Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na summite OBSE Kazachstan, Astana 1. 12. 2010

Vážený pán predsedajúci,
Vaše Excelencie,
Vážené dámy a páni,

vo vystúpeniach niektorých mojich predrečníkov zaznelo pozitívne, ale aj kritickejšie hodnotenie uplynulých 35 rokov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ja, majúc pred očami strašné vojnové tragédie, ktoré kruto poznačili väčšiu časť dejín minulého storočia, sa prikláňam k tomu, že táto organizácia si zaslúži oživenie.

Práve vývoj po Helsinkách 1975 viedol k pádu železnej opony a k nebývalej dynamike demokratizačných a sociálno-ekonomických transformačných procesov. Naša organizácia bola nielen svedkom, ale aj aktívnou súčasťou zásadných spoločenských zmien. Pri diskusii o zámeroch našej budúcej spolupráce je preto potrebné mať neustále na pamäti nedávnu históriu a poučiť sa z tragédií minulého storočia.

Vysoko oceňujem, že účastnícke štáty prejavili vôľu zísť sa tu, v Astane, na najvyššej úrovni. Vstupujeme do novej éry bezpečnostno-politickej spolupráce, kedy si situácia opäť vyžaduje odvážne a strategické rozhodnutia. Niet pochýb, že OBSE ešte nesplnila svoju historickú úlohu. Potvrdzuje to problematický vývoj vo viacerých agendách OBSE, vrátane neochoty prelomiť patovú situáciu v riešení tzv. zmrazených konfliktov, ako i neutešený stav nášho dialógu, poznačeného rastúcou nedôverou medzi nami samými. Teší ma však, že tento summit demonštruje rastúci záujem „prehodiť výhybku“ a nanovo zadefinovať postavenie a úlohu OBSE v meniacom sa prostredí.

Napriek pretrvávajúcim rozdielom na budúce smerovanie OBSE, vítam vôľu dohodnúť sa na účinnejších nástrojoch a opatreniach voči hrozbám, ktoré ohrozujú základy našej spoločnosti a spokojný život našich občanov. Nemali by sme však zabúdať, že OBSE nikdy nebola a ani nemôže byť organizáciou kolektívnej bezpečnosti v širšom zmysle so zakotvením bezpečnostných garancií v právne záväznej zmluve.

Nemrhajme časom a energiou na vyjasňovanie si toho, kto viac a kto menej prispel k oslabeniu základných atribútov Helsinského procesu – solidarity a dôvery. V takejto polemike sa riešenia nenachádzajú. Orientujme náš dialóg na budúcnosť, hľadanie a zadefinovanie základných životných záujmov nášho geopolitického priestoru, na rozvíjanie komplexného prístupu k bezpečnosti. Práve v tom vidím hlavný zmysel úsilia o oživenie OBSE. Máme unikátnu a možno poslednú príležitosť definitívne dať bodku za obdobím konfrontácie a deliacich čiar. Teraz môžeme nastaviť rámec rokovaní, ktorých výsledky by mohli vytvoriť základ pre novú kvalitu vzťahov a spolupráce v duchu Helsínk. Z nášho pohľadu je vrcholová schôdzka tu v Astane v prvom rade o dôvere.

V tomto zmysle považujem za kľúčové najmä schválenie Akčného plánu, aj keď pôvodne sme si želali ambicióznejší dokument. Som veľmi rád, že pod predsedníctvom Slovenska v Spoločnej konzultatívnej skupine Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe sa podarilo vyjsť z dlhoročnej „slepej uličky“ v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia a že sme sa dokázali zhodnúť na rozhodnutí, ktoré povedie k začiatku substantívnych rokovaní v roku 2011. Mali by sme OBSE vybaviť potrebnými nástrojmi a mandátom pre pružnejšie predchádzanie konfliktom, efektívnejšie vstupovanie do ich riešenia a vrátiť jej adekvátne postavenie v bezpečnostnej architektúre. To vyžaduje aj súhlas s prítomnosťou misií OBSE priamo v konfliktných oblastiach.

S poukazom na čoraz silnejšie nacionalistické trendy v zahranično-politických postojoch rastúceho počtu vlád, Slovensko súhlasí s názorom Vysokého komisára pre národnostné menšiny Knuta Vollebeaka, že zneužívanie menšín na expanzívne ciele ohrozuje stabilitu a bezpečnosť. Máme záujem na tom, aby sa OBSE zaoberala hlavne tým, čo dnes reálne ovplyvňuje našu bezpečnosť a neplytvala zdroje a energiu na virtuálne spolitizované problémy. Aj s týmto cieľom sa dlhodobo usilujeme o výraznejšiu úlohu OBSE v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorá sa priamo dotýka našej národnej bezpečnosti. Je to v životnom záujme všetkých nás, bez ohľadu na to, či ide o krajinu dodávateľskú, tranzitnú alebo cieľovú.

Tu v Astane máme príležitosť poučiť sa z nedávnej minulosti a otvoriť novú kapitolu našich vzťahov. Ak sa dnes nedohodneme na strategickom smerovaní OBSE, premárnime šancu splatiť historický dlh voči našim občanom.

Pred desiatimi dňami som na summite NATO v Lisabone zažil povzbudzujúcu a konštruktívnu atmosféru v rokovaniach so strategickými partnermi Aliancie. Želal by som si, aby sa tento duch porozumenia a zhody v mnohých dôležitých otázkach bezpečnosti súčasného sveta preniesol aj na rokovanie nášho summitu. Investícia dobrej politickej vôle do oživenia „projektu OBSE“ sa nám mnohonásobne vráti.