Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na XXI. sneme ZMOS-u, Bratislava 18. 5. 2011

Vážená pani predsedníčka Vlády SR,
vážení poslanci NR SR,
vážené excelencie,
vážený pán predseda ZMOS-u,
vážení delegáti snemu,
ctení hostia,

ďakujem za pozvanie na XXI. snem Združenia miest a obcí Slovenska, prijal som ho veľmi rád aj preto, aby som Vám vyjadril vďaku a uznanie za prácu, ktorú vykonávate v prospech občanov našich miest a obcí, v prospech nás všetkých.

Vážený pán predseda, pozorne som počúval vaše vystúpenie. Zaujal ma Váš pohľad na to, že nie všetci politici si vážia prácu vás, poslancov miest a obcí, funkcionárov, predstaviteľov týchto základných jednotiek fungovania štátu.

Miestna samospráva je síce najnižším, ale podľa môjho názoru najdôležitejším stupňom zastupiteľskej demokracie, dovolím si povedať, že pri súčasných kompetenciách začína určovať charakter štátu i celej našej spoločnosti. Oceňujem aj skutočnosť, že Združenie miest a obcí Slovenska dokáže vystupovať nadstranícky a volí rovnaký prístup ku všetkým vládam, založený na vecných argumentoch a potrebách svojich občanov. Je to dôležité a malo by to byť určujúce.

Za uplynulé dve desaťročia sa ukázalo, že samospráva je životaschopná. Aj keď pri odovzdávaní kompetencií na začiatku, sme nechceli tomu veriť, že to dokáže. Pri svojich pracovných cestách a návštevách v jednotlivých obciach a mestách, na vlastné oči vidím, ako sa menia. Ako sa menia k dobrému, ako sa menia k tomu, že sami občania sú predstaviteľmi celej samosprávy. Všetkých zaujíma, ako bude ich obec i mesto vyzerať. A pre mňa je barometrom posúdenia aj to, keď sa stretávam s rodákmi zo zahraničia, ale aj turistami, ktorí sú viackrát na Slovensku, hovoria o tom ako sa mestá a obce rozvíjajú.

Samospráva je občanmi vnímaná ako dôveryhodný a demokratický inštitút v modernom štáte. Toto postavenie si vyslúžila konkrétnymi výsledkami, ako aj kontinuitou zámerov a vykonaných prác pre občanov po každých voľbách. To je to, čo Slovensku chýba vo veľkej politike. Nepochybujem o tom, že dosiahnutie politického konsenzu, ohľadne hlavných cieľov rozvoja štátu, je nevyhnutné. Identifikovanie strategických cieľov a zosúladenie postupov by určite uľahčilo aj vašu prácu.

Problémom výkonnej i zákonodarnej moci je kontinuita realizácie vládnych politík. Nemalo by sa stávať, aby po zmene vládnej garnitúry dochádzalo k radikálnym zmenám vládnych politík, najmä ak výsledky naznačujú do budúcnosti pozitíva. Reálny život nemá štvorročné cykly. Mnohé projekty a zámery sa prelínajú cez viacero volebných období. To by sme si mali uvedomiť.

Ostatné dva roky žijeme riešením následkov krízy, ktorá neobišla ani slovenskú ekonomiku. Väčšina z vás má s krízou svoju osobnú skúsenosť. Po úspešných rokoch, keď ekonomika Slovenska bola najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi štátov Európskej únie, dochádza k poklesu výroby, spôsobeného obmedzením odbytu produkcie, a k následnému prepúšťaniu zamestnancov. Zamestnanosť, resp. nezamestnanosť sa stáva najväčším sociálnym problémom Slovenska.

Problémy neobišli ani obce a mestá. Chcem vám, predstaviteľom Združenia miest a obcí Slovenska, vysloviť uznanie za ústretovosť a solidaritu pri riešení problémov, ktoré spôsobila kríza; najmä pri výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Ale aj za skutočne vecný a konštruktívny sociálny dialóg.

Prekonanie krízy je len prvým krokom k opätovnému naštartovaniu trvalo udržateľného, vedomostne, ekologicky a sociálne orientovaného trhového hospodárstva. V ďalšom smerovaní bude preto potrebné vyváženejšie zohľadniť aj iné faktory, než sú len ekonomické.

