Na oficiálnu návštevu SR pricestoval rumunský prezident
Prezident SR Ivan Gašparovič prijal v Prezidentskom paláci prezidenta Rumunska Traiana Basesca, ktorý pricestoval na dvojdňovú oficiálnu návštevu Slovenskej republiky. "Vážim si, že SR navštevujete práve v období, kedy si pripomíname 69. výročie SNP, aj v kontexte účasti tisícov rumunských vojakov na oslobodzovaní Slovenska," uviedol Ivan Gašparovič a pripomenul, že pri oslobodzovaní Československa položilo svoje životy desaťtisíc rumunských občanov. Prezident SR ocenil veľmi dobrú starostlivosť Rumunska o slovenskú menšinu, ktorá je silnou väzbou medzi Slovenskom a Rumunskom. "Oceňujeme rumunskú menšinovú politiku, ktorá sa usiluje o zlepšenie podmienok pre slovenskú národnostnú menšinu najmä v oblasti vzdelávania a kultúry, ktoré sú dôležité pre zachovanie identity menšiny," povedal slovenský prezident. Podľa Ivana Gašparoviča sa obaja prezidenti zhodli sa na tom, že treba presadzovať práva občana, práva jednotlivca, práva slobody občana. “Nie sme za podporu kolektívnych práv, ale za podporu občianskych práv,“ zdôraznil prezident Ivan Gašparovič. V oblasti školstva, vedy, výskumu a športu podľa prezidenta Ivana Gašparoviča Slovensko oceňuje význam podpísaného medzirezortného programu spolupráce na roky 2013 – 2016. "Chcem vás ubezpečiť, že Rumunsko bude naďalej rešpektovať Slovenskú menšinu, pretože ide o ľudí lojálnych krajine v ktorej žijú," konštatoval prezident Traian Basescu. Hlavy štátov na stretnutí v Prezidentskom paláci hovorili aj o otázkach rozširovania EÚ. "Jednoznačne podporujeme vstup Rumunska (aj Bulharska) do schengenského priestoru. Pristúpenie by malo predovšetkým závisieť od schopnosti plniť podmienky stanovené v schengenskom acquis," zdôraznil prezident Gašparovič. Ako dodal, SR nepodporuje dodatočné zavedenie ďalších kritérií nad rámec existujúcich. Schengenské hodnotenia kritérií boli úspešne uzavreté a SR sa domnieva, že nie je dôvod odmietať vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu. Rumunský prezident sa poďakoval za podporu vstupu Rumunska do schengenského pásma EÚ, ako aj za podporu Východného partnerstva. Zároveň vyjadril vďaku aj za rešpektovanie rumunských občanov pracujúcich na Slovensku.
Slovenský prezident na stretnutí informoval, že "diverzifikácia zdrojov a prepravných trás zemného plynu a ropy je dôležitým komponentom energetickej politiky SR, najmä v nadväznosti na nutnosť eliminácie krízových situácií v rámci jednotlivých energetických nosičov." V segmente zemného plynu má pre SR kľúčový význam severojužný koridor, ktorý prepojí LNG terminály na pobreží Baltického mora s terminálmi na pobreží Jadranu (Chorvátsko) a Čierneho mora (Rumunsko). Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie je v štádiu realizácie a od roku 2015 by malo byť funkčné. V sektore ropy je podľa prezidenta Gašparoviča aktuálnym projekt výstavby ropovodného prepojenia Bratislava-Schwechat a projekt rekonštrukcie a zvýšenia kapacity ropovodu Adria.
Jadro je podľa Ivana Gašparoviča "environmentálne vyhovujúcim, ekonomicky rentabilným, stabilným a bezpečným energonosičom". Okrem dostavby dvoch blokov v Mochovciach uvažujeme o výstavbe nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, uviedol slovenský prezident. Prezident Traian Basescu potvrdil, že aj Rumunsko chce pokračovať v jadrovej energetike, chýbajú však financie na jej modernizáciu a rozšírenie.
Prezidenti SR a Rumunska sa rozprávali aj o situácii na západnom Balkáne. Ako zdôraznil náš najvyšší ústavný činiteľ, SR víta júnové rozhodnutie Európskej rady, ktoré ocenilo pokrok Srbska i Kosova v procese ich vzájomného dialógu, ako aj ohľadom zavádzaných vnútorných reforiem. "SR nemá v úmysle zmeniť svoju pozíciu k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. Napriek tomu podporujeme európsku perspektívu Kosova a jeho ekonomické napredovanie, " vysvetlil náš postoj Ivan Gašparovič. K aktuálnej situácii v Sýrii Ivan Gašparovič podotkol, že si nemyslí, že by k intervencii malo dôjsť len na základe nejakého jedného zistenia, ktoré nemusí byť podložené skutočnosťou a pravdivosťou. Ak však naozaj došlo k ohrozeniu veľkej skupiny občanov, tak intervencia potrebná je. Podľa prezidenta SR sa štáty Európy, sveta ale aj Aliancie za posledné roky poučili, že takéto rozhodnutie je veľmi vážne. „Nebojím sa povedať, že tak ako sme privítali arabskú jar, dnes sa na to dívam ako na arabský zmätok, kedy nevieme, komu máme pomáhať a komu nie,“ uviedol Ivan Gašparovič. Rumunský prezident informoval, že oficiálny postoj Rumunska k tejto otázke je zatiaľ opatrnosť. „Treba počkať, čo zistia experti v Sýrii, ale ak sa spojenci rozhodnú do krajiny vstúpiť budeme k spojencom lojálni,“ konštatoval prezident Traian Basescu.
Počas návštevy najvyššieho rumunského predstaviteľa v SR ocenili prezidenti SR a Rumunska v Prezidentskom paláci vojnových veteránov oboch krajín. Prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad bieleho dvojkríža II. triedy Marinovi Dragneovi a a Victorovi Goantaovi. Prezident Traian Basescu ocenil štátnym vyznamenaním „Vojenská statočnosť „ v dôstojníckej hodnosti s vojenským odznakom slovenských vojnových veteránov Jána Gubča a Pavla Dobríka.
