Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti osláv 400. výročia Žilinskej synody, Žilina 30. 6. 2010

Vážený pán generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku,
milí hostia,
vážení slovenskí evanjelici.

Významné udalosti našich národných dejín, rovnako aj miesta, na ktorých sa udiali, majú Slováci zapísané vo svojich srdciach. Takým miestom je aj Žilina a 400. výročie uskutočnenia synody v tomto meste. Závery, zákony a ustanovenia synody ovplyvňujú život a konanie slovenských evanjelikov do dnešných dní. Bol to medzník v slovenských cirkevných, kultúrnych i politických dejinách. Žilinská synoda bola vyústením reformačných pohybov, ktoré sa na Slovensku udiali v 16. storočí, a rozbehli proces ich inštitucionálneho zakotvenia v slovenskej spoločnosti.

Ustanovenia Žilinskej synody a prísaha prvých superintendentov boli historickou udalosťou. Sú časovým míľnikom počiatkov evanjelickej cirkvi a. v. vo vtedajšom Uhorsku. I východiskom jej budovania až po naše časy. Evanjelická cirkev deklarovala svoju vieroučnú platformu na báze Lutherskej reformácie, Augsburského vyznania a Knihe svornosti, a stala sa nezávislou cirkvou.

Nie náhodou sa Žilina stala tým historickým miestom, kde sa táto udalosť odohrala. V rámci Uhorska práve v etnicky slovenskom prostredí mala reformácia, na základe augsburského vyznania, najväčší ohlas. Aj podstatná väčšina účastníkov synody reprezentovala stolice z územia dnešného Slovenska. Je významné, aby sme si pripomenuli aj mená a pamiatku tých, ktorí sa najviac zaslúžili o zvolanie, obsah a úspech Žilinskej synody. Osobnosti z duchovného i svetského stavu. Palatín Juraj Thurzo poskytol zhromaždeniu evanjelikov nevyhnutnú politickú a morálnu pomoc a podporu.

Eliáš Láni, Alexander Socovinus, Jaroslav Zmeškal, Jur Lehotský sformulovali potrebné dokumenty. Položili pevné základy diela, ktoré po stáročia formuje a zveľaďuje duchovné hodnoty nášho národa, ba aj susedných národov.

Spolu so šírením duchovných hodnôt prostredníctvom pastorácie rástlo aj národné vedomie evanjelických veriacich. Angažovanosť za národné veci prostredníctvom mnohých národných dejateľov sa neobmedzovalo len na evanjelické prostredie, ale blahodarne pôsobilo v celom slovenskom národe.

Masové rozšírenie evanjelických katechizmov, kancionálov, modlitebníkov, agend, kázňových textov, biblických výkladov, ale i duchovnej poézie, prózy a drámy v jazyku ľudu posilňovalo tak kresťanské hodnoty, ako aj národnú kultúru.

Od čias Žilinskej synody žije na Slovensku už štrnásta generácia. Slúži ku cti evanjelickému spoločenstvu na Slovensku, že každá táto generácia dala Slovensku a slovenskému národu mnoho vynikajúcich osobností.

Hľadajúc korene našej slovenskej národnej kultúry, nemôžeme ignorovať skutočnosť, že zdroje, z ktorých sa napájala a rástla, sú spoločné európske kresťanské civilizačné tradície, z ktorých tradícia reformácie tvorí jeden mohutný pilier.

V spoločnej európskej únii je mnoho štátov, ktorých obyvateľstvo sa z väčšej časti hlási k národným evanjelickým cirkvám. Medzi slovanskými národmi je na Slovensku najvyššie zastúpenie evanjelikov v populácii.

Predstavitelia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania majú významné pozície aj vo Svetovom luteránskom zväze. Som presvedčený, že to výrazne prispieva aj k posilneniu medzinárodného postavenia Slovenskej republiky.

Slovenská republika si váži vklad, ktorým slovenskí evanjelici rozvíjali slovenskú kultúru, vzdelanosť, vedu, osvetu, duchovný život. Váži si ich príspevok k rozvoju slovenského hospodárstva, politického a spoločenského života.

Ako prejav uznania bolo všeobecne verejnosťou priaznivo prijaté uzákonenie Pamätného dňa reformácie, rovnako ako štátny sviatok na Veľký piatok. Dovoľte mi pri tejto príležitosti vyjadriť poďakovanie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania za jej prínos k rozvoju slovenskej spoločnosti.

Vážené slávnostné auditórium,
žijeme v dobe veľkých výziev. Výziev globálnych, regionálnych i lokálnych. Aj pre našu spoločnosť. Už mesiac zápasíme s následkami katastrofálnych povodní. Som hrdý na to, že sme sa neuzatvorili pred cudzím nešťastím a bolesťou, že sme preukázali ľudskosť a spolupatričnosť. Musíme sú túto formu vyjadrovania medziľudských vzťahov uchovať aj do budúcnosti. Tá totiž nebude ľahká. Pestovaním a uplatňovaním vzájomnosti, solidarity a zomknutosti ju však zdoláme určite ľahšie, než keby sa každý staral len sám o seba.

Je toho dosť, čo trápi našu spoločnosť. Rozmohla sa nepoctivosť, korupcia, klientelizmus, defraudácia spoločného a zvereného majetku, organizovaný zločin, nedôstojné pracovné podmienky pre ľudí práce, príživníctvo. I extrémna chudoba. Musíme sa týmto javom spoločne postaviť. Musíme sa snažiť o ich pranierovanie a odstránenie. Musíme obnoviť, pozdvihnúť mravné tradície a zásady našich predkov. Pretože chceme, a nielen z pohľadu kresťanskej lásky aj musíme zabezpečiť dôstojný a kvalitný život pre všetkých našich občanov.

Dovolím si povedať, že bez rozvoja pravých duchovných hodnôt a žitia v nich, bez spoločenskej i politickej morálky, na ktorých vyrástla naša civilizácia, niet prosperity ani budúcnosti. Využívam túto výnimočnú slávnostnú príležitosť, aby som pripomenul nezastupiteľné poslanie duchovných pri udržiavaní našich prepotrebných mravných hodnôt. Najmä národného myslenia a sociálneho cítenia. Aj posilňovaním týchto hodnôt zostaňme verní ideám a ideálom tých, ktorí v záujme slobody svojho presvedčenia zvolali Žilinskú synodu.

Ďakujem vám, že som si vedno s vami mohol pripomenúť 400-sté výročie tejto dejinnej udalosti, vzdať jej hold a úctu.