| |
Prezident SR pre televíznu stanicu Bratislava, Metropolitný magazín; 18. 10. 2013 |
Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2013 | Prezident SR pre televíznu stanicu Bratislava, Metropolitný magazín; 18. 10. 2013
Alexandra Važanová, redaktorka:
TV Bratislava dnes dostala jedinečnú príležitosť porozprávať sa s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom. V rozhovore budú rezonovať témy, ktoré sa týkajú najmä nášho hlavného mesta a jeho obyvateľov. Pozrieme sa na zákon o Bratislave, no a zaujímať nás budú aj témy ako financovanie, či postavenie hlavného mesta. Príjemné sledovanie Besedy o piatej, tentoraz priamo z Prezidentského paláca. Dobrý deň pán prezident.
I. Gašparovič: Dobrý deň prajem.
A. Važanová: "Pán prezident, vy ste prezidentom všetkých Slovákov, ste však aj prezidentom obyvateľov Bratislavy. A práve na nich je zameraný fokus Televízie..."
I. Gašparovič: No ale aj Bratislavčania sú Slováci.
A. Važanová: Áno, ale práve na nich je zameraný fokus Televízie Bratislava, preto dnes budú rezonovať najmä témy hlavného mesta. Aký je váš vzťah k hlavnému mestu, vzhľadom na to, že vy ste rodákom z Poltára?
I. Gašparovič: Áno, nenarodil som sa v Bratislave, ale v Bratislave bývam od roku ´56 - ´57, takže to už je pekných pár rôčkov a cítim sa ako Bratislavčan. Samozrejme, ako Slovák tiež. Bratislava je veľmi zaujímavé mesto, svojou históriou, ale aj so súčasnosťou. Je zaujímavá tak, ako celé Slovensko. Slovensko nie je veľká krajina, ale je to taký skanzen všetkého, čo na zemeguli, dá sa povedať, existuje. Máme roviny, máme hory, máme ľad, máme vodu, máme slnko, máme zimu, máme zvery, akú si spomenieme, okrem, samozrejme tých, ktoré žijú len v iných podmienkach poveternostných a prírodných. A Bratislava je tak isto - je malé mesto, ale má svoju históriu, má svoje krásne prostredie, má modernú bytovú zástavbu, techniku, proste je to v takom malom všetko, čo svet má a čo človek potrebuje. To, že je taká malá, oproti tým druhým hlavným mestám, to svedčí aj o tom, že história nedovolila Bratislave sa rozrastať, v rámci Rakúsko-Uhorska tu bola Bratislava medzi takými mestami, ako je Viedeň, Budapešť, Brno. Čiže tam sa sústreďovalo to mestské, a ona bola taká provinčná. Ale napriek tomu bola veľmi dôležitá pre Uhorsko, ale aj celé Rakúsko-Uhorsko. Veď viete, koľko kráľov uhorských tu bolo korunovaných, koľko rokov bola vlastne, dalo by sa povedať, hlavným mestom Uhorska, za tatárskych vpádov. Takže Bratislava a Bratislavčania by mali byť na svoje mesto hrdí, ale nielen Bratislavčania, aj Slováci, lebo Bratislava je ozaj pekná.
A. Važanová: Teraz ste to krásne pomenovali, bohužiaľ, realita je taká, že nevraživosť medzi Bratislavčanmi a zvyškom Slovenska stále je. Čím si to vysvetľujete?
I. Gašparovič: Viete, to bolo vždy. Pozrite sa na Českú republiku. Aký vzťah majú k Prahe, k Pražákom. Dokonca aj pesničky píšu o zlých Pražákoch. Takisto je to v Budapešti, vo Viedni a v iných mestách, pretože to hlavné mesto je trochu dominantné a vždy má niečo viac. Má viac kultúry, má viac športu a z toho titulu má aj viac možností na zárobok pre občanov. Čiže je vždy, bohatšia ako tie druhé mestá. U tých druhých to potom vyvoláva asociácie k tomu mestu, že prečo my nie tak, ako tí v tom meste. Ale nie je to celkom tak. Ono záleží, samozrejme na tom, ako štát riadi celú spoločnosť a do akej miery sú schopní primátori, do akej miery sú schopní ľudia zvoliť si svojich županov. A to všetko je, povedané jedným slovom, politika. Teda akú politiku dokážu robiť mestá, obce a štát, potom aj to prostredie tak vyzerá.
A. Važanová: "Ku tej komunálnej politike sa dostaneme, pretože ľudia ju vnímajú intenzívnejšie, je im bližšia ako tá veľká politika. Pán prezident, predsa len - prezradíte nám miesta, ktoré rád navštívite v 21. storočí, pretože ako ste povedali, žijete tu od 50. rokov v Bratislave."
