Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi KOZ SR, Bratislava 23. 1. 2013

Vážený pán prezident Konfederácie odborových zväzov,
vážené predstavitelia odborových zväzov,
vážení odborári,

som veľmi rád, že stretávanie sa s odborármi na začiatku roka sa stalo pravidlom. Tak ako povedal váš pán prezident, môžeme si povedať, čo nás čaká do nového roka ale aj to, čo sa nám v starom roku nepodarilo.

Hneď na začiatku vám chcem popriať v novom roku okrem vášho osobného zdravia a spokojnosti aj úspechy v práci, ktorá je pre občanov SR veľmi dôležitá a z vašej strany aj zodpovedná.

Oproti vlaňajšiemu novoročnému stretnutiu sa stretávame v trošku pozmenenej zostave. Gratulujem všetkým, ktorí sa ujali funkcií do budúceho obdobia.

No nepochybujem, že ste všetci dobre a tvorivo naladení, v duchu novodobých odborárskych tradícií. Tých, ktoré sa formovali už ako súčasť samostatnej, suverénnej Slovenskej republiky. Tých dvadsať rokov bolo pre Konfederáciu odborových zväzov hľadaním, povedal by som, svojej novej tváre, novej pozície, nového dialógu pri obhajobe práv pracujúcich. Ale aj širokého spoločenského konsenzu a nových foriem vašej spolupráce so zahraničím. A myslím si, že sú to dobré roky.

O dvadsaťročnej existencii našej novodobej štátnosti sa už povedalo veľa. Napriek tomu si dovolím pripomenúť, že sú to predovšetkým roky mimoriadne náročnej práce. Duševnej, ale i manuálnej. Tie roky nám ukázali naše prednosti, ale aj naše slabiny. Z tých predností chcem vyzdvihnúť najmä fakt, že Slovensko – od svojho vzniku ako štát – disponovalo mimoriadne silných zázemím odborne pripravenej pracovnej sily. Aj keď sme o tom na začiatku deväťdesiatych rokov trochu aj pochybovali.

Dnes sa na túto dispozíciu pozeráme inak, náročnejšie. Tým chcem povedať, že vidíme nové nedostatky. Najmä v príprave nových odborníkov. To súvisí najmä s kvalitou vzdelávania. Aby bolo také, aké požaduje prax, musíme vnímať nielen osobné záujmy a ambície jednotlivcov, ale najmä užitočnosť vzdelávania pre praktický život. Žiaľ, celý náš vzdelávací systém stále čosi začne, a nepodarí sa mu to dokončiť. A sami dobre viete, že najhoršia je nedôsledná a nedokončená práca na niečom, čo nevyhnutne potrebujeme.

Chcem oceniť vaše úsilie riešiť tieto otvorené úlohy, organizujete rôzne formy vzdelávania, alebo dovzdelávania. A to v najrôznejších smeroch. Viete, že aj výsledky odborárskej činnosti závisia od vzdelanostnej a kultúrnej kvality vašich členov. Som rád, ak máte fundované stanovisko k zákonu a že častokrát sa dokážeme stretnúť a k realizácii týchto zákonov si pohovoriť aj zapracovať svoje vlastné názory.

Vaša pozícia v spoločnosti je jasná. V zhutnenom zmysle je to obhajoba záujmov zamestnancov. Ubezpečujem vás, že rešpektujem vaše poslanie a že sa snažím v rámci mojich kompetencií podporovať vaše snahy, ak smerujú k dôstojnému životu pre všetkých. Teda nielen pre tých, ktorí sú vašimi členmi. No ako to vnímam pri stretnutiach s ľuďmi, oni vaše snahy chápu, a nie vždy ich vnímajú ako výsledok vášho snaženia, čo ma niekedy mrzí, pretože to vnímajú ako niečo samozrejmé.

Okrem solidarity potrebuje dnes – celá naša spoločnosť – posilňovať najmä vedomie spolupatričnosti v našej spoločnosti. Vedomie udržiavania sociálneho dialógu a vyváženejšieho vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Toto vedomie potrebujeme, aby sme mohli postupne zaceľovať trhliny, ktoré vznikli povážlivými sociálnymi rozdielmi v našej spoločnosti.

V tejto súvislosti ma trápia údaje, ktoré nedávno zverejnil Eurostat. Podľa nich sa produktivita práce na Slovensku blíži k 90-tim percentám priemeru Európskej únie. Ale priemerná hodinová mzda na Slovensku – v porovnaní s rovnakými či podobnými podnikmi vo vyspelých ekonomikách – predstavuje len 30 % priemeru EÚ. Ako všetci dobre vieme, produktivita práce je základ mzdy, a teda nemôže byť nezaplatená. Aj vy sami neraz konštatujete, že sú na Slovensku nízke mzdy, na niektorých pozíciách až ponižujúce. Samozrejme, s takýmto stavom nemôžeme byť, a ani nikto vo vedení štátu nie je spokojný.

V súčasnosti nám riešenie týchto problémov do značnej miery komplikuje svetová kríza, ktorá- či chceme alebo nie - často určuje limity sociálnych programov a najmä životnej úrovne. Hovorí sa najmä o ekonomickej, finančnej, dlhovej, hospodárskej kríze. Ja však zdôrazňujem, že všetky tieto krízy sa odvíjajú od krízy morálky, s ktorou zápasí svet najmä od prieniku neoliberálnych koncepcií do nášho života. Tie rozrušili mnohé tradičné, historicky overené hodnoty. A hodnoty nepotrebujeme preto, aby sme sa mali o čo oprieť.

Napokon, sami vidíte, ako sa v ostatných dňoch slovenská politická scéna stala priestorom pre masívne sebaprezentovanie sa časti politického spektra, ktoré nemá víziu riešenia sociálnych a ekonomických problémov spoločnosti. Preto sa utieka k akýmsi zástupným témam, ktoré sú z hľadiska záujmu o kvalitu života a práce občanov nič neriešiace. Preto si nachádza „nepriateľov“, na ktorých bude prehadzovať zodpovednosť za všetky problémy tejto spoločnosti, ako keby oni žili doteraz niekde inde.

250 rokov pred Kristom objavil slávny Archimedes páku. V súvislosti s týmto objavom je spojený jeho slávny výrok: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou“. Dnes si dovolím tento výrok parafrázovať slovami: Dajme si pevnú sústavu hodnôt a pohneme život na starom kontinente k lepšiemu.

Všetkým vám v novom roku želám, aby sa vám v práci darilo, aby ste našli taký pevný bod, takú pevnú sústavu hodnôt. Je nablízku – v ľuďoch. Nikde inde jej totiž niet.