Rok 2006

Novoročný príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča

Je prvý novoročný deň, kedy sa obyčajne stretávajú pri sviatočne prestretom stole celé rodiny.
S Vaším dovolením by som rád využil túto príležitosť, aby som Vás ako prezident i spoluobčan srdečne pozdravil a úprimne zaželal dobré zdravie, stále chlieb náš každodenný, pokoj a lásku v rodine, vzájomne pochopenie a nádej na lepší zajtrajšok. Mnohým želám prácu a zaslúženú plácu, aby sa mohli postarať o dôstojný život svojej rodiny. A mladým? Želám im vytúžené perspektívy, uplatnenie v povolaniach, na ktoré sa pripravujú v záujme svojho i celospoločenského úžitku.

Viem, že mnohí z nás majú aj starosti, bolesti, svoj kríž, choroby, niektorí aj samotu, biedu a beznádej. To sú vážne podnety pre každého, kto sa môže z lásky a ľudskosti podeliť o svoje duchovné i materiálne hodnoty.
Dnes je príležitosť, aby sme sa obzreli aj na uplynulý rok. Trochu účtovali, zistili, čo sme urobili, ale i zanedbali. Nesporne to bol rok plný práce. Práce robotníkov, poľnohospodárov, inžinierov, technikov, lekárov, zdravotného personálu, učiteľov i vychovávateľov, dopravcov, pracovníkov ochrany ľudí, ich slobôd a práv, majetku a iných hodnôt. Práce štátnych i samosprávnych orgánov, ich predstaviteľov a zamestnancov.

Ďakujem Vám všetkým za vykonanú prácu, za každý dobrý skutok v povolaní i dobročinných nadáciách, cirkvách a náboženských spoločnostiach.
Zvykli sme si Vianoce spájať s posolstvom pokoja a Nový rok s novoročnými predsavzatiami, ktorých obsahom je nová nádej na zmeny k lepšiemu. Na zmeny k lepšiemu v osobnom a rodinnom živote, ale aj vo svojom sociálnom postavení, uplatnení v práci, štúdiu.
Čaká Slovensko, ako krajiny nás všetkých občanov, v Novom roku nádej na zmeny k lepšiemu? Dúfam, že áno. Veď na to má slúžiť všetko naše snaženie, tak radových občanov, ako aj verejných činiteľov i politicky neangažovaných.

Nový rok 2006 je rok významných očakávaní. V politike je to volebný rok. Očakávajú nás voľby do parlamentu aj komunálne voľby. V nich sa rozhodne o podobe slovenskej politiky na najbližšie štyri roky. Občan rozhodne o politickom vplyve vo veľkej, parlamentnej politike, od ktorej závisí vládnutie, ale aj o vyše dvoch tisíckach malých komunálnych politík, ktoré sa občana bezprostredne dotýkajú. Prial by som si, aby politické strany a všetci, ktorí sú zaangažovaní na príprave volieb venovali dostatočnú pozornosť občanovi a riešeniu jeho problémov. V opačnom prípade môžeme byť svedkami podobnej situácie ako vo voľbách do vyšších územných celkov, ktoré boli výrečným svedectvom zlyhania politikov a ich politiky.
Podstatou nepriamej demokracie je, aby zvolení zástupcovia riadili správu verejných vecí v súlade so záujmami občana, aby mu slúžili. Len vtedy budú mať občania väčší záujem o politiku. Takúto zmenu k lepšiemu si želám spolu s vami aj ja.

V zahraničnej politike sa Slovensko stáva nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, najvýznamnejšieho rozhodovacieho orgánu medzinárodného spoločenstva. Slovensko sa stane dôležitým hráčom medzinárodnej politiky, v ktorej bude obhajovať záujmy štátov strednej a východnej Európy ale aj Európskej únie. Slovensko je členom Európskej únie. Toto členstvo je pre Slovensko garanciou rozvoja tak ekonomiky, ako aj spoločnosti. Len štandardné a stabilné politické a spoločenské ovzdušie dokáže zabezpečiť pevnú pozíciu Slovenska v medzinárodnej politike.
Na Nový rok si želáme hlavne šťastie a zdravie. Uvedomujem si, že aj toto jednoduché želanie je dnes pre mnohých našich spoluobčanov ťažko splniteľné. Mnohí občania sú v hmotnej núdzi, v stave ťažkej sociálnej situácie. Títo ľudia len veľmi ťažko môžu byť spokojní a šťastní. Kvalita zdravia je závislá aj od úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti. Položme si otázku: Je zdravotná starostlivosť, vrátane liekov, dostupná pre všetkých? Môžeme byť spokojní s úrovňou zdravotného stavu populácie Slovenskej republiky? A čo starší a chorí dôchodcovia, zdravotne postihnutí?
Myslím, že kroky, ktoré sa urobili v rámci reformy zdravotníctva alebo dôchodkového systému im skomplikovali životnú situáciu.

Ľudia ťažko znášajú nežiaduce dôsledky ekonomických a iných reforiem. Iste, väčšina z nás súhlasí, že reformy boli nevyhnutné. Reformy robia aj ostatné krajiny, ktoré prešli k trhovej ekonomike. Reformami sa urobilo dlhodobé strategické nasmerovanie rozvoja slovenskej spoločnosti. Ak však v súčasnosti reformy už potrebujú podstatné opravy, ak samotní autori reforiem hovoria o ich dolaďovaní, potom je zrejmé, že niektoré reformné kroky neboli uvážene a dobre pripravené, správne načasované a navzájom harmonizované. Každým rokom sa zvyšujú ceny elektriny, plynu, vody, stočného, tepla a ďalších služieb. Tieto zvýšenia spravidla ťažko doliehajú na rodinné rozpočty. Zvýšenie cien sa odôvodňuje najmä zvýšenými nákladmi, ale výška príjmov obyvateľstva sa pritom neberie do úvahy.

Dôsledkom častí reformných krokov je aj nárast chudoby a sťažené životné podmienky niektorých sociálnych skupín. Chudoba sociálne vylučuje občanov z bežného životného štýlu. Je to skôr dôsledok zlyhania spoločnosti ako jednotlivca. Musíme hľadať cesty a možnosti znižovania takejto situácie. Žiaľ, zatiaľ sa nedarí skĺbiť ochrannú funkciu štátu s motiváciou u ľudí v hmotnej núdzi.
Na Slovensku sa dlhodobo obchádza ľudský a právny rozmer chudoby, pretože sú to spojené nádoby s rovnosťou šancí. Musí nám ísť aj o to, aby talentované deti zo sociálne slabších rodín nezostali bez šancí, ale aby sa mohli vzdelávať, mať rovnaký prístup ku vzdelaniu, a tak uplatniť svoje schopnosti pre seba i pre spoločnosť.

Vláda by sa mala viacej venovať solidarite nielen medzi bohatými a chudobnými, medzi ľuďmi v produktívnom a dôchodkovom veku, ale i medzi regiónmi.
Slovensko žije v napätí, v novom usporiadaní bohatstva a chudoby, v permanentnej politickej a straníckej diferenciácii a rozporoch, v etnických napätiach, v sporoch medzi predstaviteľmi veriacich a bojovníkmi proti domnelému privilegovaniu cirkvi.
Politické turbulencie sú na Slovensku každodennou realitou. Politici často venujú svoj čas a energiu na politické alebo spravodajské hry, pričom výsledky tohto ich snaženia sú škodlivé. Neuvedomujú si ťažké dôsledky svojho konania na stav krajiny.
Žiaľ, ani uplynulý rok nepriniesol pozitívnu zmenu v oblasti politickej kultúry, naopak, akoby politické mravy ešte viac upadli. Čím bližšie sú parlamentné voľby, tým horšie. Politické strany zrejme už dávno zabudli na svoje predvolebné sľuby.
Dianie v parlamente je vlastne už len o dovládnutí. Politické ciele a princípy ustúpili do pozadia. Čím iným ako úpadkom parlamentnej demokracie pomenovať stav, keď prijímané zákony a opatrenia, ktoré ovplyvňujú životy státisícov ľudí na Slovensku, závisia od vôle nezávislých poslancov, ktorí nikoho nezastupujú, a teda sa nikomu nezodpovedajú. A to je vážny problém, ktorý bude treba riešiť aj ústavnými zmenami.

