Prezident SR pre televíznu stanicu TA3 v relácii Téma dňa, 16. 1. 2013

Peter Bielik, moderátor: "Dámy a páni, opäť sme tu Témou dňa a bude téma nanajvýš zaujímavá, naším hosťom totiž bude prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a je jasné, že sa budeme rozprávať o tej najhorúcejšej kauze dnešných dní, dobrý večer pán prezident."

I. Gašparovič: "Dobrý večer prajem aj vám všetkým."

P. Bielik: "Vitajte v Téme dňa, sme veľmi radi, že ste si pre nás opäť našli čas, práve vtedy, keď sa o vás toľko hovorí. Pán prezident, podľa posledných informácií nehodláte vystúpiť k téme generálneho prokurátora. Z akého dôvodu, prečo?"

I. Gašparovič: "Nepostavil by som tak otázku, že nehodlám vystúpiť, skôr by som postavil otázku, či je dôvod, aby som na mimoriadnej schôdzi Národnej rady vystupoval, pretože ak by som prišiel, čo sa stane? Opozícia bude mať nejaké nové argumenty, ktoré v súčasnosti proti mne má, alebo si opozícia myslí, že ja pod týmto tlakom zmením svoj názor? Čiže došlo by tam len k určitej konfrontácii a tých faktoch, ktoré predkladá opozícia, ktoré predkladám ja. Nič nového by sa tam nestalo a som presvedčený, že opozícia by zneužila tú situáciu v parlamente na svoje presadzovanie, na tom, aby sa dostala znovu do povedomia, keďže v povedomí občanov nevyzerá ako nejaká konštruktívna opozícia, ktorá by mala návrhy a mala názory na možné nové riešenia sociálnych problémov, ekonomických problémov, alebo zahraničnej politiky. Prosto dnes je opozícia mimo takého verejného záujmu a toto je pre ňu veľmi, veľmi vďačná príležitosť, aby sa mohla takto prezentovať."

P. Bielik: "Koniec koncov tá situácia sa viac menej vyriešila, pretože schôdza sa začala, nebol schválený jej program, takže sa aj hneď skončila. Vy ste však spomínali možnosť iného vystúpenia na inej schôdzi, ako to teda bude vnímať?"

I. Gašparovič: "Nemám problém vystúpiť v Národnej rade, ale ja som v inom postavení ako je premiér, ako je minister vlády, kedy Národná rada vlastne aj kontroluje vládu. Som v pozícii presne tak, ako Národná rada a poslanci volení občanmi, čiže môj vzťah k Národnej rade nie je moja zodpovednosť a nejaká podriadenosť Národnej rade. Preto ja nevidím dôvod, aby som ja vystupoval v takomto čase v Národnej rade. Áno, ja som v Národnej rade aj za vlády pána Dzurindu aj za vlády pána Fica vystúpil, keď bolo treba a mal som pripravený, vystúpiť aj keď bola predsedníčkou vlády pani Radičová. Situácia viete ako dopadla, vláda nevydržala volebné obdobie a nebolo ani kedy v tejto vláde vystúpiť. Na druhej strane si myslím, že pre prezidenta je dôležité, aby komunikoval, aby komunikoval s ministrami, s predsedom vlády a to sa u mňa stáva. A nielen s týmito ústavnými činiteľmi, pravidelne sa stretávam s predstaviteľmi rôznych združení, stretávam sa s predstaviteľmi študentov, lekárov, prosto všetkých tých inštitúcií a organizácií, ktorých sa týkajú niektoré zákony, ktoré majú byť prijaté v Národnej rade, ktoré majú zlepšiť ich sociálne postavenie, alebo s nimi komunikujem vtedy, ak majú výhrady k niektorým zákonom, kde môžem aj obsah tohto zákona niekedy ovplyvniť tým, že ho nepodpíšem. Samozrejme, konečné rozhodnutie v tom majú zasa poslanci a Národná rada. Čiže v tomto vidím potrebu, aby prezident sa dokázal stretnúť, či je to vláda opozičná alebo koaličná, s predstaviteľmi vlády. Som presvedčený, že z mojej strany sa to vždy naplnilo a stáva sa to."

