Dvojrozhovor prezidentov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o slovensko-maďarských vzťahoch pre nemecký denník Franfurter Allgemeine Zeitung uverejnený 4. 9. 2009

Rozhovor s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom

Otázky kládol: Karl-Peter Schwarz

„Bola to provokácia“

OTÁZKA: Pán prezident, v EÚ sa nenájdu žiadne dva iné štáty, vzťahy ktorých by boli také zlé, ako momentálne medzi Slovenskom a Maďarskom. Kto je tomu na vine?

ODPOVEĎ: Slováci viac ako 1000 rokov nemali vlastný štát. Buď nám vládli iní alebo sme existovali v spoločnom štáte s inými. Boli časy, keď bola slovenská reč a naše školy zakázané, dokonca ani v kostoloch nebolo povolené kázať v slovenčine. Napriek tomu sme si náš jazyk zachovali, tak ako našu kultúru, vieru a teritórium. Sme síce mladý štát, ale zároveň jedným z najstarších národov na tomto území. Podarilo sa nám etablovať na medzinárodnej úrovni ako demokratická krajina, prináležiaca EÚ a NATO a plniaca si svoje povinnosti. Tento úspech nasledoval aj v dôsledku skutočnosti, že oddelenie od Českej republiky bolo dôstojné. Bolo to umožnené tým, že sme vzájomne nevzniesli žiadne teritoriálne nároky, kvôli ktorým inde vedú krvavé vojny. V Maďarsku sa ale množia hlasy, požadujúce odstúpenie od Trianonskej zmluvy. To sú teritoriálne nároky, ktoré sa netýkajú len Slovenska, ale viacerých európskych krajín.

OTÁZKA: Tieto nároky však nepochádzajú zo strany vlády, ani opozície, ale od fašistických organizácií na okraji spoločnosti.

ODPOVEĎ: Neviem ako to vidíte vy, ak najvyšší reprezentanti maďarského štátu tvrdia, že zastupujú 15 mil. Maďarov, konkrétne všetkých Maďarov na svete. To nepovedal iba József Antall, prvý demokraticky zvolený maďarský predseda vlády, ale aj Viktor Orbán. A čo si myslíte o tom, že predseda zahraničnopolitického výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh hovorí o tom, že Maďarsko na severe nehraničí so Slovenskom, ale s Maďarskom? To sú signály, ktoré nás nútia sa zamyslieť.

OTÁZKA: Na odhalenie pamätníka maďarského kráľa Štefana I. 22. augusta pozval starosta Komárna iba maďarského prezidenta, slovenského nie. Boli by ste sa bývali spoločne s prezidentom Sólyomom na slávnosti zúčastnili, keby ste boli na ňu pozvaný?

ODPOVEĎ: Nebolo to po prvýkrát, čo prezident Sólyom postupoval týmto spôsobom, bol na Slovensku viackrát, údajne vždy ako súkromná osoba. 2. októbra 2007 bol v Komárne na odhalení pamätníka kráľovi Ondrejovi II. Ani vtedy nebol slovenský prezident pozvaný, ale na znak zachovania dobrých vzťahov som na túto akciu vyslal riaditeľa svojej kancelárie. Nenamáhali sa ho však ani oficiálne pozdraviť. Odkedy zastávam tento úrad snažím sa o dobré vzťahy. Prezidentovi Sólyomovi som raz navrhol navštíviť spoločne univerzity v oboch krajinách v záujme hovoriť spoločne o budúcnosti dobrých susedských vzťahov. Navrhol som mu ponechať históriu bokom, keďže sa v tejto otázke nikdy úplne nezhodneme. Krátko pred cestou mi môj šéf protokolu oznámil, že ma maďarský prezident chce pozdraviť na hlavnom námestí v Štúrove. Štúrovo je ale slovenské mesto, na hranici s Maďarskom. Čudoval som sa, či ma chce maďarský prezident pozdraviť na slovenskom území ako hosťa. Zdalo sa mi to ako neskutočné. Poprosil som šéfa protokolu, aby vybavil toto prijatie na druhej strane Dunaja, v Ostrihome. Tým chcem poukázať na jednu vec, Maďari nechcú upustiť od domnienky, že sa jedná o ich územie. To, čo vtedy zinscenoval v Štúrove, teraz Sólyom urobil v Komárne: Oslávil maďarský národný sviatok na území suverénnej Slovenskej republiky. Okrem toho v deň, v ktorý v roku 1968 obsadili jednotky Varšavskej zmluvy, vrátane maďarských, Československo. Robili sme skutočne všetko, aby sme tomu predišli. Zapojil sa minister zahraničných vecí, predseda vlády, predseda parlamentu a ja, a vydali sme spoločné vyhlásenie. Ešte v to ráno som pozval maďarského veľvyslanca a poprosil som ho, prehodnotiť účasť maďarského prezidenta na tomto podujatí. Ubezpečil som ho, že sa o maďarského prezidenta postaráme, ak by napriek tomu prišiel, ale v skutočnosti je táto návšteva provokácia. Prezident Sólyom už také niečo urobil v Rumunsku a v Srbsku. Rumunsko neposkytlo jeho lietadlu povolenie pristáť, jeho autokolóna bola na hranici zastavená a kontrolovaná. Nesmel ani do Srbska. Podľa mojej mienky sa p. Sólyom štylizuje do úlohy hrdinu. Viete si predstaviť, že by takto postupoval nejaký iný prezident? Ja si to predstaviť neviem.