Pri hľadaní východísk z krízy je potrebné posilňovať, okrem pozície štátu, aj participáciu všetkých rozhodujúcich štruktúr spoločnosti. Teda i obecných a krajských samospráv. Výkonná moc nesmie preto zabúdať, že predpokladom pre dôstojný život obyvateľov krajiny je formovanie súdržnej spoločnosti. Od každej vlády právom očakávame realizáciu zodpovednej a ústavne predpokladanej hospodárskej a sociálnej politiky, vytváranie podmienok pre oživenie hospodárskeho rastu a podporu tvorby nových pracovných miest, vytváranie dôstojných životných podmienok pre našich občanov.

Vážené dámy, vážení páni,
celkový stav verejného sektora ukazuje, že mnohé problémy sme doteraz neriešili, odsúvali sme ich do budúcnosti; alebo sme sa tvárili, že sa vyriešia samé. Ide nielen o záväzky, ktoré Slovensko podpísalo v prístupovom protokole pred vstupom do EÚ, ale sú to aj záväzky, ktoré vyplývajú z mnohých nových právnych noriem, ktoré prijala Európska únia. Napríklad aplikácia týchto noriem pre komplexnú ochranu pôdy, vôd a ovzdušia bude stáť slovenský priemysel možno desiatoky miliónov eur investícií. To isté sa týka oblasti vodného hospodárstva a vodných zdrojov, čistenia odpadovej vody. Ale aj najrozličnejších skládok, ktoré predstavujú časovanú bombu.

Len samotný problém ilegálnych skládok komunálneho odpadu predstavuje environmentálnu záťaž za niekoľko miliárd eur. Riešiť treba kanalizáciu a dodávania vody z verejných vodovodov. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že samosprávy by mali dôsledne zabezpečiť kvalitu dopravnej infraštruktúry v intraviláne miest a obcí, čo neriešime budovaním diaľnic, znamenalo by to ďalšie miliardy eur výdavkov, ktoré by mali zabezpečiť samotné miestne a regionálne samosprávy. Sú na to pripravené? Dokážeme im pritom pomôcť? Pritom Slovensko je stále zaviazané tieto veci riešiť v časových horizontoch, ktoré sme uviedli v prístupovom protokole.

Riešenie týchto problémov bude vždy znamenať veľmi výrazný, ba dokonca možno povedať, zásadný vplyv na stav verejných rozpočtov. A z toho osobitne na situáciu v štátnom rozpočte. Tento problém si určite vyžaduje komplexné riešenie.

Mali by sme sa popasovať so zanedbanou krajinou. Veľké plochy ornej pôdy sa premenili na trvalé trávne porasty, alebo sú ponechané napospas osudu. O podnikanie v poľnohospodárstve, najmä o zakladanie tzv. rodinných fariem, je malý záujem; najväčší prejavuje zahraničie. To treba zmeniť. Musíme vytvoriť podmienky a investovať do rozvoja vidieka. Trvalo udržateľný rozvoj vidieka nie je možný bez úspechov poľnohospodárskeho sektora a sebavedomého roľníckeho stavu.

Vážené primátorky, starostky,
vážení primátori, starostovia,
iste sa zhodneme na tom, že v tomto čase nemá veľký zmysel, význam ani hodnotu polemika medzi koalíciou a opozíciou. Polemika samozrejme patrí k politickému životu, má prebiehať na fórach na to určených a v medziach všeobecnej slušnosti. Mne však ide o to, aby sme sa dohodli na konsolidácii vzťahov pri hľadaní racionálnych východísk z ťažkej ekonomickej a sociálnej situácie. Aby občania, ktorí vytvárajú hodnoty pre túto spoločnosť, mali zabezpečenú štandardnú životnú úroveň. Reformy a opatrenia nemôžeme robiť ako sociálny experiment. Ich zmyslom je zabezpečiť ľudsky dôstojný život našim občanom. Potrebujeme dosiahnuť určitú jednotu na princípoch, ale aj jednotu pri hľadaní metód, prostriedkov a programov, ktoré nás povedú k tomuto cieľu.