P. Bielik: "No, predsa len možno opozícia v Národnej rade vníma tento váš postoj ako nerešpektovanie Národnej rady, ako možno nazeranie na Národnú radu z vyššieho poschodia, ako sa hovorí. Aj doteraz boli vaše vystúpenia v Národnej rade viac menej zriedkavé, nevyužili ste napríklad ani tie možnosti, ktoré máte, napríklad vystúpenie k stavu republiky každý rok. Nemyslíte si, že pán prezident, alebo prezident, by mal intenzívnejšie komunikovať s Národnou radou a práve možno sa zúčastňovať niektorých tých schôdzí."

I. Gašparovič: "Pán redaktor, znovu opakujem, je to vymoženosť prezidenta a právo prezidenta, ktoré mu ukladá, resp. poskytuje ústava. Čiže vystupuje nie preto, že musí, ale vystupuje preto, keď zistí, že je situácia, že jeho vystúpenie je potrebné. A preto znovu opakujem, vystúpil som aj za vlády pána Dzurindu, aj za vlády pána Fica, a chcel som vystúpiť aj za vlády pani Radičovej, ale už sa mi nedostalo tej možnosti, pretože nakoniec nie že som vystúpil, nevystúpil vo vláde pani Radičovej , ale dokonca posledné obdobie po tom, kedy vláde bola vyslovená nedôvera, som bol dokonca bol v pozícii, kedy som ja kontroloval vládu. Čiže to je úplne iný vzťah."

P. Bielik: "Ako to teda bude s tým vystúpením na niektorej z tých riadnych schôdzí? Ako bude vyzerať? Budete tam komunikovať s poslancami, alebo len si poviete svoje stanovisko?"

I. Gašparovič: "Nie je dôvod. Ak bude potreba vystúpiť, samozrejme, že vystúpim. Ale opäť chcem zopakovať to, čo som povedal na začiatku, ísť do parlamentu a teraz znovu pretriasať všetky dôvody, ktoré ja som parlamentu dal v mojom liste, ktorý som poslal predsedovi parlamentu v otázke vymenovania pána Čentéša, a opakovať zase opozícii a svoje argumenty voči tomuto, to nemá dôvod, to by bola bezbrehá diskusia. Ja si stojím za svojím, pretože viem, že som nezneužil svoje postavenie, ale že som využil a akceptoval a rešpektoval moje oprávnenie, ktoré mi dáva ústava, a ktoré potvrdil aj Ústavný súd. A rebélia proti môjmu rozhodnutiu tak, ako som rozhodol, je dneska už aj neakceptovaním rozhodnutia Ústavného súdu, pretože Ústavný súd mi dal toto poverenie, že takto môžem rozhodnúť."

P. Bielik: "Ale ten výklad ústavy bol taký, že máte právo sa rozhodnúť, ale opäť tá opozícia spochybňuje tie dôvody, ktoré vás môžu k tomu viesť. Nechajme ale teraz opozíciu, tak ako je, koniec koncov je to jej politika. Vaša politika smeruje, ako ste povedali, viac k občanom. Ako vnímate teraz verejnú mienku? Zajtra práve tu, kde sedíme, z týchto okien možno budete vidieť demonštráciu, ktorá sa má práve voči vašej osobe konať."

I. Gašparovič: "Verejná mienka, ja verejnú mienku akceptujem, ak verejná mienka je ozaj adresná, je rozumná a je spravodlivá, a nie je organizovaná. V súčasnosti je situácia asi aká? Verejná mienka je internet, anonymný internet, kde si môže dať jedna osoba niekoľko klikov a povie, že to nebola jedna osoba, ale že ich bolo sto? Je internet tak dôveryhodný, ak je úplne anonymný? Je verejná mienka, ak opoziční politici svojou politikou chcú sa presadiť? Je verejná mienka, ak noviny píšu, ako jedna opozičná politická strana? To je verejná mienka? Alebo je verejná mienka aj to, že dostávam dennodenne listy, maily o tom, že aby som vydržal, že som rozhodol správne? Čo je teraz verejná mienka?"