OTÁZKA: Je dôvodom len osoba maďarského prezidenta? V Budapešti a v Bratislave vládnu sociálno-demokratické vlády, v máji budú v Maďarsku parlamentné voľby a očakáva sa zmena vlády, potom bude mať Slovensko dočinenie nielen s prezidentom Sólyom, ale aj s predsedom vlády Orbánom. Dá sa počítať s ďalšou eskaláciou konfliktu?

ODPOVEĎ: Obe strany musia hľadať riešenie. Vzťahy momentálne skutočne nie sú dobré. Principiálne sme proti internacionalizovaniu tohto problému. Som presvedčený, že ho musíme vyriešiť sami. Pozývame ale aj EÚ, OSN a iné organizácie, aby k tomu prispeli, nie hlavným dielom, ale uľahčením dohody. Samozrejme situácia eskaluje aj v dôsledku blížiacich sa parlamentných volieb, politici ale majú povinnosť správať sa zodpovedne.

OTÁZKA: Myslíte si, že slovenská strana je v tomto konflikte s Maďarskom nevinná? Boli zaznamenané aj pozitívne fázy vzájomných vzťahov. Pred pár rokmi sa ešte konali spoločné zasadania slovenskej a maďarskej vlády. K evidentnému zhoršeniu prišlo až po vytvorení slovenskej vlády, na ktorej už nebola zúčastnená strana maďarskej menšiny, ale za to SNS, ktorej predseda ja známy svojim antimaďarskými výpadmi.

ODPOVEĎ: Nikto sa neteší zo silných výrazov, ktoré sa ako horúce zemiaky prehadzujú zo strany na stranu. Veľmi dobre poznám južné regióny Slovenska, a vždy sme tvrdili, že tamojšie občianske vzťahy sú úplne iné, ako ti medzi politikmi. Žiaľ, aj tieto sa v dôsledku vyjadrení politikov na oboch stranách zhoršujú. Kladieme si však otázku, kto tieto vyjadrenia iniciuje? Som presvedčený o tom, že impulz k nim nedáva Slovensko. My nevznášame teritoriálne nároky. Nikdy ani neútočíme tak vehementne, ako Maďarsko kvôli nášmu jazykovému zákonu, ktorý je v súlade nielen so slovenskou ústavou, ale rešpektuje aj európske právne normy. Nikto nemá porozumenie preto, aby z neho robil európsky alebo medzinárodný problém.

OTÁZKA: Snaží sa Budapešť inštrumentalizovať maďarskú menšinu na Slovensku?

ODPOVEĎ: Maďarská politika prirodzene môže viesť k negatívnej mobilizácii menšiny. Na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede sa konalo veľké zhromaždenie proti jazykovému zákonu, na ktoré boli dovezení autobusmi účastníci z celého južného Slovenska, ako aj z Maďarska. Padli tam protislovenské vyhlásenia, boli tam prezentované mapy veľkého Uhorska a maďarské vlajky, a to všetko na slovenskom teritóriu. Myslíte si, že by bol pre mňa problém, zhromaždiť 100 tisíc Slovákov na štadióne? Vôbec nie. Ale to nie je cesta k riešeniu problémov, preto by som to nikdy neurobil. Príslušníci maďarskej gardy viackrát napochodovali v uniformách na slovenské územie. Na futbalový zápas dvoch slovenských klubov druhej ligy v Dunajskej Strede pricestovali z Maďarska fanúšikovia dvoch ináč znepriatelených maďarských klubov s maďarskými vlajkami, reťazami, pálkami a kričali maďarské heslá. Myslíte si, že prišli kvôli futbalu? A keď polícia zakročila, považovalo sa to za zákrok proti Maďarsku. V skutočnosti zakročila proti výtržníkom. V posledných dňoch zaútočili na slovenského veľvyslanca v Budapešti, pred slovenským veľvyslanectvom bola spálená slovenská vlajka, v rozsiahlom výpočte excesov tohto druhu by som mohol dlho pokračovať. Na Slovensku sa nič také nedialo. Ale ako dlho to vydržia znášať Slováci stoicky?

