Čo ak padne vláda? Nič sa nedeje, príde iná., Hospodárske noviny, 6. 6. 2005

* Už rok pôsobíte v prezidentskom paláci. Našti ste už svoj manévrovací priestor?
Za ten čas sa ukázalo dosť problémov, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkali prezidenta. Cieľ, ktorý som si dal ? cítim sociálne a myslím národne ? sa mi darí napínať. Niektoré sociálne problémy, ktoré pociťujú občania, sa mi nepodarilo preklenúť, lebo som na to nemal kompetencie. Mám na mysli najmä sociálne reformy, ktoré sa uskutočňujú veľmi intenzívne.

* Znamená to, že svoje právomoci nepovažujete za dostatočné?
Záleží na tom, aké vzťahy sa vytvoria medzi najvyššími ústavnými činiteľmi. Ak dochádza k pochopeniu a rešpektovaniu vzájomných pozícií, dá sa povedať, že kompetencie, tak, ako sú postavené dnes, sú dostatočné. Napriek tomu si myslím, že postavenie prezidenta by mohlo byť dominujúcejšie. Záležať bude na tom, do akého postavenia v rámci EÚ sa dostanú národné parlamenty a vláda. Jeden možný pohľad je, že silnejšiu pozíciu by mali mať prezidenti, keďže sa bude strácať význam národných vlád a parlamentov. Druhý pohľad môže byť opačný. Dôležité je, aby národné parlamenty nestrácali suverenitu.

* V čom by mali byť posilnené kompetencie prezidenta?
Mal by sa viac podieľať najmä na zahraničnej politike spolu s vládou. Bolo by potrebné odstrániť názorové rozdiely na podstatné časti, keď prezident z pozície ústavy môže suverénne vystupovať so svojou predstavou o zahraničnej politike. Viem si predstaviť určitú symetriu medzi vládou, prezidentom a parlamentom, aby sa nevychádzalo len z predstáv kabinetu či ministra zahraničných vecí.

* A smerom k domácej politickej scéne? 
Jednotliví ministri by mali mať informačnú povinnosť, aby prezident dopredu vedel o niektorých zásadných otázkach: napríklad v sociálnej oblasti alebo v zahraničnom obchode. To by sa však musela zmeniť koncepcia celej ústavy.

* Nemalo by to byť vecou politickej kultúry? 
Dalo by sa to zabezpečiť aj mimo zákona. Musela by tu byť istá kontinuita. Napríklad, pri otázke predaja strategických podnikov stojí prezident niekedy úplne na inej strane ? nezastupuje politickú stranu, ale občana. Vo vláde často rozhodujú stranícke priority a niekedy aj názory jednotlivcov dominantných v tej?ktorej strane. Prezident by mal mať možnosť požadovať zohľadnenie svojho názoru.

* Pôvodne ste chceli mať pri príprave zákonov a na rokovaní kabinetu svojho človeka. Podarilo sa to? 
V niektorých prípadoch došlo k takémuto stretnutiu. Teraz by čosi také bolo ťažko uskutočniteľné. Prijímanie zákonov v NR SR závisí od mnohých aspektov, ktoré často nesúvisia s obsahom samotných zákonov. Vláda a koalícia nevedia, ktorý zákon prejde a v akej podobe. Vstupovať do takéhoto konania nemá zmysel.

* Hlava štátu môže vetovať zákony. V tomto smere ste dokonca iniciatívnejší ako Rudolf Schuster... 
Ak som so zákonmi nesúhlasil, väčšinu mojich pripomienok parlament akceptoval. Novinári to niekedy zjednodušia, že prezidentovo veto bolo prelomené. Ale skutočnosťou je, že zákon bol prijatý s prezidentovými pripomienkami.