Každá vláda si vytvára do budúcnosti program. A tento program je povinná aj plniť. Darí sa jej to vždy? Darí sa jej to aj s pomocou poslancov ktorých sme si zvolili? Aby vláda prijímala zákony, ktoré mali byť reformné a prijímať ich v podstate z obsahu svojho programu a poslanci tento zákon zmenia, už nie je vládnym zákonom. V podstate takéto zákony nabúrajú program vlády. Musíme urobiť všetko preto, aby sa zákony nestali predstavou ako má vyzerať naša spoločnosť podľa jednotlivých politických strán, alebo dokonca jednotlivcov. Tu chcem povedať aj to, že bez spolupráce a bez rozhodujúcej spolupráce politických strán úspech ťažko dosiahneme. Ako môžeme reformovať náš spoločenský život, či už sociálny, ekonomický, zdravotný, ak je tu sínusoida štvorročného obdobia vlád a každé štyri roky sa reformuje reforma. Nie, potrebujeme základ týchto reforiem a od nich potom odvíjať ďalšie zákony.

Preto by som bol privítal, keby sa založili trvalejšie, odbornejšie riešenia problémov, ktoré trápia občanov Slovenska. Riešenia, ktoré by boli akceptované širším politickým a občianskym konsenzom. Teda nielen také, ktoré pretrvajú jedno volebné obdobie. Žiaľ, ukazuje sa, že rozpory a animozity medzi stranami sú príliš veľké a slovenská politika na takúto dôkladnú spoluprácu ešte nedozrela.

Teraz je práve ten správny čas, aby sa Národná rada SR začala veľmi seriózne a zodpovedne zaoberať reformou politického systému, a to komplexne a dôsledne. Ak zmeškáme túto príležitosť, znovu tu bude problém s časovou tiesňou vzhľadom na najbližšie voľby. Prvým krokom by malo byť – okrem iného – aj reforma a časové zharmonizovanie nových volebných zákonov.

V súvislosti s voľbami sa, žiaľ, stávajú aj závažné porušenia ustanovení zákonov, ale ich proces riešenia je často chaotický a hlavne zdĺhavý.

Novela volebných zákonov by mala stanoviť nielen jasný mechanizmus, ale hlavne záväzné a veľmi krátke termíny na riešenie volebných sťažností. Je predsa nemysliteľné, aby napríklad v kresle starostu sedela dva a pol roka osoba, o ktorej je v obci všeobecne známe, že k mandátu prišla podvodom. Je tu aj otázka súdneho preskúmania volebných sťažností. Mám na mysli aktuálnu kompetenciu v tejto agende, nie celkom vhodnej pre Ústavný súd SR.

Vážené dámy, vážení páni,
všetci vieme, že z makroekonomického pohľadu stále absentuje účinný systém efektívneho finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov krajov. Doterajší priebeh procesu decentralizácie poukazuje na potrebu uskutočniť aj niektoré systémové zmeny, najmä v oblasti financovania samosprávnej pôsobnosti vyšších územných celkov v regionálnom rozvoji a v rozvoji miest a obcí, a to na základe vašich poznatkov z praxe.

Život ukázal, že sa musíme vrátiť ku kompetenčným otázkam funkčnosti a úloh štátu, i verejnej správy; či už ide o prenesený výkon štátnej správy alebo originálne kompetencie. Je nevyhnutné opätovne prehodnotiť a objektívne posúdiť ich financovanie. Čo vnímam ako vážny problém, je stav a situácia v administratívnych štruktúrach štátnej a verejnej správy. Vyžaduje si to dôsledne riešenie kvality ich vnútornej činnosti a tým aj výstupov správnych orgánov, ktoré sa týkajú širokej verejnosti a sú aj určitým barometrom spokojnosti občanov so správou verejných vecí. Spomeniem len ťažkopádnosť v procese informatizácie verejnej správy.

Významným faktorom kvalitného poskytovania verejných služieb je aj vytváranie priaznivého legislatívneho prostredia, prehľadnosť a zrozumiteľnosť právnych úprav, ich stabilita a vymáhateľnosť práva.