OTÁZKA: Béla Bugár, politik maďarskej menšiny, navrhol požiadať o mediáciu obojstranne rešpektovaného prostredníka, pričom spomenul rakúskeho spolkového kancelára.

ODPOVEĎ: Nevidím, ako by to mohlo prispieť k riešeniu, pokiaľ sú vznášané požiadavky na revíziu zmluvy z Trianonu. Musíme si uvedomiť, že takéto požiadavky nie sú dobré, pre Slovákov, ani pre Maďarov, ani pre Európu.

OTÁZKA: Bola nádej, že národné konflikty sa odbúraním hraníc v EÚ dajú prekonať, iluzórna?

ODPOVEĎ: Schengen zrušil politické, ale nie geografické hranice. Máme slobodu pohybu, ale musíme rešpektovať teritoriálne danosti. Počas summitu NATO v Bukurešti uverejnila tzv. Rada Maďarov Karpatskej kotliny otvorený list Aliancii, ktorý deklamoval kosovské riešenie ako model pre 21. storočie. V liste stálo, že by NATO malo zvážiť podporu autonómnym snaženiam menšín z bezpečnostno-politických dôvodov, ktoré logicky nasledujú mierovú cestu v duchu Ahtisaariho plánu. Uvedomte si: Žiadali o pomoc NATO, kde nejde o humanitnú pomoc, ale obrnené transportéry, lietadlá a bomby. So slovami neslobodno zaobchádzať ľahkovážne, to sú veci, ktoré sa nesmú podceňovať.


Rozhovor s prezidentom Maďarskej republiky Lászlom Sólyomom
Otázky kládol: Reinhard Olt

„Ide o porušenie práva“

Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú napäté ako nikdy predtým. Bratislava najnovšie zabránila maďarskému prezidentovi vstup na Slovensko. K podobnej situácii ešte medzi členskými štátmi EÚ nikdy nedošlo. Ako je možné, že to zašlo až tak ďaleko? Ako sa dajú urovnať spory? Prezidenti oboch krajín poskytli denníku rozhovor.

OTÁZKA: Pán prezident, v EÚ nie je žiadna iná dvojica členských štátov, ktoré by mali tak zlé vzájomné vzťahy ako v súčasnosti Slovensko a Maďarsko? Kto nesie vinu?

ODPOVEĎ: Zhoršenie vzájomných vzťahov ma veľmi zarmucuje. Vždy som sa zasadzoval za dobré vzťahy so všetkými susedmi, vrátane Slovenska. Myslím si, že otázka viny nie je najpodstatnejšia. Napriek tomu môžeme skúmať príčiny zhoršenia vzťahov, aby sme našli riešenie. Toto zhoršenie malo viacero štádií odvtedy, čo slovenský premiér vytvoril koalíciu s extrémistickou nacionalistickou stranou. Štát uskutočnil viaceré viac či menej symbolické akty, ktoré viedli k zhoršeniu postavenia a života občanov Slovenska maďarskej národnosti. Zoberte si potvrdenie Benešových dekrétov. Alebo legislatívny návrh, podľa ktorého geografické označenia v učebniciach pre maďarské menšinové školy musia byť uvedené výlučne v slovenčine. A teraz jazykový zákon. Ale to, že som 21. augusta nemohol navštíviť Slovensko, bolo pre mňa aj po všetkých týchto udalostiach prekvapením. V minulosti som si ako maďarský prezident viackrát mohol na Slovensku bez akýchkoľvek prekážok uctiť Deň Svätého Štefana alebo iné pamätné dni. Aj tentokrát sme návštevu pripravovali podľa zaužívaných pravidiel. Pozvánku od mesta Komárno k odhaleniu pamätníka Svätému Štefanovi som v júni ukázal slovenskému veľvyslancovi. Začiatkom júla nám oznámil, že prezident Gašparovič je 20. augusta na dovolenke. Od samého začiatku tak vôbec nebola aktuálnou otázka spoločného stretnutia. 18. augusta prebiehala celková technická príprava návštevy v Komárne s plným súhlasom slovenského ministerstva zahraničných vecí. A ďalšie ráno to prišlo ako blesk z jasného neba. Presne, ako za čias Brežneva, silne emocionálne ladený a ofenzívny článok v denníku Pravda. Za ním nasledoval celá rad verejných vyhlásení najvyšších predstaviteľov štátu. Žiadne diplomatické kanály, hneď išlo o tvrdý tón. Na začiatku označovali moju návštevu za zámernú provokáciu, neskôr nasledovali rôzne obvinenia až po „zneužitie a znesvätenie Dňa Svätého Štefana“. Často spomínaná paralela medzi mojou plánovanou návštevou v Komárne a intervenciou štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 je pre mňa absolútne nepochopiteľná. Predseda vlády SR sa vyjadril, že za prípadné akcie slovenských a maďarských extrémistov, či pouličné konflikty, budem niesť zodpovednosť ja sám. Toto nebezpečenstvo nakoniec poslúžilo ako odôvodnenie pre zamedzenie môjho vstupu na územie Slovenska, hoci v tom čase neboli žiadne signály o mobilizácii extrémistov a slávnosti v Komárne prebehli absolútne pokojne.

