Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča vo Všeobecnej rozprave 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, 24. 9. 2013

vystúpiť na valnom zhromaždení OSN v zastúpení slovenských občanov vnímam ako veľkú zodpovednosť. Zodpovednosť nás všetkých, ktorí sme dostali dôveru od svojich občanov. Právom od nás očakávajú, že na pôde tejto jedinečnej globálnej organizácie budeme nachádzať efektívne riešenia, ktoré prinesú ľudstvu viac mieru, stability a prosperity. 

Pán predseda,
očakávam, že s Vašimi skúsenosťami sa nám to bude dariť. Ďakujem Vášmu predchodcovi, pánovi Vukovi Jeremićovi, za elán, s ktorým viedol predchádzajúce Valné zhromaždenie. Moja hlboká úcta patrí generálnemu tajomníkovi Pan Ki-munovi, ktorý svojou rozvahou a nestrannými službami stelesňuje hodnoty tejto organizácie.

Pán predseda,
nachádzame sa v období rozporných zmien, nevídaných príležitostí, ale aj bezprecedentných výziev. Čo však zostáva nemenné, je sila spoločného úsilia a spolupráce. Svet zneistený globálnou krízou od nás očakáva zodpovednosť a rozhodnosť spoločne konať.

V mene ľudstva, nie výlučne podľa úzkych národných či korporátnych záujmov. Je čas naučiť sa rešpektovať svoje rozdielnosti a stať sa skutočnými spojenými národmi. Naplnenie dvoch primárnych cieľov tejto organizácie - mier a prosperita pre všetkých - sú naďalej našou najväčšou výzvou a našou prioritnou zodpovednosťou. Efektívny multilateralizmus je preto v prvom rade v národnom záujme každého z nás.

Testom našej rozhodnosti a schopnosti efektívne reagovať je súčasná kríza v Sýrii. Konflikt je hrozbou pre celý región. Nie je hrozivý iba počtami obetí a utečencov. Znepokojujúca je neschopnosť Bezpečnostnej rady OSN efektívne konať.

Ak sa dôkladne zamyslíme nad možnými dôsledkami vojenského zásahu v Sýrii, tak je zrejmé, že tento konflikt má iba jedno dobré riešenie - diplomatické. Nebojme sa prijímať kompromisné riešenia, ktoré môžu poslúžiť ako základ pre budúce pozitívne vyriešenie celého problému. Úloha OSN je kľúčová pri zabezpečení prístupu civilného obyvateľstva k humanitárnej pomoci, pri potrestaní páchateľov zločinov proti ľudskosti a najmä pri presadení prímeria a začatí rokovaní o stabilnom post-konfliktovom usporiadaní v rámci iniciatívy Ženeva 2. Slovensko zásadne odsudzuje použitie chemických zbraní, ktoré je zločinom proti  ľudskosti a dôrazne žiada potrestanie vinníkov pred Medzinárodným trestným súdom. Kontinuálne zaangažovanie OSN v hľadaní riešení je nevyhnutné, lebo úloha OSN nemá funkčnú alternatívu.

Doterajšia skúsenosť s riešením medzinárodných i domácich kríz a konfliktov v rôznych regiónoch sveta, vrátane tzv. arabskej jari, nás nabáda k mimoriadnej opatrnosti pri zvažovaní postupov medzinárodného spoločenstva. Analýza dôsledkov nášho konania musí byť aspoň taká podrobná a dôkladná, ako analýza možného zásahu.

Snahy Slovenska v medzinárodnom krízovom manažmente,  pri budovaní mieru, stability a prosperity, sa dlhodobo sústreďujú na Afganistan. Slovenská republika poskytuje vojenskú, ale aj civilnú a rozvojovú pomoc. Vysoko si vážime prácu misie UNAMA a jej neľahkú úlohu napomáhať afganskej vláde pri bezpečnostnej, politickej a ekonomickej tranzícii.