* Vládna koalícia sa ocitla vo vzťahovej kríze. Je tento spor malicherný, ako vraví SDKÚ a SMK, alebo vážny, ako tvrdí ANO a najmä KDH? 
Vôbec nie je malicherný vo vzťahu k vedeniu štátu a riešeniu problémov, ktoré sa týkajú občanov. Je to veľmi zlé a táto situácia je pre občanov neprijateľná. Z pohľadu postavenia koalície a možnosti prežitia je situácia malicherná. Akýkoľvek problém, ktorý by inde otriasol pozíciou vlády či ministerstva, na Slovensku takýmto problémom nie je.

* Trváte naďalej na výroku, že táto koalícia dovládne do ďalších riadnych volieb? 
Môžem túto predpoveď potvrdiť. Pochybujem, že dôjde k predčasným voľbám. Na druhej strane, situáciu môže riešiť rekonštrukcia dnešného kabinetu alebo nová vláda. To prichádza do úvahy, ak by si politické strany stáli za svojimi kategorickými vyhláseniami.

* O kom konkrétne hovoríte? 
Ak KDH povie, nech si premiér vyberie medzi nimi a ÁNO, muselo by z takéhoto rozhodnutia niečo vyplynúť ? odchod jednej zo strán z koalície. Myslím si, že k tomu nedôjde. Rovnako si neviem predstaviť, že by niektorá z opozičných strán vstúpila do tejto koalície. Pred voľbami by to pre ne bolo ak nie vražedné, tak určite nie pozitívne.

* Vylučujete aj scenár tichej podpory menšinovej vlády? 
Nie som si istý, či sú politické strany schopné pristúpiť na takéto riešenie.

* Predčasné voľby by mohli posilniť iba Smer. To sa už nedá povedať o ĽS?HZDS?! 
Boj medzi týmito subjektmi o opozičného lídra je jednoznačný. Nerád by som šiel do polohy, ktorú ste naznačili, že ĽS?HZDS je v štádiu rozkladu. To vyriešia voľby na budúci rok. Pokles preferencií o niečom svedčí ? pokoj tam nie je.

* Nemohla by práve ĽS-HZDS podržať kabinet, ak ho opustí KDH alebo ANO? 
To by som už zasahoval do vnútorného rozhodovania ĽS?HZDS, čo naozaj nechcem. Je to ich vec, aj keď skôr o tom pochybujem.

* Do pozície lídra opozície sa snaží štylizovať Róbert Fico. Vidíte medzi ním a Vladimírom Mečiarom nejakú podobnosť? 
Podobnosť je len v tom, že preberá voličskú základňu.

* Koaličné napätie vyplýva najmä zo sporu medzi ANO a KDH. Kde sa tento konflikt začal? 
Vznikom tejto koalície. Zoberte si strany, ktoré tam sú a aké spory viedli ? každý proti každému. Je to otázka predstáv o vedení štátu a prioritách tej?ktorej strany. Každá strana má úplne iné názory.

* Mohla v tom čase vzniknúť iná, programovo blízka koalícia? 
Možno, že nemohla. Nehovorím, že mohla a mala, len som odpovedal na otázku, kde vidím príčinu sporov.

* Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Na čo môžu byť dobré tieto spory? 
Všimnúť by si to mal najmä volič a podľa svojich priorít rozhodnúť vo voľbách. Všade vo svete je občanovi bližší politik, ktorý mu povie, že od zajtra sa bude mať veľmi dobre. Práve v myslení voličov by sa malo niečo zmeniť. Nemali by podľahnúť sľubom politických strán.

* Veríte KDH, že by im prípadné predčasné voľby ani neprekážali? 
Je to zrejme nimi rozanalyzovaný názor. Bolo by nezodpovedné, keby som povedal, že KDH by to pomohlo alebo poškodilo.
Jedným z kľúčových momentov koaličného sporu bolo neschválenie tzv. vysokoškolskej reformy, ktorá mala tiež spoplatniť štúdium.

