Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2004
Prezident SR vrátil zdravotnícke zákony
18. október 2004
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič sa rozhodol vrátiť NR SR všetkých šesť zákonov, ktoré sa týkajú reformy zdravotníctva. Ide o
1. zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
2. zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
3. zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4. zákon o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
5. zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 954/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
6. zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Medzi uvedenými zákonmi je priama súvislosť. Ak by čo len jeden vrátený zákon nebol schválený, vo viacerých prípadoch by sa v schválených zákonoch odkazovalo na neexistujúci zákon a príslušné ustanovenia by nebolo možné vykonať.
Dôvody, pre ktoré sa prezident SR rozhodol vrátiť NR SR zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú nasledovné:
Na základe verejného zdravotného poistenia sa podľa § 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poistencom je fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistení podľa zákona o zdravotnom poistení. Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni. Podľa zákona o zdravotnom poistení je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ, štát a poistenec, ktorý nie je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, ak má príjem, ktorý podlieha dani z príjmov, vyšší ako minimálna mzda. Z uvedeného vyplýva, že poistenec platí poistné na verejné zdravotné poistenie akciovým spoločnostiam, teda spoločnostiam súkromného práva. Verejné zdravotné poistenie je charakterom povinné poistenie vo verejnom záujme. Preto je zároveň poistení solidárnym a neziskovým.
Vzhľadom na podstatu a charakter verejného zdravotného poistenia a na nevyhnutnosť zabezpečiť ústavné práva garantované v čl. 40 Ústavy SR je žiadúce zvážiť postavenie zdravotných poisťovní ako akciových spoločností a transformáciu existujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti.
Na vykonávanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa podľa § 17 ods. 1 schváleného zákona zriaďuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému sa zveruje vykonávania dohľadu nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Príjmami úradu podľa § ods. 6 písm. a) a c) schváleného zákona sú príspevky zdravotných poisťovní na činnosť úradu a úhrady za činnosť úradu. Úhrady platia zdravotné poisťovne, okrem povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Výdavkami úradu podľa § 28 ods. 7 schváleného zákona sú splatné nároky na odmeny za výkon funkcie v úrade, splatné nároky na mzdy zamestnancov úradu a výdavky na činnosť úradu.
Zdravotná poisťovňa poukazuje na účet úradu príspevok na činnosť úradu, a to vo výške 0,5 % zo základu na jej určenie. Základom na určenie výšky príspevku je suma poistného, na ktorú má zdravotná poisťovňa právo po prerozdelení poistného za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom je splatný príspevok.
Z uvedeného vyplýva, že poistenec, ktorý platí poistné na verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa mu poskytuje zdravotná starostlivosť, sa podieľa na financovaní fungovania úradu. To nemožno označiť za systémové, ani za správne riešenie, lebo odčerpáva zdroje určené na verejné zdravotné poistenie. Ak zdravotné poisťovne budú akciové spoločnosti, nemožno namietať potrebu úradu. Treba však zabezpečiť iný spôsob jeho financovania.
Podľa schváleného zákona zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti.
Zdravotná poisťovňa je povinná dodržiavať vytvorené poradie poistencov v zozname podľa jednotlivých diagnóz. Schválený zákon však neupravuje ako sa vytvára poradie poistencov v zozname, teda absentujú kritériá, resp. mechanizmus na zaraďovania poistencov do zoznamu.
Správna rada, ktorá je jedným z orgánov úradu, rozhoduje uznesením, na prijatie ktorého je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov správnej rady. Správna rada má sedem členov. Je schopná uznášať sa, ak sú na rokovaní prítomní najmenej piati jej členovia. Z uvedeného vyplýva, že na prijatia uznesenia správnej rady stačí súhlas troch jej členov, čo nie je vhodné riešenie. Na prijatie uznesenia správnej rady by mal byť potrebný súhlas aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady.
Úrad je povinný oznámiť Ministerstvu zdravotníctva SR, ktorý audítor bol poverený overením účtovnej závierky. Ministerstvo zdravotníctva SR je oprávnené odmietnuť výber audítora, ako aj nového audítora schváleného dozornou radou. Ak ministerstvo odmietne aj výber ďalšieho audítora, určí, ktorý audítor overí účtovnú závierku.
Uvedené legislatívne riešenie nemožno považovať za správne. Vhodnejšie by bolo ustanoviť v schválenom zákone predpoklady, ktoré musí spĺňať audítor poverený overením účtovnej závierky úradu.
Úrad vyberá úhradu za úkony podľa schváleného zákona. Výšku úhrady za úkony ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva SR.
Aj keď schválený zákon neustanovuje charakter úhrady, ide o úhradu za úkony porovnateľné s úkonmi, za ktoré sa vyberajú správne poplatky. Preto aj správne poplatky upravuje zákon, vrátane ich výšky. Preto je žiadúce, aby výšku úhrady za úkony podľa % 31 ods. 1 schváleného zákona upravoval zákon.
Prezident SR vrátil NR SR tiež Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tento, ako aj ďalšie s ním súvisiace zákony na úseku zdravotníctva, ktoré prijala NR SR, obsahujú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích predpisov, ktoré musia nadobudnúť účinnosť súčasne. Podľa zákona o rokovacom poriadku NR SR navrhovateľ – vláda SR - mal predložiť spolu s návrhmi zákonov aj vykonávacie predpisy, ktoré majú nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonmi. Vo vládnych návrhoch týchto zákonov však vykonávacie predpisy neboli. Takto poslanci NR SR nemohli komplexne posúdiť, či právna úprava zavádzajúca nové pravidlá spoluúčasti poistenca na úhrade zdravotnej starostlivosti je v súlade s ústavnými právami garantovanými čl. 40 Ústavy SR.
Za vážny nedostatok prezident SR považuje skutočnosť, že na základe verejného zdravotného poistenia sa čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté v súvislosti s chorobou uvedenou v „Zozname chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú“. Zaradenie choroby do zoznamu určuje vláda kategorizáciou chorôb a súčasťou kategorizácie je určenie spoluúčasti poistenca. Prvý zoznam chorôb však vydá vláda bez predchádzajúcej kategorizácie chorôb, a teda v tomto zozname nemôže určiť spoluúčasť poistenca.
Podľa schváleného zákona pri kategorizácii chorôb sa prihliada aj na vek poistenca. Podľa ustanovenia ďalšieho zo schválených zákonov sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku. Ide o vážny nesúlad medzi ustanoveniami dvoch zákonov. V tejto súvislosti treba pripomenúť aj čl. 12 ods. 2 druhú vetu ústavy podľa ktorej nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať ani z dôvodu veku.
Poistenec má právo na bezplatnú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V rámci lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby má však povinnosť uhradiť spracúvanie údajov.
Pri úprave oslobodenia od povinnosti úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti dochádza k redukcii oslobodenia vo vzťahu k deťom, k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a k občanom pri dispenzarizácii. V tejto súvislosti prezident SR poukazuje na problém sociálnych dopadov schváleného zákona na občanov, ktorí síce nie sú v hmotnej núdzi, ale ich príjmy sú blízke stavu hmotnej núdze. Najmä títo občania budú negatívne pociťovať povinnosti úhrady za služby, ale najmä čiastočnej alebo plnej úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zúženie oslobodenia od povinnosti úhrady za niektoré služby vo vzťahu k deťom v súvislosti so znížením vekovej hranice je problematické aj z hľadiska súladu s Dohovorom o právach dieťaťa. |
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač