Rozhovor prezidenta SR pre ruskú tlačovú agentúru ITAR-TASS, 19. 3. 2010

1. Ako hodnotíte pán prezident súčasný stav slovensko-ruských vzťahov a aké sú perspektívy ďalšej spolupráce?

Slovensko-ruské vzťahy sú veľmi dobré a radíme ich medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Nielen preto, že slovenská ekonomika je v značnej miere závislá na dovoze ruských energetických surovín, alebo že máme podpísanú Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou z roku 1993, aj keď ju považujem za dobrý základ budovania našich vzájomných vzťahov. Sú prioritou, pretože dobré vzťahy medzi Ruskom a ostatnými krajinami Európy sú dôležité pre bezpečný rozvoj celej Európy a v mnohom predurčujú charakter budúceho vývoja nášho kontinentu. A Slovensko je bytostne zainteresované na tom, aby to bol vývoj pozitívny a pokojný.

Hovoriac o slovensko-ruských vzťahoch chcem zdôrazniť skutočnosť, že po tom, čo si Slovensko vybralo cestu strategického smerovania a začlenilo sa do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, vzájomné vzťahy s Ruskom to zásadne nepoznačilo, ba rozšírili sa o novú dôležitú dimenziu – o širší rozmer celoeurópskej komunikácie. My Slováci vnímame Rusko ako dôležitú európsku krajinu, ktorá obohacovala a obohacuje európsku kultúru, ktorá je integrálnou súčasťou európskej histórie, hospodárstva i politiky. Konštatoval som to počas mojej prvej oficiálnej návštevy v Moskve v r. 2006 pri stretnutí s vtedajším prezidentom Vladimirom Putinom a potvrdím to aj počas nadchádzajúcej oficiálnej návštevy prezidenta D. Medvedeva na Slovensku v apríli.

So skutočným potešením konštatujem, že v slovensko-ruských bilaterálnych vzťahoch nie sú otvorené otázky, že ide o vzájomne výhodný vzťah partnerstva a pragmatizmu, vzťah priateľskej otvorenosti, vzťah, ktorý netrpí „rusofóbiou“. V tomto duchu chceme pokračovať aj naďalej vo všetkých oblastiach. Prirodzene, ťažiskovou je oblasť obchodno-ekonomickej spolupráce, vrátane energetickej. Slovensko bolo a vždy bude pre Rusko korektným a spoľahlivým obchodným partnerom, pretože serióznosť a spoľahlivosť partnerov sú pre chod slovenského hospodárstva životne dôležité. Pre obidve naše krajiny má mimoriadny význam posilnenie spolupráce v oblasti vyspelých technológií, v celkovom vedecko-technickom rozvoji. Otvárajú sa možnosti pre vzájomné investície nielen v našich, ale aj v tretích krajinách. Zintenzívňuje sa spolupráca medzi vyššími územnými celkami Slovenska a vybranými subjektmi a regiónmi RF, rozširujúc tak obchodno-hospodársku a výrobno-kooperačnú spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskom. Jedným z pozitívnych signálov pre budúcnosť našich vzťahov je aj nová vlna záujmu na Slovensku o štúdium ruského jazyka.

2. Čo očakávate od nadchádzajúcej návštevy prezidenta Ruskej federácie D. Medvedeva na Slovensku a aké otázky budú nastolené počas dvojstranných rozhovorov?

Od oficiálnej návštevy pána prezidenta D. Medvedeva na Slovensku očakávam v prvom rade dôstojné spoločné pripomenutie si pamiatky sovietskych vojakov, padlých pri oslobodzovaní Slovenska a osobitne Bratislavy. Veď len pri pamätníku na Slavíne ich navždy odpočíva vyše 6800. Moje ďalšie očakávania sú spojené so vzájomným potvrdením ochoty pokračovať v trende vzájomne výhodnej bilaterálnej spolupráce i spolupráce na celoeurópskej úrovni, vo vysokom politickom dialógu i spolupráci na centrálnej i regionálnych úrovniach. Počítame aj s podpisom viacerých bilaterálnych dohôd.

Prirodzene, na pracovných rokovaniach otvoríme všetky témy, ktorými v súčasnosti žijú naše vzájomné vzťahy – počnúc históriou a pripomenutím si vkladu Sovietskej armády pri oslobodzovaní Slovenska pred 65 rokmi, cez ekonomické, zahraničnopolitické a bezpečnostné témy, témy energetickej bezpečnosti až po spoluprácu v agendách kultúry, školstva, vedy a výskumu, kde je stále veľký priestor na spoluprácu. Všetky tieto témy sú dôležité pre nás, pre Rusko i pre našich spojencov v Európe i za Atlantikom.

3. Blíži sa 65. výročie ukončenia 2. svetovej vojny a jeho oslavy na Slovensku. Ako vnímate tieto udalosti?

Na Slovensku považujeme za mimoriadne dôležité pripomínať si vojnové udalosti spred 65 rokov, boj proti fašizmu i jeho obete, pretože, žiaľ, ľudská pamäť je často prislabá a tragiku ľudských vojnových osudov mladšie generácie vnímajú stále menej osobne – akoby to ani nebola živá skúsenosť mnohých našich rodičov a starých rodičov. Strácanie historickej pamäte je zradný a nebezpečný jav a treba s ním neustále zápasiť.

Práve preto nechceme zabudnúť na žiadne obdobie našej histórie, lebo každé je nenahraditeľným zdrojom poučení pre nás i pre našich potomkov. Preto nezabúdame na obete oslobodzovania Bratislavy, obete ťažkých bojov o Karpaty, o Dukliansky priesmyk o Dargovský priesmyk, o Liptovský Mikuláš i bojov na Hrone. Preto nezabúdame na Slovenské národné povstanie ani na vyše 100 fašistami vypálených slovenských dedín.

Ja aj Národná rada SR a vláda si spolu s občanmi každoročne pripomíname tieto udalosti a vzdávame hold hrdinstvu sovietskych vojakov, vojakov Československého armádneho zboru i vojakov a ostatných bojovníkov zo spojeneckých krajín v protifašistickej koalícii. Zúčastňujem sa komemoratívnych podujatí buď na ústrednom vojenskom cintoríne padlých vojakov Červenej armády na Slavíne v Bratislave, alebo pri pamätníku Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici alebo pri pamätníku na Dukle. Napokon - súčasťou tohtoročných osláv je aj oficiálna návšteva prezidenta RF na Slovensku Dmitrija Medvedeva. Zároveň v máji t.r. sa na pozvanie ruského prezidenta zúčastním osláv 65. výročia skončenia Druhej svetovej vojny v Moskve.

4. Ako hodnotíte, pán prezident, úlohu Slovenska v Európskej únii a vo svete?

Slovensko je krajina, ktorá si je vedomá svojho reálneho potenciálu i váhy v Európskej únii. Zároveň je dostatočne sebavedomá, aby dokázala na jednej strane dostatočne využiť potenciál členstva v únii, a zároveň aby bola aktívnou a angažovanou súčasťou nášho európskeho spoločenstva. Za päť rokov členstva v únii sme dosiahli viditeľné výsledky – vstúpili sme do Schengenu, teda zóny voľného pohybu občanov, úspešne až príkladne sme zvládli vstup do eurozóny, čím sme vlastne zavŕšili proces našej vnútornej integrácie do EÚ. Doteraz sa to podarilo Slovensku ako jedinej z krajín Vyšehradskej skupiny. Otvorili sa nám tým dvere do elitného klubu v Európskej centrálnej banke a k spolurozhodovaniu o budúcej podobe finančného systému nielen v EÚ, ale aj vo svete. Je očividné, že Slovensko má dnes ako člen EÚ viac možností a právomocí ovplyvňovať fungovanie Európskej únie a globálne vzťahy, ako keby nebolo jej členom. V spolupráci s ostatnými krajinami EÚ je možné ľahšie presadiť slovenské záujmy a zámery, prípadne slovenských nominantov do významných medzinárodných pozícií.

Samotná únia v súčasnosti prechádza vnútorným transformačným procesom, ktorej súčasťou je implementácia Lisabonskej zmluvy, ako základného dokumentu o fungovaní EÚ. Prináša to významné zmeny do zmluvného základu i samotného fungovania únie, očakáva sa aj významné posilnenie vnútornej spolupráce členov EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tých zmien je však oveľa viac a Slovensko je pripravené v únii konať tak, aby únia bola naďalej serióznym a spoľahlivým spoločenstvom krajín, ktoré pomáha v Európe i vo svete hľadať a spevňovať cesty porozumenia, rozvoja a pokoja. A čo považujem z pohľadu SR ako člena Európskej únie veľmi významné je aj to, že i rokovania medzi Slovenskom a Ruskom sú vlastne dialógom medzi Ruskou federáciou a EÚ. A som veľmi rád, keď v rámci únie môžeme hovoriť aj o tom, že Rusko a EÚ potrebujú vzájomnú spoluprácu. Som presvedčený, že z hľadiska globálnej politiky – bezpečnostnej ale aj obchodno-ekonomickej - by bolo dobré vytvoriť silný trojuholník spolupráce EÚ – USA - Rusko.