* Vy ste sa vyjadrili, že reforma je potrebná, ale nie taká, ako ju nastavila koalícia. Ako inak sa dal pripraviť zákon, ktorý by zlepšil podmienky vysokoškolského štúdia? 
Výhrady boli aj v koalícii či mimovládnych organizáciách. Aj z tohto pohľadu sa dá dedukovať, že reforme čosi chýbalo k tomu, aby vyriešila problémy školstva. Reforma len preto, aby sa do školstva získali zdroje, bez toho, aby mala jednoznačný vplyv na zlepšenie kvality, nie je najšťastnejšou. Štúdium nie je lacné ani dnes, peniaze, ktoré vysokoškoláci platia, sú neadekvátne tomu, aké vzdelanie získajú. Enormne predražené sú učebné pomôcky, ubytovanie v internátoch, ktoré sú v zlom stave, služby tiež nie sú adekvátne.

* Nie Je za zlými internátmi, nedostatkom učebníc a kvalitných pedagógov práve málo peňazí vo vzdelávacom systéme? 
Áno. Ale nemôže to byť tak, že prídem do niečoho, čo je zlé a budem platiť za to, aby to raz bolo dobré. Keď bude všetko perfektne pripravené, potom to zaplatím. Je to tak, akoby ste prišli do hotela, kde nie je posteľ, netiekla by tam voda a platili by ste veľa peňazí za to, aby to prišli opraviť a potom by ste ešte platili za bývanie.

* Má ten rozbeh zaplatiť štát? 
Určite! V ústave sa hovorí, že štát sa musí postarať o zdravie, bezpečnosť a vzdelanie občana. Dnes je skôr tendencia hovoriť občanom: Na čo vám je štát, ste svojprávni, postarajte sa o seba sami. Situácia prináša občanom problémy, ktoré si sami nezapríčinili a sami sa z nich nevedia dostať. Aj na to je tu štát.

* Viete si predstaviť scenár rekonštrukcie vlády, ktorý by súčasné napätie uvoľnil? 
Určite. Čo by sa stalo, keby vláda padla? Nič. Prišla by druhá, možno lepšia, možno horšia, možno taká istá. Určite by nedošlo k žiadnej katastrofe. Otázku rekonštrukcie si musia zodpovedať vládne strany.

* Ak by sa koalícia rozpadla, viete koho by ste poverili zostavením novej vlády? Vychádzali by ste z dnešných preferencií strán? 
To je hypotéza a špekulácia. Bude viac alternatív. Určite by som to neriešil tak, že by som sa niekde zavrel a vylučovacou metódou niekoho určil. Boli by to rokovania so všetkými stranami, ktoré by ma mali priviesť k správnemu rozhodnutiu.

* Skúste tie varianty naznačiť?! 
Takáto situácia nenastala, takže je zbytočné o tom špekulovať.

* SMK pobúrila možnosť, že by NR SR diskutovala o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov. Prečo je s tým vždy problém? 
Koalícia našich občanov maďarskej národnosti sa tohto problému len tak ľahko nevzdá. Aj preto, že je podporovaná zo susednej krajiny. Čítal som plagáty, ktoré po Budapešti vylepili k výročiu Trianonu. To provokovanie a snaha udržať myšlienku určitej nápravy z pohľadu politikov SMK budú pretrvávať. Braním sa tomu, keď Béla Bugár hovorí, že Slováci začínajú s maďarskou kartou. Tieto problémy otvára práve maďarská strana.

* Čo by sa mohlo stať pri otvorení takzvaných Benešových dekrétov? 
Rozbehne sa kolotoč recipročných opatrení. Nebolo by to prospešné najmä pre SMK. Ich návrh je neadekvátny a nepriechodný v celej Európe. Pokiaľ ide o morálnu satisfakciu, možno ju akceptovať do určitej miery na recipročnom základe. Len pre tých, čo trpeli nevinne a bezdôvodne, v dôsledku povojnovej situácie. Určite sa nemôže vzťahovať na ospravedlnenie protištátnej politiky maďarskej menšiny ? na jej nositeľov a kolaborantov. Práve na okupovanom území prepukli po viedenskej arbitráži šovinistické vášne proti Slovákom, ktoré prekročili základné demokratické občianske a ľudské práva. Dodnes sa vnímajú ako krivda a neprávosť. Som proti tomu, aby sa tieto otázky otvárali, prinesie to len ďalšie napätie.

* Súhlasíte s možnosťou zriadenia fondu, ktorý by mal na starosti odškodnenie, ako sa to spravilo v prípade Židov? 
Ak chce niekto otázku následkov Benešových dekrétov na občanoch, ktorí na Slovensku žili ako Slováci a dobrovoľne si zmenili národnosť na maďarskú a kolaborovali s Nemcami, porovnávať s plynovými komorami, holokaustom a vraždením odsúvaných Nemcov, to je absolútne neprijateľné.

* Nevyplývalo vaše váhanie pri výmene v kresle ministra kultúry z pocitu, že vás koalícia obchádza? 
Vôbec som neváhal. Po rozhovore s exministrom Rudolfom Chmelom sme spolu dospeli k tomu, že by nemal odstúpiť. Požiadal som ho, aby povedal, ako to na ministerstve vyzerá. Dohodli sme sa, že neprijmem abdikáciu a on sa pokúsi naznačiť niektoré riešenia problémov pre ďalšieho ministra. Stretli sme sa druhý raz a pán Chmel ma požiadal, aby som abdikáciu prijal, že preňho sa to už na ministerstve skončilo. Pánovi Ruskovi som povedal, že rezort kultúry nie je v dobrom stave a že mu nepomôže ani výmena ministra. Najmä keď nový minister má k tomu profesijné ďaleko.

* Napriek tomu ste Pavlovi Ruskovi sľúbili, že budete nomináciu Františka Tótha akceptovať... 
Ústava hovorí, že keď mi premiér prinesie návrh na ministra, prezident ho akceptovať musí. Iné je, že na to nemám lehotu, takže ho môžem vymenovať dva dni pred skončením volebného obdobia. Určite to neurobím. Rezort bez ministra to je horšie ako s ministrom, ktorý nie je odborníkom.

* Prečo potom pripomínate, že nie ste viazaný časom? 
Aby nevznikol dojem, že príde premiér a ja ministra automaticky vymenujem. Alebo, že ma premiér musí prosiť a ja naschvál budem rozhodnutie odďaľovať.
Spolu si sadneme, zhodnotíme situáciu a ja budem akceptovať jeho názor.

* Ako dlho sa budete rozhodovať? 
Možno deň, možno týždeň.

* Rezort kultúry má dlhodobo problém s prerozdeľovaním peňazí. Nemôže to vyriešiť práve minister ? manažér? 
Nie je to len vec ministra kultúry. Doteraz všetkým vládam chýbala politická vôľa postaviť kultúru na miesto, ktoré si zaslúži. Dnes, keď hovoríme o potrebe zachovania identity Slovenska v EÚ, sa kultúra dostáva do ešte významnejšieho postavenia.

* Kedy sa chystáte predniesť správu o stave republiky? 
V polovici júna sa naplní rok, čo som bol inaugurovaný do funkcie prezidenta. Po tomto termíne oznámim parlamentu, že vystúpim pred poslancami.

* Bude správa taká zmierlivá ako vaše doterajšie prejavy? 
Nechcem vystúpiť z pozície niekoho, kto má absolútnu pravdu. Poukážem na pozitíva aj na nedostatky. Nechcem vyvolať žiadne spory medzi tými, ktorých budem kritizovať či chváliť. Chcem, aby to vnímali ako dobre mienenú výzvu do diskusie. Názory politikov a občanov na problémy nie sú totožné.