OTÁZKA: Prišli ste až k hranici, a to aj potom, ako Vás slovenský premiér Fico označil za „neželanú osobu“. Nebolo Vám jasné, že to situáciu len viac vyhrotí?

ODPOVEĎ: Ak by som ustúpil od mojich cestovných zámerov, priznal by som opodstatnenosť týchto výhrad. Samotná správa o zákaze vstupu nás zachytila v aute, desať minúť pred príchodom do Komárna! Až tam odovzdali Slováci nótu nášmu konzulovi. A až potom sme po veľkom úsilí dostali fax s kópiou nóty a videli sme, o čo ide. Nemal som žiadnu inú vhodnú možnosť, ako prejsť po moste až k hraničnej línii a tam zástupcom tlače oznámiť, čo sa stalo. Médiá totiž čakali na mňa na slovenskej strane. Ako som sa neskôr dozvedel: Ak by som bol šiel ďalej, čakal by ma slovenský policajný šéf. Poprosil som tlač, aby zdokumentovala, že na opačnej strane vládne pokoj, a teda, že ma nečakajú žiadni extrémisti.

OTÁZKA: Čo hovoríte na vyjadrenie slovenského premiéra Fica, podľa ktorého Vaša zámerná účasť na odhalení sochy Svätého Štefana znamenala „vztýčenie symbolu maďarskej štátnosti“ a teda „narušenie suverenity Slovenska“?

ODPOVEĎ: Tomu nerozumiem. Ak prídete na Slovensko, nájdete na mnohých miestach osídlených Maďarmi sochy Svätého Štefana. Sú symbolom spoločnej histórie Maďarov a Slovákov. Nejde o demonštráciu maďarskej štátnosti. To som chcel vysvetliť aj v mojom vystúpení v Komárne – tak ako som to urobil deň predtým, 20. augusta, vo svojej reči v Budapešti pri príležitosti štátneho sviatku. Kráľ Svätý Štefan dal podnet na objasnenie otázky, v akom vzťahu sú štát a národ. Začal som tým, že Maďarsko bolo za čias Štefana mnohonárodným štátom a zostalo ním dodnes. A v histórii často dochádzalo k tomu, že Maďari žili mimo Maďarska. To však žiadnym spôsobom nebránilo tomu, aby národ naďalej tvoril kultúrnu a jazykovú jednotku. Túto jednotku chceme uchovať aj do budúcnsoti. Nejde teda o národ v politickom, štátoprávnom zmysle, ale o jazykovú jednotku s vlastou identitou, ktorá dnes, vrátane Maďarska, existuje v ôsmich krajinách. Zdôrazňovanie uvedenej skutočnosti v žiadnom prípade neznamená kladenie územných nárokov. Znamená to, že Maďari, ktorí žijú mimo Maďarska, majú svoje menšinové práva, že chcú mať kontakty s Maďarskom – a že sú im garantované. Ide o spoločné kultúrne dedičstvo, ktoré nás spája a ktoré chceme zachovať. Nie je pravda, že Maďari nie sú spokojní s hranicami. Politika revizionizmu vládla v medzivojnovom období. Dnes je jednoducho absurdné neprávom obviňovať Maďarsko v revizionistických cieľoch. Je jasné, že Maďari musia byť lojálny voči tomu štátu, v ktorom žijú a musia sa integrovať. Zdôrazňujem to vo všetkých mojich vystúpeniach, ktoré mávam k týmto témam v zahraničí – aj pre maďarské publikum. V tomto regióne Európy nemôžu byť vytvorené žiadne etnicky alebo jazykovo homogénne národné štáty. Slovensko je tiež štátom mnohonárodným.