Zaistenie bezpečnosti, hospodársky rozvoj, dobré vládnutie, zabezpečenie ľudských práv pre všetkých a v neposlednom rade príprava a realizácia slobodných volieb musia byť základnými stavebnými kameňmi budovania nového afganského štátu. Nadchádzajúce prezidentské voľby budú míľnikom v dejinách Afganistanu.  Kľúčom k úspešnosti všetkých procesov i po roku 2014 je národné zmierenie založené na princípoch rešpektovania ústavnosti a ľudských práv. Afganistan však potrebuje konzistentnú, predvídateľnú a adresnú podporu a pomoc tak susedných krajín, ako aj celého medzinárodného spoločenstva. V tomto smere považujeme za kľúčovú spoluprácu OSN s regionálnymi organizáciami.

Afrika zostáva zraniteľným kontinentom s vysokou koncentráciou konfliktov. Verím, že posun k stabilizácii, prosperite, prehĺbeniu spolupráce bude trvalý a udržateľný aj vďaka činnosti OSN a regionálnych organizácií, vrátane Africkej únie. 50 rokov jej existencie prispelo k rastu spolupráce a rozvoju kontinentu a verím, že tomu tak bude i naďalej. Prevencia konfliktov a riešenie ich primárnych príčin sú dlhodobým a komplexným procesom.

Afrika potrebuje aj naďalej pozornosť a podporu medzinárodného spoločenstva, s dôrazom na preventívnu diplomaciu a národné vlastníctvo všetkých procesov. Slovensko podporuje rozšírenie spolupráce medzi OSN a Africkou úniou, ako aj prehĺbenie kontaktov medzi EÚ a Africkou úniou. 

Bezpečnostnej situácii na Blízkom východe venujeme stále vysokú pozornosť. Sme radi, že okrem početných znepokojujúcich správ, prichádzajú z tejto časti sveta aj niektoré pozitívne signály. Slovensko víta a plne podporuje obnovenie izraelsko-palestínskych rozhovorov. Ukazuje sa však, že len rokovať nestačí. Doteraz bolo dohodnutých veľa záväzných dohôd a rezolúcií, ktoré mohli vyriešiť mnohé problémy. Neplnili sa však dostatočne zodpovedne. Očakávame teda viac od implementácie dohodnutých riešení. Má to životný význam pre mier, bezpečnosť, stabilitu a ďalší rozvoj celého regiónu.

Terorizmus je aj naďalej jednou z najzávažnejších hrozieb pre mier a bezpečnosť. V mnohých konfliktoch zohráva hlavnú úlohu. Medzi jeho obete patrí v drvivej väčšine civilné obyvateľstvo.

Naplňme naše odhodlanie urobiť všetko pre dosiahnutie dohody o komplexnom dohovore o medzinárodnom terorizme. Riešenie môžeme nájsť len v spoločnom úsilí, pod záštitou OSN.

Bezpečné a stabilné prostredie nie je možné bez efektívnej kontroly zbraní a celkového odzbrojenia ako základného nástroja na zabránenie konfliktov. Podpis Zmluvy o obchodovaní so zbraňami ukázal, že OSN má potenciál tvoriť históriu a reálne prispieť k bezpečnosti vo svete spoločným odhodlaním pristupovať k obchodu so zbraňami zodpovedne. Slovensko verí, že spoločným úsilím medzinárodného spoločenstva sa podarí zabezpečiť jej urýchlené nadobudnutie  vstupu do platnosti. Sme pripravení pre to urobiť všetko potrebné.

V kontexte odstránenia jadrových hrozieb a sekundárnych následkov na zdravie a životné prostredie Slovensko aktívne podporuje myšlienku nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), ktorú vníma ako dôležitý pilier režimu jadrového odzbrojenia a nešírenia.

Osobitne chcem zdôrazniť, a opakujem to na každom našom zasadnutí tu v OSN, že reforma bezpečnostného sektora je kľúčovou zložkou post-konfliktového vývoja a tvorby fungujúceho právneho štátu. Preto ju vnímame v konsolidačných procesoch ako neoddeliteľnú súčasť štruktúry – bezpečnosť, právny štát a rozvoj. Ak nedáme ľuďom istotu, bezpečnosť, vzdelanie a prácu, rýchlo v beznádeji opäť siahnu po zbrani. Potvrdzuje to, žiaľ, prax.