I. Gašparovič:Mám spomienky najmä z mojich žiackych a študentských rokov. Bývali sme na Dohnányho ulici, to je už skoro pri konci Záhradníckej ulice. Záhradnícka nebola ani vyasfaltovaná, bola to skoro taká kamenno-blatová cesta. Za nami boli už len lúky, kríky, kde sme sa chodili bicyklovať, kde sme chodili hrať futbal. A takým pamätným miestom bol pre mňanapríklad hrad. Keď bol ešte takou polo zrúcaninou, chodili sme sa tam pozerať na sovy. Pre mňa spomienkou bol napríklad Dunaj a lido, kde sme sa chodili kúpať. Išli sme na Lafranconi, tam sme vošli do Dunaja a plávali sme až na lido. Bolo toho veľmi veľa v Bratislave, čo bolo pekné. Horský park, kde sme chodievali. Dnes je Bratislavae oveľa krajšia, ale prišla aj o veľké bohatstvá. To, čo ozaj každý občan Slovenska a Bratislavy môže vyčítať, že sme si sami zničili historické pamiatky v Bratislave, a žiaľbohu, že ešte aj dnes si ničíme niečo, čo tvorí históriu Bratislavy. Priemyselné podniky, budovy. Dynamitku, MDŽ-ku, Matadorku, to všetko sa snažíme zbúrať a postaviť niečo nové. A to je škoda, pretože vo svete, kde chodím, tak takéto historické priemyselné budovy sa dajú krásne využiť, najmä na kultúru, na múzeá. A nám sa to nejako nedarí. Ja som patril k jedným tým, ktorí boli za to, aby sa zachovalo PKO. Dnes PKO už nikto nezachráni. Aj keď sa o to snaží súčasný primátor, ale myslím si, že PKO už je len hudba minulosti.
A. Važanová: Pomenovali ste aj tú Bratislavu v histórii, vo vašich spomienkach. Tam sa spája so slobodným Ivanom Gašparovičom, ktorý nebol zaťažený tým, že všade musí chodiť s ochrankou. Už takmer desať rokov je súčasťou vášho života aj ochranka. Bol problém sa zžiť s tým, že naozaj stále niekto vám stojí za chrbtom a chráni vás vlastným telom?
I. Gašparovič:No desať rokov nie, to už je viac, to už je skoro dvadsať rokov, lebo ako som bol vo funkciách, som mal ochranku istý čas na Generálnej prokuratúre, aj ako predseda Národnej rady. Zo začiatku je to niečo, na čo sa nedá zvyknúť, že stále niekto okolo vás chodí, stále vás sleduje, pri každom kroku, ale potom je to už zvyk a samozrejme, záleží aj na vzťahu. Ja s týmito chlapcami, ktorí mi robia ochranu, mám veľmi dobrý vzťah. Vo funkcii prezidenta zo zákona musíte mať ochranku prakticky 24 hodín. Cez deň v práci, pri cestách po republike, do zahraničia, všade sú so mnou a tak isto sú 24 hodín denne pri mojom dome. Takže je to zvyk. Niekedy áno, človek by chcel ísť aj pozrieť do obchodu, alebo sa tak prejsť, ale keď si predstavím, že toľko ľudí so mnou pôjde do obchodu, tak je to už trošku na zváženie, či tam ísť... Ale stáva sa mi, že niekedy si odskočím aj sám.
A. Važanová: Beriete ich so sebou asi aj na hokejové zápasy, pretože o vás je známe, že ste veľkým fanúšikom hokeja. Fandíte Slovanu, Slovan sa dostal do KHL, čo tiež je vnímané, my Bratislavčania sa tešíme, zvyšok Slovenska nás kritizuje, že sme pokazili extraligu hokejovú. Ako vnímate aj tieto, možno výčitky smerom k Bratislave?
