúseností tých krajín, ktoré v priebehu pár rokov zaznamenali prudký hospodársky rast práve vďaka tomu, že vsadili na kvalitný vzdelávací systém.

Vysoké školy, ak chcú v konkurencii so zahraničím obstáť, musia byť základom výskumu a vývoja. Samozrejme, popri Slovenskej akadémii vied. Situácia je však taká, že celkove do výskumu nedávame ani jedno percento z HDP, zatiaľ čo napríklad Spojené štáty dávajú tri percentá. Chcem veriť, že avizovaný nárast financií do vedy a výskumu v budúcom roku – celkom 12,7 mld. korún – bude reálnym podnetom pre zlepšenie situácie v tejto oblasti.

Investície do vedy a výskumu sú investíciami, ktorých pôvodná, zdĺhavá cesta návratnosti sa skracuje, a už tým vytvára nové úžitky. Preto by okrem verejných zdrojov, financovaných zo štátneho rozpočtu, mali aj univerzity zvýšiť podiel svojich vlastných prostriedkov, slúžiacich na podporu vzdelávania a vedy. Napríklad z podnikateteľskej činnosti, alebo prostredníctvom grantov. Ešte nejaký čas je jedným z možných spôsobov aj využívanie eurofondov.

Súčasný svet je nekompromisný. Vyžaduje človeka vysoko vzdelaného, tvorivého a dynamického. Človeka, ktorý svoj vedomostný potenciál dokáže uplatňovať a rozvíjať v špičkových, vysoko špecializovaných, medzinárodných tímoch. Preto sa zdôrazňuje jeho intelektuálny, mravný a kultúrny rozmer, komunikatívnosť i ľudská príťažlivosť. Pravda je taká, že čas nečaká. Ak nezachytíme svetové tempo a trendy intelektuálnej prípravy ľudí, ktoré sú dnes hlboko previazané s vedou, výrazne tým znížime našu príležitosť – byť úspešnou spoločnosťou aj v budúcnosti.

Vážené pani profesorky, vážení páni profesori,

aj pri tejto slávnostnej príležitosti sa vám chcem poďakovať za doterajšiu prácu. Iste ste štúdiu, pedagogickej i výskumnej práci obetovali mnoho času, pracovali ste zodpovedne a cieľavedome. Sami najlepšie poznáte úskalia, ktorými sa musíte prehrýzať. Verím, že slovenská spoločnosť sa na vás môže spoľahnúť ako na tých, ktorí nezastanú, keď treba ísť ďalej. Zúročujte aj naďalej všetky svoje znalosti a skúsenosti pri výchove a vzdelávaní mladých ľudí, ktorých spoločnosť tak veľmi potrebuje.

Blahoželám vám k vymenovaniu za profesorky a profesorov. Do budúcnosti vám prajem pevné zdravie, tvorivý elán a trpezlivosť, no predovšetkým vnímavých študentov, dychtiacich po nových vedomostiach a tvorivosti.