Slovensko úzko spolupracuje s OSN na budovaní jej efektívnych a adekvátnych kapacít v otázke reformy bezpečnostného sektora, zdôrazňujúc národné a lokálne vlastníctvo všetkých procesov. OSN je garantom nestranného systému podpory pre členské štáty v tejto oblasti.

Pre trvalý mier je kľúčová podpora slobody, demokracie, vlády práva a rešpektovanie ľudských práv. Kultúra beztrestnosti nemá v súčasnom svete miesto. V tomto smere je nenahraditeľná úloha Medzinárodného trestného súdu v multilaterálnom systéme zameraná na zabránenie beztrestnosti páchateľov najzávažnejších zločinov. Ale jeho rozhodnutia musia byť nespochybniteľné. Slovenská republika uvítala prijatie dodatkov Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v júni 2010.

Preto vyzývame na ratifikáciu Rímskeho štatútu a jeho dodatkov tých členov OSN, ktorí tak doteraz neurobili. 

Tento rok si pripomíname 20. výročie konania Svetovej konferencie o ľudských právach vo Viedni a prijatie Viedenskej deklarácie a Akčného plánu. Tieto historické dokumenty sú stále aktuálne a  predstavujú prioritný cieľ, ku ktorému by mali smerovať aktivity medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti.

Dokumenty potvrdili, že univerzálny charakter všetkých ľudských práv a základných slobôd je nespochybniteľný.

Zároveň však zdôraznili aj vzájomnú prepojenosť medzi mierom a bezpečnosťou na jednej strane, hospodárskym a sociálnym rozvojom a dodržiavaním ľudských práv na strane druhej.

Mier nemôže existovať bez hospodárskej stability a prosperity. Zabezpečenie udržateľného ekonomického rozvoja a sociálnej stability je nepochybne najefektívnejšou prevenciou konfliktov. Ide o oblasť, kde má OSN obrovský potenciál, ale ktorá je tiež v rámci systému najviac fragmentovaná. Vítame skutočnosť, že táto otázka je jednou z hlavných priorít tohto zasadnutia. Potvrdzuje to aj séria dôležitých sprievodných podujatí venovaných plneniu Miléniových rozvojových cieľov a celkovo rozvojovej agende.

Obzvlášť oceňujeme iniciatívu Valného zhromaždenia pri organizovaní Stretnutia na vysokej úrovni k problémom ľudí so zdravotným postihnutím a ich inkluzívneho zahrnutia do rozvojovej agendy po roku 2015.

Jedna miliarda ľudí po celom svete žije s postihnutím (veľká časť v chudobe) a nemá rovnocenný prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, práci a sociálnej a právnej ochrane. Tento dialóg je ďalším krokom k posilneniu práv ľudí s postihnutím. Chceme ním poukázať na nutnosť zahrnutia tejto problematiky do rozvojovej agendy po roku 2015. Rovnako zvýšenú pozornosť venujeme otázkam prístupu k energiám, vode a bezpečným potravinám pre všetkých.

Slovensko sa chce aktívne podieľať na tvorbe rozvojových cieľov po roku 2015. Pripravuje sa na novú etapu rozvojovej spolupráce. Len nedávno sme sa stali  členom Výboru rozvojovej pomoci (DAC) OECD. Demonštrujeme tým zámer byť plnoprávnym členom medzinárodnej donorskej komunity.

Slovensko pozorne preštudovalo správu Panelu na vysokej úrovni k rozvojovej agende po roku 2015 ako základ pre ďalšie formovanie cieľov rozvojovej spolupráce.