OTÁZKA: Po Vašom stretnutí v decembri 2008 s prezidentom Gašparovičom ste hovorili o „úprimnom a otvorenom dialógu“. Čo viedlo k tomu, že dnes neexistuje takmer žiaden dialóg?

ODPOVEĎ: Vtedy jestvovalo napätie kvôli používaniu názvov miest v školských učebniciach pre maďarskú menšinu. Poprosil som môjho kolegu aby podpísal zákon, ktorý určoval používanie dvojjazyčných názvov, a to proti vôli slovenských nacionalistov. Bol pre dialóg veľmi otvorený, ale v skutočnosti zákon odmietol podpísať.

OTÁZKA: O zákone, ktorý vstúpi do platnosti 1. septembra, sa silno prie. Prečo?

ODPOVEĎ: Vychádzam zo stanoviska Inštitútu pre lingvistiku Maďarskej akadémie vied. Je podpísaná viac ako sto akademikmi z celého sveta. Ďalšie dva inštitúty akadémie vied poskytli tiež stanoviská. Detailne tu však ale nemôžem uviesť všetky. Ale jedno môže byť určite povedané, ide tu o výrazné zhoršenie možnosti používania jazykov národnostných menšín na Slovensku. Predstavuje to porušenie dvojstranných a multilaterálnych dohôd. To generuje neistotu, lebo ľudia sa neodvážia používať svoju menšinovú reč. Ale keď jazyk národnostnej menšiny, medzi iným aj maďarčina, odteraz môže byť používaný kvázi ako „kuchynská reč“, potom nemôže byť udržaná kvalita a úroveň jazykov národnostných menšín.

OTÁZKA: Čo môžete Vy a slovenský prezident urobiť, aby sa vzťahy uvoľnili?

ODPOVEĎ: Existuje politická a právna rovina. Pokiaľ ide o právnu, musí byť najskôr dosiahnutá zrozumiteľnosť. Musím s poľutovaním skonštatovať, že došlo k porušeniu práva EÚ. Odôvodnenie, kedy mi bol odoprený vstup, nezodpovedá presným a úzko definovaným výnimkám, kedy môže byť zakázaný slobodný prechod cez schengenskú hranicu. Materiálne ako aj procedurálne bolo porušené základné právo, ktoré umožňuje občanovi EÚ: voľný pohyb. Toto porušenie zákona musí byť vysvetlené a prešetrené, aby k podobným udalostiam nedochádzalo. Preto musíme zvážiť možnosť žaloby pre porušenie zmluvy pred Európskym súdnym dvorom.

OTÁZKA: Má sa EÚ politicky zaoberať týmto sporom?

ODPOVEĎ: Áno, táto vec patrí pred EÚ. EÚ už nie je Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, ale hodnotové spoločenstvo garantujúce slobodné práva občanov Únie. Tento prípad ide za hranice porušenia práva a vedie k ďalším zásadným témam. Prípad sa udial v dňoch, keď sme pripomínali otvorenie maďarskej hranice smerom na západ, výjazd občanov NDR. Toto je skutočný symbol, jubileum a nie rok 1968. Odvtedy sa štáty sovietskeho bloku stali členskými štátmi EÚ, boli zrušené hraničné posty. Musíme dávať pozor na to, aby žiadne nové hranice nevznikli, či už po používaní materského jazyka, alebo vo voľnom pohybe osôb. Únia nesmie odvracať zrak, keď sa v jednom z jej členských štátov používanie materinského jazyka nie len že obmedzuje, ale aj trestá. EÚ sa skladá z rôznorodých spoločenstiev. Jej poslaním je byť úniou všetkých spoločenstiev európskych občanov, nie len štátov, ale aj regiónov, a etnicko-jazykovo-kultúrnych spoločenstiev, čiže byť úniou aj kultúrnych národov. Tento spor, medzi SR a MR sa neodohráva v zadnom dvore. Sme predsa v strede Európy.

OTÁZKA: Šéfovia vlád, Fico a Bajnai sa chcú v polovici septembra stretnúť. Stretnete sa aj vy s Gašparovičom?

ODPOVEĎ: Rozhodne máme záujem iniciovať dialóg, očakávame ale vysvetlenie toho, čo sa stalo. Dovtedy považujem možnosť bilaterálneho stretnutia za neaktuálnu. To samozrejme neznamená, že by sme sa nestretli na multilaterálnych fórach.