* Chápete nevyhnutnosť reforiem, no s dodatkom, že boli nastavené neúnosne. Dá sa vôbec únosnosť definovať? 
Treba poznať mieru. Popri pozitívach vstupu do EÚ som pripomínal, že to nebude zadarmo. Myslel som tým aj reformy, ktoré si platíme sami. Ide len o to, do akej hĺbky a akou účasťou má byť do reformy zapojený občan a štát. Problém je v systéme, keď jednotliví ministri neakceptujú jeden druhého. Každý sa hrá na svojom piesočku s tým, že všetky reformy sa platia z občanovho vrecka. Reformy sú potrebné, ale mohli mať miernejší dosah na sociálne postavenie občana.

* Časť politickej scény hovorí takmer výlučne o makroekonomických ukazovateľoch, druhá zase len o sociálnej situácii obyvateľstva. Dajú sa tieto dva faktory hodnotiť nezávisle od seba? 
Myslím si, že áno. V makroekonomike sa Slovensko dostalo do postavenia dynamického člena EÚ, ktorý razantne rieši otázky reforiem. Do určitej miery je to aj otázka veľkých investícií, ktoré sem prichádzajú. Negatívom je, že najväčšiu úľavu nemajú v daniach, ale v tom, že nezaplatia dosť za prácu. Bol som v priemyselnom parku, kde ľudia zarábajú 5? až 6?tisíc korún.

* Prišiel by sem investor, ak by mal ľuďom zaplatiť toľko, čo vo svojej krajine? 
Určite nie. Preto hovorím, že v tomto čase a priestore a pri takejto nezamestnanosti je to určité riešenie. Do budúcnosti však politika vlády nemôže byť postavená na tomto. Ďalšia vláda bude musieť odstraňovať nerovnosti medzi regiónmi, vytvárať podmienky na vznik nových pracovných miest aj prostredníctvom podpory malého a stredného podnikania.

* Časť odborníkov varuje, že s rastom miezd sa postupne investori zbalia a pôjdu ďalej na východ... 
Nemyslím si, že sa tak stane hromadne zo dňa na deň. Bude záležať na tom, aké hodnoty sa budú na Slovensku vytvárať, aké konkurencieschopné budú naše podniky.

* Francúzi boli považovaní za jeden z motorov Európy, bolo ich rozhodnutie v referende odmietnutím euroústavy alebo reakciou na domácu politiku? 
Rozhodlo jedno aj druhé. Možno sme k tomu prispeli aj my svojimi reformami. Čosi také u nich nemá nádej. Práve sociálna otázka vo Francúzsku dominuje.

* V čom sa bude meniť euroústava? 
Najzávažnejší problém je v postavení národných parlamentov voči EP, zodpovednosť národných poslancov za politiku, do ktorej ich deleguje občan. Postavenie europoslancov k vlastnému štátu ?odrazu si zmysleli, že nereprezentujú svoj štát, ale Európu. Europoslanci si myslia, že sú nad národnými poslancami, a to nie je pravda. Poslancami EP by mali byť poslanci národných parlamentov.

* Ak sa euroústava otvorí, bude dosť sily dohodnúť sa na novom znení? 
Určite to bude oveľa väčší problém, ale iné riešenie nie je. Vždy som hovoril, že euroústavu musíme prijať, inak by to bol začiatok konca EÚ. Na druhej strane som upozorňoval, že po prijatí ústavnej zmluvy bude množstvo problémov, ktoré bude treba okamžite riešiť. Uvidíme, čo vymyslia predstavitelia 25 štátov.

* Keď ste nastúpili do funkcie, otvárali ste diskotéky, poľovačky, chodili ste na preteky. Dnes sa zdá, že na to nemáte čas... 
Akoby nie. O mne sa vie, že som poľovník. Keď sa začína poľovná sezóna, som vždy pri tom. Teraz som bol pri odomknutí riek ? začiatku rybárskej sezóny. Rád si idem pozrieť futbalový zápas Slovana. Keď môžem, idem na hokej. V lete sa chystám na folklórne festivaly. Máme veľa rôznych pozvaní, len ma mrzí, že ich nestíham.