Ciele a opatrenia musia integrovať rozvojový, sociálny a environmentálny aspekt, v súlade so závermi Konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20. Nové ciele musia byť nastavené na efektívny a merateľný výsledok. Kardinálnou otázkou bude identifikovanie prostriedkov na napĺňanie nových cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Naše úsilie o dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov je spomaľované pretrvávajúcim nedostatkom verejných zdrojov. Ekonomická a finančná kríza pomohli odhaliť viaceré systémové nedostatky obehu a kontroly zdrojov – najmä verejných a nevyhnutnosť zaangažovať do procesov inovatívne zdroje, vrátane súkromných. Slovensko chce prispieť k odbornej debate prácou v expertnej skupine pre financovanie trvalo udržateľného rozvoja.

Slovensko bolo donedávna prijímateľom rozvojovej pomoci. Je prirodzené, že ju chce vrátiť formou podpory krajín odkázaných na pomoc medzinárodnej komunity. V tomto roku si pripomíname 10. výročie existencie národného systému poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci.

Zameranie rozvojovej pomoci Slovenska odzrkadľuje potreby krajín, ktoré sú na pomoc odkázané a reaguje na globálne výzvy medzinárodnej komunity. Slovensko má skúsenosti z obdobia politickej a hospodárskej transformácie a integrácie do európskych a transatlantických štruktúr. Poznatky v oblasti budovania občianskej spoločnosti a reforiem spravovania vecí verejných odovzdáva hlavne krajinám Východného partnerstva a Západného Balkánu, ale aj iným krajinám ako Keňa či Afganistan.

Slovensko sa zameriava na znižovanie chudoby formou podpory prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a zlepšeniu postavenia žien a mladých v týchto krajinách.

Nachádzame sa v turbulentnom období. OSN disponuje potenciálom byť hlavným globálnym lídrom pri zabezpečení mieru a prosperity pre všetkých. Ale relevantnosť organizácie bude bez posilnenia jej efektivity ohrozená. Aby mohla OSN komplexne plniť svoje úlohy, musí byť silná, inkluzívna a otvorená.

Globálna prepojenosť si vyžaduje posilnenie súčasných partnerstiev s regionálnymi organizáciami, ale aj s partnermi zo súkromného sektora a v neposlednom rade s občianskou spoločnosťou.  Uvedomujeme si, že OSN potrebuje dostatok finančných a ľudských zdrojov na účinné plnenie mandátov, avšak apelujeme na ich efektívne využívanie.

Pán predseda,
Slovensko si tento rok pripomína 20. výročie svojej samostatnej existencie. Bolo len prirodzené, že prvé kroky Slovenska ako nezávislého štátu viedli práve do OSN. Princípy a ciele Organizácie Spojených národov sú pevným stavebným kameňom slovenskej zahraničnej politiky, založenej na hodnotách efektívneho multilateralizmu.

V priebehu 20 rokov sa spolupráca Slovenska a OSN posilňovala a prehlbovala tak, ako sa posilňovalo samotné postavenie Slovenska ako stabilného demokratického štátu a spoľahlivého, proaktívneho partnera na medzinárodnej scéne.

I preto som mohol byť v júni t.r. v Bratislave hostiteľom samitu 20 hláv stredoeurópskych štátov, na ktorom sme hovorili o východiskách zo súčasnej finančnej a hospodárskej krízy a o dobrej regionálnej spolupráci. 

Slovensko prispieva k širokej škále aktivít OSN prácou v jej hlavných orgánoch, priamou účasťou vo vyše sedemnástich mierových operáciách či zrealizovaním viac ako štyristo humanitárnych a rozvojových projektov vo viac ako 20 krajinách.

Vďaka dôvere svojich partnerov bolo Slovensko zvolené do všetkých dôležitých orgánov OSN, čo mu umožnilo ešte efektívnejšie presadzovať hodnoty OSN vo všetkých troch hlavných pilieroch jej práce.

Ubezpečujem vás, že Slovensko bude ako váš spoľahlivý partner pokračovať vo svojej neúnavnej snahe slúžiť a napomáhať napĺňaniu cieľov OSN.

Ďakujem za pozornosť.