Vážení spoluobčania!
Všeobecne sa pociťuje úpadok morálnej a kultúrnej úrovne spoločnosti. Veď ako ináč hodnotiť porušovanie práv tajnými nahrávkami rozhovorov, spochybňovanie odborárskych práv, úplatkárstvo a iné neduhy? Naša spoločnosť má a musí využiť vnútornú silu na zmenu zvráteného hodnotového systému a obnovu mravného poriadku.
Duchovné záujmy majú mať prednosť vo všetkých oblastiach života našej spoločnosti. Všeobecne prevláda zdôrazňovanie len materiálnych potrieb človeka, najmä prostredníctvom reklamy. Takto vnímaný obraz človeka ohraničuje ľudskú bytosť len na jej materiálnu spotrebu.
Napriek vážnym sociálnym, kriminálnym, mocensky nezdravým javom v našej spoločnosti predsa ostávam presvedčený, že lož, klamstvá, nepravdu, nezákonnosť, krivdu pokorí pravda, láska, mierumilovnosť, dobrota.

To je sila a moc nad všetky moci oblečené do klamstiev, neprávosti, nespravodlivosti a krívd.
Nebuďme teda ľahostajní. Prejavme svoj názor, postoj a našu solidaritu k úsiliu pozitívnym príkladom zužovať uvoľnený priestor pre extrémizmus, brutalitu a hrubosť každého druhu. Pozdvihnime úctu človeka k človeku; rešpektujme sa navzájom, deklarujme, že nie všetci musíme mať rovnaký názor, ale rešpektujme právo a slobodu na vyslovenie pravdy, svojho názoru.
Nechcel by som ale, aby môj dnešný novoročný príhovor vyznel pesimisticky. Nemohol som však obísť aspoň niektoré negatívne javy, tie, ktoré ma trápia a isto trápia aj mnohých z Vás, vážení spoluobčania. Keď ich však pomenujeme a nájdeme príčiny, ľahšie budeme proti nim bojovať, ľahšie sa s nimi vyrovnáme. Každý máme vo svojich rukách svoj diel zodpovednosti za seba samého, za svoju rodinu, za obec či mesto v ktorom žijeme, za túto krajinu a jej budúcnosť. Nemôžme sa vyhovárať jeden na druhého.

Na tom všetkom musíme poctivo a vytrvalo pracovať, musíme hodnotiť aj prácu politikov, pozerať na našu spoločnosť realisticky a svoje očakávania dať najavo, napríklad aj vo voľbách, ktoré nás tento rok čakajú. Dôverujem vám, vážení spoluobčania, a preto som presvedčený, že v tomto roku sa upevnia tie hodnoty, ktoré sme si v minulosti vybudovali a že pokročíme i v naprávaní krívd a nešvárov, ktoré nás sužujú. Nebude to ľahké, ale naša budúcnosť a budúcnosť našich detí nám za to stojí.
Viem, že ľudí zaujímajú najmä otázky životných istôt: istoty zamestnania, dôchodkov, bezpečnosti, životnej úrovne. Rozsiahle reformy prinesú v dlhodobom výhľade svoje ovocie v zvýšení zamestnanosti a životnej úrovne. Zahraničná politika Slovenskej republiky zaznamenala celý rad úspechov. V zahraničí nás považujú za spoľahlivého a zodpovedného partnera. Som rád, že schopnosti, šikovnosť a vôľa slovenských občanov prináša výsledky v podobe zvýšeného povedomia zahraničia o perspektívnosti a úspešnosti našej krajiny. Verím, že nadchádzajúci rok bude potvrdením nastúpeného trendu dynamického rozvoja Slovenska.

Dnes začíname nový občiansky rok, ale aj 14. rok existencie samostatnej Slovenskej republiky. 1. január je teda i štátnym sviatkom, ktorým si pripomíname bohatú históriu nášho národa, postupne vedúcu až k vzniku našej štátnosti. Prvý deň nového roka je pre nás z tohto dôvodu dvojnásobným sviatkom, je dňom nádeje pre celý národ i pre každého z nás. Táto nádej formuje aj nové, moderné vlastenectvo, ktoré sa opiera o vytvorenie vlastnej štátnosti a o úspešnosť vlastného štátu, ktorá je výsledkom práce a úsilia všetkých občanov.

Verím, milí spoluobčania, že nádej i odhodlanie posunúť sa dopredu budú prítomné vo vašich životoch po celý rok 2006. K tomu Vám želám veľa zdravia, osobného a rodinného šťastia, a ako sa u nás hovorí, aj božieho požehnania.