P. Bielik: "...časť z nej sa (...) tam na tom námestí."

I. Gašparovič: "Každý má právo protestu, a ja rešpektujem protest, ale ten rešpekt musí mať aj určitú formu. Nemôže byť taký, že uráža. Nemôže byť nepravdivý. Nemôže sa prezentovať na polopravdách. A to ma strašne mrzí, že aj naša tlač, novinári, častokrát povedia, toto je pravda, napriek tomu to pravda nie je. A presadzujú svoj názor ako pravdivý. Neskúmajú, či je to skutočnosť, či je to realita, alebo či je to len politicky zafarbený prednes, ktorý stále chcú živiť."

P. Bielik: "No, je to samozrejme na tom-ktorom novinárovi, ako si vykonáva svoju prácu. My sa snažíme poskytovať našim divákom vždy toľko informácií, koľko len vieme zabezpečiť, aby sme sprostredkovali naozaj všetky stanoviská..."

I. Gašparovič: "Áno, ako sú objektívne, ak sú pravdivé, prečo nie, ale ak sú skreslené, ak sa modelujú do určitej pozície, ktorá má niekoho znemožniť, a vtedy si myslím, že tu chýba našim novinárom novinárska etika."

P. Bielik: "Vráťme sa teda k tým ľuďom, ktorí zajtra možno prídu, možno neprídu na to námestie. S nimi tá komunikácia, myslíte si, že by bolo vhodné, aby ste sa s nimi priamo stretli, s nimi komunikovali?"

I. Gašparovič: "Viete, nemal by som problém, ale oni idú prezentovať niečí názor, o ktorom ani nevedia, či bude mať dopad pozitívny, alebo negatívny. Idú prezentovať anonymné názory, ktoré absolútne nezodpovedajú pravde. Som presvedčený, že veľa mladých ľudí, ktorí cez internet si len prečíta všetky kliky, ktoré tam sú urobené, že nevedia ani podstatu veci. Vôbec nebudú chápať a nebudú vedieť, či som vymenoval generálneho prokurátora v zmysle ústavy, alebo či som ho vymenoval iným spôsobom. Som presvedčený, moje rozhodnutie, ktoré som urobil, urobil som v plnej zodpovednosti a vedomosti, rešpektujúc ústavu Slovenskej republiky, a rešpektujúc aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý mi povedal, akou formou vo veci generálneho prokurátora rozhodnúť môžem. Myslíte si, že títo ľudia na ulici to budú presne vedieť, či som urobil zákonný krok, alebo nezákonný krok? Urobil som zákonný krok, a napriek tomu budú prejavovať svoju nespokojnosť. To ma mrzí najviac."

P. Bielik: "Uvidíme koniec koncov, ako to dopadne zajtra. Kedysi ste však povedali, že prezident, a to je teraz váš vlastný citát, nemá vyvolávať konflikty, ale ich upokojovať. Nemyslíte si, že práve to vaše rozhodnutie, ktoré obhajujete, na ktoré máte určite svoje vlastné argumenty, nevymenovať zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, však napriek tomu, že na to máte tie argumenty a máte na to ten dôvod, spôsobuje v súčasnosti v spoločnosti konflikt. Naozaj tá spoločnosť má na to teraz možno dva názory, možno viac názorov, ale je to už situácia, ktorá začína byť skoro konfliktná."