Vážené dámy, vážení páni,
rozdielna ekonomická výkonnosť regiónov a sociálne vylučovanie určitých skupín obyvateľstva sú problémy, ktorým okrem Bratislavy čelia prakticky všetky kraje. Citlivým a najvypuklejším regionálnym problémom, vnímaným aj spoločnosťou, sú rozdiely medzi západom a východom krajiny. Dlhodobým problémom je aj vysoká koncentrácia dlhodobo nezamestnaných, nekvalifikovaných a sociálne odkázaných obyvateľov najmä na severovýchode a na juhu stredného Slovenska. Spoločným špecifickým problémom týchto regiónov je najmä ich zlá dopravná dostupnosť.

Po vstupe Slovenska do EÚ sa očakávalo, že prostriedky EÚ nám pomôžu pri odstraňovaní regionálnych rozdielov a znižovaní miery nezamestnanosti. Regionálne rozdiely však pretrvávajú a nezamestnanosť v najviac postihnutých okresoch je dokonca vyššia, než v čase vstupu do EÚ, pretože systém prerozdeľovania eurofondov nebol nastavený tak, aby sa tieto verejné zdroje dostali primárne do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou.

Čerpanie finančných prostriedkov komplikuje i byrokracia, a dôležitým ukazovateľom je v mnohých prípadoch stranícka príslušnosť a nie miera nezamestnanosti obce či mesta. Množstvo medializovaných afér v poslednom období zanechalo v žiadateľoch a verejnosti pocit nedôvery v ľudí aj na ministerstvách. Za účelom eliminovať korupciu je preto nevyhnuté v tomto procese posilniť kontrolu.

Stratégia regionálneho rozvoja musí preto prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti regiónov, podporovať ich schopnosť prilákať a udržať úspešné firmy. To všetko pri súčasnom dosiahnutí vyššej miery vzdelanosti a kvality života obyvateľov regiónu. Musíme zastaviť zväčšovanie rozdielov medzi našimi jednotlivými krajmi.
Prostredníctvom verejných investícií musí v procese vyrovnávania zohrať dôležitú úlohu adekvátna úroveň obsluhy územia. A to aj cestou prehodnotenia dosiahnutej sociálnej infraštruktúry v školstve, zdravotníctve či kultúre a ich zjednocovania vytváraním centier integrovanej obsluhy obyvateľstva s komplexnými službami.

Vážení delegáti,
chcem vám popriať a povedať a povedať, že uznanie vašej práce občanmi a ďalšie úspechy vo vašej zodpovednej práci vám prinesú pokoj v obciach a mestách a podporu do ďalších možných pozitívnych rozvojových plánov. Chcel by som ešte, len tak jednou vetou povedať, že v súčasnosti prebieha sčítanie ľudu. Chcem využiť túto príležitosť, keďže vás tu mám skoro všetkých zástupcov obcí i miest aby ste túto akciu brali vážne. Je to veľmi dôležitý poznatok, ktorý z tohto sčítania občanov získame. Pre posúdenie sociálneho postavenia, pre posúdenie rozvoja toho, ktorého okresu, mesta či kraja.

Na záver, vážený pán predseda, chcel by som vám poďakovať za dlhoročnú prácu, ktorú ste venovali rozvoju miest a obcí pri riadení jednotlivých štruktúr. Zodpovednosť vašej práce viem oceniť a ohodnotiť, lebo prakticky od vzniku sme boli spolu v kontakte, či už ako poslanec, ako predseda Národnej rady a teraz prezident. Nie je to reciprocita za to, že ste poďakovali mne ale je to realita a som presvedčený, že takto to hodnotia všetci – starostovia, starostky, primátorky a primátori. Chcem poďakovať Združeniu miest a obcí Slovenska za doterajšiu prácu pre ozaj veľkú rodinu starostov a primátorov, a najmä pre občanov. Všetkým vám želám veľa pohody a zdravia. Verím, že aj tento dnešný snem bude prínosom pre ďalší rozvoj samosprávy a prinesie poznatky, ktoré sa reálne pozitívne odrážajú vo vašich obciach a mestách a dajú podnet na riešenie tých problémov, ktoré sme doteraz sme doteraz nedokázali vyriešiť. Som presvedčený, že spolu, tak ako vaše združenie, vláda, parlament, prezident spoločne dosiahneme vyššiu úroveň našich obcí a miest a že bude rásť pozitívne vo vzťahu k požiadavkám a sociálnym potrebám všetkých občanov. K tomu vám všetkým prajem veľa úspechov.