I. Gašparovič: No nebol som na začiatku ten, ktorý by jednoznačne schvaľoval odchod Slovana do KHL. Ale keď som si uvedomil, že možno toto je budúcnosť európskeho hokeja, tak som si uvedomil, že lepšie je ísť teraz, ako naskakovať do rozbehnutého vlaku. A dneska počúvam, že o KHL majú záujem aj Zvolenčania a že o KHL majú záujem ešte aj niektoré iné kluby. Takže to rozhodnutie Slovana bolo správne. A nakoniec ukazuje to prostredie hokejové, ukazuje to záujem o hokej a to je dobré. Zoberte si, aká naša spoločnosť je niekedy rozvadená, nevšímavá, jeden druhému si vyčítame všeličo. Odrazu príde hokej, a či si kádehák, či si smerák, či si katolík, evanjelik, podnikateľ alebo malý živnostník, alebo obyčajný... všetci sme odrazu jednotní a kričíme Slovensko, do toho! Bodaj by to tak bolo aj vo všetkých oblastiach života, že by sme si niečo vedeli prepáčiť, niečo tolerovať a spolu začali robiť dobrú vec. To nám chýba. Takže áno, ja športu fandím, aj keď mi to, najmä niektorí novinári vyčítajú, ale ja v sobotu alebo v nedeľu idem, keď mám čas, na hokej alebo na futbal, alebo na iný šport. A oni možno sedia v krčmách a pofajčievajú. Tak neviem, čo je lepšie.
A. Važanová: Určite ten šport a pri športe ešte zostaneme, pretože vláda deklarovala, myslím, že v marci tohto roka, že štyri a pol milióna ročne investuje až do roku 2022 do rozvoja futbalových stánkov po celom Slovensku a opäť sa ozývajú hlasy z Bratislavy, kedy sa my dočkáme nášho národného futbalového štadióna Opravím sa, možno ani nie tak nášho, ale národného teda celoslovenského futbalového štadióna.
I. Gašparovič: Viete, keď som spomínal to, že si nevážime históriu, najmä pokiaľ ide o historické budovy a niektoré iné objekty, ktoré sme zlikvidovali, tak tu mám na mysli aj futbalové a vôbec športové stánky v Bratislave. Ja by som ich mohol menovať v každej bratislavskej štvrti, kde boli, dnes neexistuje skoro ani jeden. Všetky sa predali. A to aj mestskí konšelovia majú na tom veľkú zásluhu, pretože to boli pozemky mesta, možno niektoré štátu. Kam sa tie peniaze dali za tie pozemky? Keďže to boli športoviská a keby sa to bolo venovalo a investovalo do športu, investovalo do nejakého krásneho športového stánku, no tak dnes sme mohli mať štadión. Veľký, krásny, mestský, ktorý by spĺňal aj podmienky národného štadióna. Dnes Slovensko nemôže usporiadať žiadny väčší turnaj, pretože nemá podmienky na to, kde by sa, napríklad futbal, hral. To, že dnes Bratislava a Slovensko žije hokejom je aj vďaka tomu, že sme postavili štadión; je ozaj zrkadlom dnešného záujmu o hokej. Ak nebudeme mať buď mestský štadión, alebo národný štadión, ktorý zodpovedá európskym a svetovým kritériám, tak futbal sa bude potácať.
A. Važanová: Tak kedy sa podľa vás aj dočkáme, keďže štátna rozpočet je napätý, mestské rozpočty sú napäté. Síce sa hovorí o tom, že súkromný investor by mohol vstúpiť do tohto projektu, vidíte to reálne?
I. Gašparovič: Ani jednej vláde sa nepodarilo doteraz zorganizovať športový život a dať nejaké pravidlá športu na Slovensku, a teda ani v meste Bratislave. Veď predsa sa nemôže stať, aby trojnásobní olympijskí víťazi, ktorí sa pripravujú na olympiádu, aby prišli na svoj štadión, vodný štadión, a nepustili ich tam, pretože nemajú zaplatenú tréningovú hodinu. Trojnásobný olympijský víťaz, reprezentant Slovenska, ktorý ozaj robí Slovensku dobré meno, nemôže ísť trénovať. Už na to mal zareagovať štát.
A. Važanová: Niečo môžu ovplyvniť páni na hradnom vŕšku, niečo môžu ovplyvniť, samozrejme, aj poslanci mestského zastupiteľstva. Tá komunálna politika za ostatných dvadsať rokov urobila veľký posun. Čo sa v Bratislave stalo, že za dvadsať rokov máme prvého ľavicového primátora Milana Ftáčnika, ktorý je síce nezávislý, ale s podporou Smeru-SD. Ako vnímate tento výrazný odklon od pravice, nielen čo sa týka teda primátorskej stoličky, ale aj poslancov v zastupiteľstve?
