Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri vymenovaní profesorov vysokých škôl, Bratislava 1. 7. 2009

Vážený pán štátny tajomník Ministerstva školstva SR,
vážený pán viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážený pán predseda Rady vysokých škôl,
ctené dámy, vážení páni,

najskôr vám, vážené panie profesorky a páni profesori, zablahoželám k celospoločenskému uznaniu, ktorého sa Vám dostalo dnešným menovaním. Prijmite ho ako uznanie vašej pedagogickej a vedeckej práce. Práce dlhoročnej a cieľavedomej. Je verejným akceptovaním Vašej osobnosti.

Pravda, nikto z nás tu nie je len pre seba. Najmä nie učitelia. A od vysokoškolských profesorov sa očakáva veľa. Lebo: aký väčší alebo lepší dar môžeme dať nášmu Slovensku, než to, že vyučujeme a vzdelávame mládež? Nedávame len vedomosti, dávame aj príklad. Príklad ľudskosti, otvorenosti, trpezlivosti, vecnosti i úspešnosti. Príklad úcty k človeku a lásky k múdrosti. Ale aj príklad celoživotného vzdelávania. Učme sa a učme! Lebo rozvíjaním vzdelanosti a kultúrnosti sa zúčastňujeme aj na zachovaní seba samého, každého z nás; i národa, spoločnosti.

Naša ľudová múdrosť hovorí, že len to čo zasejeme, budeme žať. Preto rozsievajme len zdravé zrno, len kultivované a životaschopné. Ak sa k Vám, ako k svojim učiteľom, budú vracať Vaši žiaci aj po skončení štúdia, potom ste zasiali aj čosi navyše. Dobré medziľudské vzťahy i dobré meno – vaše i vašej alma mater.

Súčasná doba, ktorú žijeme, je obzvlášť zložitá. Celá spoločnosť – školstvo nevynímajúc! – sa zmieta v problémoch, ktoré so sebou priniesla svetová finančná a hospodárska kríza. K jej príčinám sme neprispeli, ale dôsledky znášame. Sme súčasťou globalizácie. Prudko klesá výkonnosť ekonomiky, ľudia strácajú prácu, životné istoty sa vážne otriasajú. Nepriaznivý vývoj pociťujú vysoké školy, aj vy, vysokoškolskí pedagógovia. Pri rôznych príležitostiach som s viacerými z vás hovoril najmä o kvalite vysokoškolského vzdelávania. Dnes opakovane pripomínam, že viacej ako slová potrebujeme skutky. Konkrétne, systematické, tvorivé, napredujúce. Zatiaľ musíme sebakriticky priznať, že to, čo tu máme, je stále – vzhľadom na potreby – akoby na polceste.

Výkonný systém vysokoškolského vzdelávania zatiaľ hľadáme a niektorí ho spochybňujú. Mrzí ma, že máme študijné odbory, ktorý absolventi len ťažko hľadajú uplatnenie. Aj to, že problémy vo vedecko-výskumnej základni nás v rebríčkoch hodnotenia vysokých škôl permanentne odsúvajú do úzadia. Chýba operatívna prepojenosť s výrobnou sférou, s podnikateľským prostredím. A tak sa nemôžeme čudovať, že sa nám nedarí pružne reagovať najmä na potreby trhu práce.

Tak, ako akademická obec, aj ja osobne netrpezlivo očakávam výsledky procesu komplexnej akreditácie, ktorá by mala priniesť zmeny v členení vysokých škôl na Slovensku. Dúfam, že bude rešpektovať a obhajovať všetky práva, ktoré v súvislosti so vzdelávaním garantuje naša ústava. Očakávam, že záverečné hodnotenia akreditačnej komisie prispejú ku skvalitňovaniu vysokoškolského vzdelávania – nie k presadzovaniu osobných záujmov. Potrebujeme posilňovať a nie oslabovať postavenie našich vysokých škôl, a nezabúdať pritom na uplatnenie študentov v praxi. Musíme posilňovať aj sebavedomie nášho národa. Pestovaním vzdelanosti a kultúrnosti. V nich hľadajme našu slávu i pretrvanie.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,

všetci ako sme tu, si uvedomujeme, že keď hovoríme o vzdelávaní, myslíme aj na výchovu. Keď hovoríme o výchove, myslíme aj na vzdelávanie. Len v ich previazanosti a ucelenosti vidíme poctivú pedagogickú prácu, ktorá sa úspešnou stáva len ako celoživotné poslanie.

Lebo sme si vedomí, že kredit ľudskej bytosti, ako osobnosti, stojí a padá na rovnováhe racionálneho, ale aj emocionálneho bytia. A emocionálny svet nášho mladého človeka, občana, je do značnej miery aj vo vašich a v našich rukách. Venujte mu čas a priestor vo svojej pedagogickej práci. Pričiňte sa o vytváranie zdravého prostredia, v ktorom sa tolerancia, spolupatričnosť, úcta človeka k človeku stanú samozrejmosťou. Lebo v ostatnom čase, žiaľ, dobré medziľudské vzťahy akosi absentujú. Na škodu nás všetkých. Vo svojich odboroch ste najvyššími garantmi kvality vzdelávania. Od vás však závisí aj to, ako rýchlo zvládame ťažkosti, s ktorými sa v súčasnosti doslova boríme. Aj to, ako budeme schopní konkurovať vysokoškolským systémom v zjednocujúcej sa Európe. Požiadavkou dňa je, aby sme obsah a metodiku vysokoškolského vzdelávania modelovali tak, aby korešpondoval so súčasnými svetovými požiadavkami. Aj tým, že uznáme aktuálnosť potrieb a podmienok podnikateľského prostredia. Absolventi musia byť vzdelávaní tak, aby v dnešnej dobe prudkého rozvoja moderných technológií našli uplatnenie. Najmä u nás doma.

Poučme sa zo skúseností krajín, ktoré v priebehu pár rokov zaznamenali prudký hospodársky rast práve vďaka tomu, že vsadili na kvalitný vzdelávací systém. Ani v tejto zložitej situácii, ktorú nám priniesla kríza, nesmieme zabúdať, že to, o čom rozhodujeme už dnes, je investovaním do budúcnosti.

Pripravujme sa na dni, ktoré prídu po kríze. Ale aj na roky, ktoré sa zdajú byť vzdialené. Nežime zo dňa na deň. Slovensko potrebuje erudovaných odborníkov, tvorivých a dynamických, schopných zapájať sa do veľkých medzinárodných špecializovaných tímov. Ak nedokážeme splniť túto požiadavku, sami sa pripravíme o šancu byť úspešnou spoločnosťou aj v budúcnosti.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,

pri tejto slávnostnej príležitosti sa vám chcem poďakovať za vašu doterajšiu prácu. To, čo ste dokázali vo svojej kariére, vypovedá o vašom zodpovednom a cieľavedomom prístupe k práci pedagogickej i vedeckej.

Verím, že slovenská spoločnosť sa na vás môže spoľahnúť ako na tých, ktorí nezostanú stáť, keď treba ísť ďalej. Zúročujte aj naďalej všetky svoje znalosti a skúsenosti pri výchove a vzdelávaní mladých ľudí, v ktorých vidíme svoju budúcnosť.

Minulý týždeň – pri príležitosti Dňa otvorených dverí v Prezidentskom paláci – som si opätovne uvedomil, že máme perspektívu, lebo máme nadaných mladých ľudí. Aj vaším výrazným pričinením môžu z našej mládeže vyrásť uznávaní, talentovaní ľudia. Želám nám všetkým, nášmu Slovensku, aby sa vám to v tejto práci podarilo.

Každému z vás prajem k tomu pevné zdravie, tvorivý nepokoj a trpezlivosť. A samozrejme vnímavých študentov, dychtiacich po nových vedomostiach a tvorivom prístupe k životu.