I. Gašparovič: "Myslím si, že moje rozhodnutie ten konflikt nevyvoláva. Ten konflikt vyvolávajú práve tí, ktorí chcú ukázať, že moje rozhodnutie nie je v zmysle s ústavou. Ale moje rozhodnutie je v intenciách ústavy, aj Ústavného súdu. Čiže konflikt vyvolávajú tí, ktorí napádajú moje rozhodnutie neodôvodnene, pretože som presvedčený, že dôvody, ktoré som uviedol, sa stali, sú reálne a dodnes ich nikto nevyvrátil, ani jeden konflikt."

P. Bielik: "No možno je problémom to, že ste chvíľu možno nemali čas, možno nechceli, možno otáľali s tým rozhodnutím, ak ste mali naozaj pochybnosti o voľbe alebo o kandidátovi, mohli ste to povedať hneď a nemuselo možno utiecť toľko vody v rieke Dunaj."

I. Gašparovič: "Pán redaktor, hneď po voľbe som to povedal. A dokonca som vyzval obidvoch kandidátov, aby sa viacej voľby nezúčastňovali. Pretože som videl, aká manipulácia v Národnej rade je, a to nielen ja, to videli aj poslanci. Myslím si, že aj občania, ktorí sledovali, ako voľba prebieha, museli mať z toho nedobrý dojem. Nakoniec v tom čase sama predsedníčka vlády pani Radičová povedala, že je to fraška."

P. Bielik: "Dobre, ale naozaj tej vody utieklo odvtedy veľmi veľa."

I. Gašparovič: "A ten čas, ktorý utiekol, veľmi, ako hovoríte, veľmi radi ho súčasní opoziční politici, aj novinári, politológovia dávajú, ale si neuvedomujú, že sedem mesiacov z tohto času uplynulo, odkedy sa vôbec zvolil generálny prokurátor. Pán Sulík nechcel určiť termín voľby, kým napríklad sa nezmení zákon o voľbe, kedy voľba v Národnej rade mala byť tajná, a oni chceli voľbu verejnú. Sám verejne vyhlásil, že dovtedy Národná rada nebude, pokiaľ takýto zákon nepríde. Nakoniec došlo k situácii, že sa voľba uskutočnila, ale tam je ešte jeden veľmi zaujímavý moment, že pán Čentéš sa vzdal voľby a povedal, že pôjde do voľby, len keď bude voľba verejná. Na to ale došlo k situácii, že prijali zákon, že môže byť voľba aj verejná a môže byť voľba aj utajená, a pán Čentéš po rozhovore s pánom Sulíkom sa odrazu prihlásil aj do tajnej voľby. Pritom namietal, že do tajnej voľby nejde, pretože v Národnej rade je korupcia, a poslanci nerozhodujú podľa svojho presvedčenia."

P. Bielik: "Áno, takto to povedal aj v Téme dňa, to znamená, že tam bolo policajné vyšetrovanie, ktoré sa ale ukončilo ako neopodstatnené, a potom teda opäť prijal tú voľbu. To znamená..."

I. Gašparovič: "Žiadne policajné rozhodnutie o ukončení niečoho nie je doteraz, ani o tom neviem, ale zaujímavé je na tom niečo iné. Že potom, keď sa vyhlásilo, že bude voľba tajná, on sa prihlásil, a doteraz nepovedal, prečo sa prihlásil do tajnej voľby, predtým do nej nechcel ísť. To je jedna vec. Druhá vec je, ktorá je veľmi zaujímavá na tom, že hneď po voľbe kandidáta na generálneho prokurátora sa začali podávať na Ústavný súd ústavné sťažnosti. Podal ju pán Trnka, dokonca dvakrát, potom podali poslanci, potom podal pán Čentéš, čiže to sú všetko ústavné sťažnosti, o ktorých musí rozhodnúť súd. Povedal som, že budem rozhodovať po tom, keď Ústavný súd rozhodne v rámci týchto sťažností. A pán Čentéš, poslanci, aj niektorí novinári, ma vyzývali, keď Ústavný súd rozhodoval o predbežnom konaní na Ústavnom súde, ktoré podali poslanci Národnej rady. Ústavný súd vydal predbežné opatrenie s tým, že sa voľba kandidáta na prokurátora konať nesmie. Toto využil pán Sulík a pán Čentéš, že napriek tomu, že tu bol tento zákaz Ústavného súdu, ktorý ale ešte nebol publikovaný v Zbierke zákonov, lebo musí byť, využili tento čas, hoci verejne bolo známe, že voľba sa konať nesmie, urobili túto voľbu. Keď pán Trnka videl, že sa ide robiť voľba, tak odstúpil, povedal, že nejde do nezákonnej voľby. Pán kandidát Čentéš išiel, hoci vedel, že táto voľba obchádza zákon, ako kandidát na generálneho prokurátora, išiel do tejto voľby a obišiel zákon. Takže tu je jeden z tých momentov, kedy si myslím, že nedôvera vo vzťahu k pánu Čentéšovi je z mojej strany dôvodná. Skartovanie lístkov a hovorenie predsedu Národnej rady o cene jedného hlasu v parlamente, to sú všetko dôvody, ktoré vo mne mali vyvolať dôveru a podpísať voľbu? Alebo mali vo mne vyvolať nedôveru? No vo mne, a myslím si, že aj v spoločnosti vyvolali nedôveru, a preto som rozhodol tak, že som predsedovi Národnej rady oznámil, že nevymenujem kandidáta Čentéša na generálneho prokurátora."

P. Bielik: "No, všetky tieto veci, ktoré sa stali, nevyvolali nedôveru Ústavného súdu. Ten niekoľkokrát konštatoval, že tá voľba bola v poriadku. Vy ako právnik..."

I. Gašparovič: "Pán redaktor, môžem vás opraviť?"

P. Bielik: "Nech sa páči."

I. Gašparovič: "Nikto v tomto štáte mi nezacituje, že Ústavný súd sa zaoberal, že voľba bola v poriadku. A to je práve z toho dôvodu, čo som hovoril, pretože bolo predbežné prerokovanie, kde súd zakázal Národnej rade, aby vo veci viedla voľbu. A bolo to na základe toho, že rozhodoval o ústavnej sťažnosti pána Trnku. A ústavnú sťažnosť pána Trnku Ústavný súd zamietol a neprijal, z toho dôvodu, že Trnka nie je účastníkom tohto konania, a preto tejto o tejto sťažnosti rokovať nebude. A na to pán Čentéš a všetci začali hovoriť, že týmto Ústavný súd potvrdil, že voľba pána Čentéša bola správna. No nikdy sa to doteraz nestalo a môžete sa spýtať na Ústavnom súde, každý vám potvrdí, že Ústavný súd doteraz nerozhodoval o správnosti alebo nesprávnosti voľby pána Čentéša."

P. Bielik: "Dobre, takže aj na toto máte iný názor ako opozícia."

I. Gašparovič: "Nemám iný názor, to je realita, holý fakt, ktorý Ústavný súd vyslovil."

P. Bielik: "No, ale opozícia tvrdí, že tá voľba teda bola v poriadku."

I. Gašparovič: "Opozícia môže tvrdiť, ale je tu rozhodnutie Ústavného súdu."

P. Bielik: "Poďme k ďalším vašim argumentom. Často argumentujete napríklad tým, že Ústavný súd vám dal za pravdu pri nevymenovaní Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky. Tam takisto vtedy rozhodla vláda. Vy ste sa rozhodli takéhoto človeka na tento post nevymenovať. Nemyslíte si však, že..."

I. Gašparovič: "Opäť opakujem, žiadne často. Možno raz som to spomenul, ale úplne v inej súvislosti, a voľba, alebo menovanie námestníka guvernéra je niečo iné ako menovanie generálneho prokurátora, čiže toto by som do súvisu nedával. V jednej veci som to spomenul, ale nie v súvislosti s vymenovaním alebo nevymenovaním generálneho prokurátora."

P. Bielik: "Koniec koncov ale v tomto verdikte Ústavný súd konštatoval, že máte právo sa rozhodnúť..."

I. Gašparovič: "Áno, pán redaktor, ale tam sú iné dôvody. Tam je presne napísané, že prezident môže a má skúmať aj odbornosť tohto kandidáta."

P. Bielik: "Dobre, ale ak sa na to pozrieme naozaj z právneho hľadiska, právne hľadisko je založené na faktoch, dôkazoch, týchto veciach. Teraz ako keby sa zdalo, že z titulu vašej funkcie je v tomto istý subjektívny prvok. Nie je to tak?"

I. Gašparovič: "Aký subjektívny? V čom?"

P. Bielik: "To znamená, že vy máte nejaký názor, a podľa toho názoru konáte, pritom ten názor teda nie je založený na dôkazom. Je to založené na vašom názore. Právnom názore."

I. Gašparovič: "Môj názor je objektívny v tom, že som vyhodnotil situáciu, ktorá sa reálne stala. Stalo sa, že si označovali lístky? Stalo sa. Stalo sa, že predseda hneď skartoval lístky, aby Ústavný súd nemal a iné inštitúcie, ktoré by skúmali túto voľbu, dôkazy v rukách? Stalo sa. Stalo sa, že pán Čentéš vypočúval pána poslanca a skartoval jeho výpoveď? Stalo sa. Stalo sa, že pán Čentéš povedal, že to neskartoval on, ale že to skartovala sekretárka? Stalo sa. Až keď sa sekretárka alebo nejaká pracovníčka z generálnej prokuratúry proti tomu ohradila, tak pán Čentéš povedal, že to urobil on. A teraz zoberte si tú logiku, že to bol len ľudský omyl, alebo zaváhanie, a že to nebolo nič podstatné. Tak ak to nebolo nič podstatné a len zaváhal, tak prečo klamal, že to skartovala sekretárka a nie on. No, pretože vedel, že to nie je až také zanedbateľné. A prečo sa potom priznal, že to on urobil? Viete mi odpovedať, prečo sa potom priznal?"

P. Bielik: "On na to odpovedal sám v našej relácii, keď teda tvrdil, že naozaj to bola chyba, a že to bolo osobné zlyhanie v časovom strese, keď na jednej strane tá pani, ktorá mala ten dokument skartovať, bola tesne pred tehotenskou, mala odísť na dovolenku, on mal odísť takisto, bol piatok, ja som dokonca videl tú skartovačku, na ktorej to skartovali..."

I. Gašparovič: "Ja s vami súhlasím, však v tom je ten veľký problém, že to je všetko lož, že to tak nebolo."

P. Bielik: "No, dôkazom sa toto všetko stane, až keď o tom samozrejme rozhodne Ústavný súd, až ten potom môže konštatovať teda, či týmto argumentom uveril, alebo nie, či dá za pravdu vám, alebo Jozefovi Čentéšovi. Ste však presvedčený o tom, dnes som videl napríklad obžalobu, ktorú mieni na vás podať opozícia, že ste neporušili... napriek tomu teda, čo sa stalo, ani vašu povinnosť zabezpečiť fungovanie štátu a riadny chod tých inštitúcií. Naozaj na generálnej prokuratúre nemáme generálneho prokurátora už riadne dlho."

I. Gašparovič: "Súhlasím s vami, že prokuratúra nemá svojho vedúceho vymenovaného podľa ústavy, ale to nič neznamená, že by mal byť narušený chod generálnej prokuratúry, pretože z ústavy a zo zákona vyplýva, že generálneho prokurátora v neprítomnosti zastupuje jeho prvý námestník, ktorý má všetky práva a povinnosti generálneho prokurátora. Je to niečo úplne iné ak vo vzťahu k vláde, ministrom, kde štátni tajomníci napríklad také práva nemajú. Takže z tohto pohľadu funguje prokuratúra ďalej, ako keby mala generálneho prokurátora. A každý úrad funguje aj podľa toho, akú osobnosť tam má. Čiže či je tam námestník generálneho prokurátora, alebo riadne vymenovaný generálny prokurátor, ak je zodpovedný dobrý, prokuratúra fungovať musí vždy."

P. Bielik: "Dobre, ale nie dlhé, dlhé roky. Na to to asi určené nie je, pri tom by asi ten generálny prokurátor bol úplne zbytočný, ak ho teda vôbec nepotrebujeme, na niečo tam je, mal by tam byť, aby prevzal svoje kompetencie. Ak to robí jeden človek na pozícii jeho zástupcu, asi to nie je veľmi dobré."

I. Gašparovič: "Súhlasím s vami, ale kto zapríčinil tento stav? Predstavte si, že po tých siedmich mesiacoch alebo šesť a pol mesiacov, čo predseda Národnej rady Sulík a opozícia držala voľbu generálneho prokurátora, potom po voľbe prišli hneď ústavné sťažnosti, a ja by som tie ústavné sťažnosti nebol akceptoval. A bol by som rozhodol. Viete, čo by bola urobila súčasná opozícia so mnou? Že nerešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu. No predstavte si to."

P. Bielik: "No ale vy ste mali vystúpiť..."

I. Gašparovič: "Asi by boli veľmi tvrdo vystúpili proti tomu, že nečakám na rozhodnutie Ústavného súdu, ale že svojvoľne. Tu by potom mohli povedať, že som svojvoľne rozhodol. Ale v tomto prípade nijaká subjektívna svojvoľnosť nebola, to boli argumenty, o ktorých som hovoril prakticky od začiatku voľby. Všetci o nich vedeli. Však si musíte spomenúť, ako ma atakovali novinári, a povedzte, a toto. Všetko som vám povedal. Ale povedal som, že musím počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Pozrite sa, teraz, pán Čentéš podal už ďalšie dve sťažnosti pre predpojatosť atď., a teraz podal sťažnosť aj zasa, aby bolo predbežné opatrenie urobené na Národnej rade. On, ktorý neakceptoval v Národnej rade predbežné opatrenie, ktoré Ústavný súd..."

P. Bielik: "No, ale teraz je napríklad vypísaný termín 18. januára na predkladanie nových kandidátov."

I. Gašparovič: "Od toho momentu, odkedy som dal list na Národnú radu pánu predsedovi Národnej rady, že nevymenujem pána Čentéša, je to vec Národnej rady, nie prezidenta."

P. Bielik: "Dobre. Pán prezident, skúsme sa posunúť trocha ďalej. Možno od tejto kauzy vyplývajúc, ale predsa len trocha ďalej do otázky ohľadne kompetencií. Múdrejší človek ako ja dnes povedal, že zdá sa, že..."

I. Gašparovič: "To neviem, kto bol."

P. Bielik: "Jeden z komentátorov, ktorých si vážim, povedal, že nastáva ako keby taký problém v Slovenskej republike, na jednej strane tu máme parlamentnú demokraciu, čo je nespochybniteľné, bola to dlhoročná, stáročná túžba Slovákov mať takýto demokratický štát, na druhej strane tu máme silného prezidenta priamo voleného občanmi. Nemyslíte si, že v tejto pozícii vás teda doháňa vaša v podstate minulosť, keď ste túto situáciu nechali tak, a momentálne tu máme silného prezidenta, parlamentnú demokraciu, a nie je jasné, a nie sú vyvážené tieto kompetencie, a nie sú hlavne jasné ľuďom. To znamená, ľudia ako keby teraz vnímali, čo to vlastne ten prezident chce, ako si to môže dovoliť napriek tomu, že on si sám myslí, že na to má nárok z ústavy, atď. Nemali ste byť silnejším prezidentom? Nemali ste ako priamo zvolený prezident občanmi žiadať viac kompetencií, ktoré ste nakoniec aj tak dostali pri páde vlády Ivety Radičovej?"

I. Gašparovič: "Pán redaktor, pozícia súčasného prezidenta na Slovensku nie je v odraze nejakého silného prezidenta. Áno, máte pravdu, že tým, že prezident je na Slovensku volený občanmi, jeho postavenie vo vzťahu k Národnej rade, ale aj k vláde sa posilňuje. Z toho titulu som stále hovoril, že prezident by mal mať legislatívne právomoci. Myslím si, že áno. Ale nakoniec, aj keby mal túto právomoc, aj tak s konečnou platnosťou o zákonoch by predsa len rozhodovala Národná rada. Čiže ani to by nebolo nejaké posilnenie postavenia prezidenta. A jediné, pozíciu silného prezidenta som mal ja, keď sa zmenila ústava v čase pádu vlády, a kedy som zodpovedal za niektoré rozhodnutia vlády a vláda bez mojej účasti, by som povedal, takej súhlasnej, a kontrolnej, nemohla rozhodnúť. Áno, v tom čase už bol silný prezident. Lenže to bol prijatý nový článok do ústavy len na tú dobu, kým nebudú nové voľby a z volieb nevyjde nová politická strana, ktorá prevezme funkciu predsedu vlády a ministrov. Takže to skončilo. Silný prezident, to záleží aj na tom, kto do akej miery dokáže využiť tie pozície, ktoré má. Na Slovensku podľa ústavy prezident je dnes v pozícii, kedy má dosť široké právomoci, aj keď sú to niekedy, by som povedal, také odobrenia rozhodnutia vlády, alebo parlamentu, ale predsa len, zasahuje aj do zahraničnej politiky, pretože všetky zmluvy podpisuje. Podpisuje zákony. Podpisuje menovania niektorých. A tu pri tom menovaní by som zase povedal aj to, že ja, keď došlo k tomuto sporu, som od začiatku hovoril, nemyslím si, že by hociktorý z vás, ktorí protestujete za tejto situácie, sa podpísal pod meno takto zvoleného generálneho prokurátora. Som presvedčený, že nie. A veľa z tých, čo kričia, že som mal podpísať, v duchu si myslia niečo iné. Takže z tohto dôvodu som vždy hovoril, nezaťažujte s tým prezidenta, ak prezident nemá mať právo aj rozhodnúť, keď vidí, že sa deje niečo, čo nie je v súvislosti so zákonom."

P. Bielik: "A mal by mať prezident to právo?"

I. Gašparovič: "V takomto prípade, ak by prezident nemal mať právo okrem parafy a nejakého procesného konania rozhodnúť, no tak potom nech ho radšej nemá. Nech si parlament zvolí okamžite generálneho prokurátora a nech sa s tým nezaťažuje prezident."

P. Bielik: "Potom je ale otázka, načo ho volíme, prezidenta, priamou voľbou, prečo mu dávame takú silnú kompetenciu, že je priamo volený občanmi?"

I. Gašparovič: "Tú právomoc mám, a preto som pána Čentéša nevymenoval."

P. Bielik: "Pán prezident, veľmi pekne ďakujem. Myslím si, že už viac argumentov sa k tejto, alebo viacej sa k tejto kauze povedať nedá. Som veľmi rád, že ste si našli čas pre divákov televízie TA 3. Dúfam, že to nebolo naposledy, že sa uvidíme opäť. Príjemný večer."

I. Gašparovič: "Ďakujem pekne, ale dovoľte mi, aby som aspoň jednou vetou požiadal občanov, aby sme netraumatizovali spoločnosť, aby sme ozaj vychádzali z toho, čo potrebujú ľudia, aby politika a politikárčenie nepotláčali rozhodnutia zodpovedných v oblasti sociálnych programov, v oblasti fungovania štátu. Nerobme si sami rozvrat v štáte. To nie je dobré. To by som poprosil všetkých. Buďme zodpovední sami voči sebe."