I. Gašparovič: Viete, ja takým bežným životom Bratislavčana nežijem. Ťažko mi je sledovať všetky e aktivity, ktoré sú, ale tie, ktoré vnímam a ktoré registrujem, ktoré si prečítam a o ktorých mám informáciu, tak si myslím, že sa zmenilo veľmi veľa. Ak je to pravda, čo som si čítal, že aké nezmyselné zmluvy sa pouzatvárali v mestách a súčasný primátor, súčasná radnica musí z nich vykľučkovať, musí hľadať, ako z nich von. Ak čítam, že každý štvrťrok bratislavská radnica prideľuje obecné byty, a že sa to zverejňuje, každý o tom vie, hoci predtým sa byty prideľovali tak, že koho som poznal, alebo kto niečo dal... tak to je veľký pokrok. A zato si treba vážiť súčasnú radnicu. Ak sú projekty, ktoré som videl, o vybudovaní cyklotrás pre občanov, tak to je tiež záslužná práca. Napríklad čítam ako sa naťahuje Bratislava okolo realizovania zmluvy o prestavbe železničnej stanice. No je to strašné. Nakoniec si možno ani neuvedomujeme jedno, čo som povedal na začiatku, Bratislava ako Staré Mesto, je inak dimenzovaná pre mestskú dopravu. Mrzí ma, že sa postupne rušili všetky projekty na bratislavské metro.
A. Važanová: Bratislava má špecifické postavenie, má s Košicami spolu aj zákon, zákon o Bratislave, teda konkrétne v prípade hlavného mesta, ktorý sa viackrát novelizoval. Novelizoval sa aj nedávno, a to v tej súvislosti, že si primátor hlavného mesta už môže vyberať svojich námestníkov sám. Ozvali sa pravicoví poslanci, ktorí hovoria, že to bolo šité na mieru primátorovi hlavného mesta. Ako vnímate túto kritiku smerom k legislatíve?
I. Gašparovič: Nemyslím si, že by to malo byť nejako šité. Primátor, ak chce riadiť mesto, tak musí mať ľudí, ktorým dôveruje a o ktorých vie, že majú aj profesijné danosti. To je všade vo svete, či si zoberiete New York, či zoberiete Paríž, tam vždy primátori, ktorí majú svojich ľudí. Ak si primátor vyberá profesionálov, tak to je len dobre. Ja som presvedčený, že to zaregistrovali aj občania Bratislavy, že sa tu niečo zmenilo. A vôbec, pokiaľ ide o reštrukturalizáciu verejnej správy, organizácie verejnej správy, ja si myslím, že už nastal čas, aby sme aj v rámci nového podnetu, ktorý dáva minister vnútra k reorganizácii, aby sme začali uvažovať znovu o troch krajoch, plus Bratislava. To môže len pomôcť, a nie je to nič šité niekomu na mieru. Je to presne podľa štandardov, aké má Európska únia. Ja som to už niekoľkokrát zdôraznil a považujem za potrebné, túto zmenu urobiť.
A. Važanová: Hovoria o tom aj viacerí, myslím si, že aj predseda vlády, pár rokov dozadu, práve o tom modeli hovoril. Čo je problém Bratislavy, na čom sa zhodne pravica aj ľavica, je finančná podvyživenosť, keď to môžem tak prehnane povedať. Napríklad výber z daní z príjmov fyzických osôb máme najvyšší, najmenej tu zostáva. Sme solidárni, Bratislava, s celým ostatkom Slovenska a poslanci mestského zastupiteľstva, ako aj primátor hlavného mesta hovoria o tom, že by malo dôjsť k nejakému inému nastaveniu vzorca financovania hlavného mesta, dokonca sa hovorí o extra kapitole v štátnom rozpočte.
I. Gašparovič: Bratislava je zaujímavá aj tým, že počas pracovného týždňa je v Bratislave viac, ako som podľa informácií dostal, o 200 až 250 000 ľudí. Tí používajú mestskú dopravu, mestské iné zariadenia, prosto z tohto pohľadu si ozaj myslím, že treba nastaviť určité kritériá na reálne skutočnosti.
A. Važanová: Opýtam sa ešte na poslednú oblasť, a to sú eurofondy, ktoré výrazne môžu samosprávam pomôcť v rozvojových investičných projektoch. Aj tu, opätovne, Bratislava ako aj celé Bratislavsko je svojím spôsobom diskriminované vzhľadom na to HDP, ktoré produkujeme.
I. Gašparovič: Áno, žiaľbohu, je to európska politika a Bratislava na to trpí. To si zase neuvedomujú ostatné mestá, že to, čo môžu oni získať z eurofondov, Bratislava získa len veľmi ťažko. Do budúcnosti, myslím si, že bude potrebné vyvinúť iniciatívu v rámci regiónov. Nie koncentrovaných celkom v Bratislave, ale pribratislavských, kde by Bratislava z tohto čerpať mohla, hoci teraz ešte nemôže. Ale to je vec európskej politiky, ktorú bude treba zrejme do určitej miery reformovať. |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač