Prezident SR v TV TA3, tlačová konferencia počas druhého dňa Summitu prezidentov krajín V4, 6. 5. 2012

Natália Fónod Babincová, moderátorka: „Na Štrbskom Plese rokujú druhý deň prezidenti Poľska, Česka, Slovenska a veľvyslanec Maďarska o aktuálnych témach. V tejto chvíli vám už naživo prinášame ich spoločnú tlačovú besedu.“

I.Gašparovič, prezident Slovenskej republiky: "...Dnešné stretnutie a včerajšie stretnutie bolo netradičné, lebo ako Višegrádska štvorka sme zasadali len v trojici. Chýbal nám novozvolený maďarský prezident, ktorého sme oficiálne pozvali, no z hľadiska ich protokolárnych podmienok pán prezident na toto stretnutie neprišiel, ale nótu, ktorú sme dostali, hovorila, že aj bez jeho zasadnutia to považuje za stretnutie V4 a že sa oboznámi s priebehom rokovania. Naše bolo aktívne, mali sme veľmi otvorenú diskusiu. Diskutovali sme o témach, ktoré sú z pohľadu našej višegrádskej ale aj európskej a svetovej politiky veľmi zaujímavé. Náš prvý bod bol tak viac menej višegrádsky, pretože sme hovorili o cestovnom ruchu, hovorili sme o spolupráci v tejto oblasti, kde sme všetci konštatovali, že cestovný ruch to nie je len otázka rekreácie, ale je to aj otázka vysoko ekonomická a vysoko politická. Som veľmi rád, že sme sa zhodli na tom, že z pozícii našich funkcií môžeme najmä v rámci našich blízkych regiónov týmto regiónom pomáhať. K tejto problematike sme si sľúbili aj stretnutie mimo višegrádskej štvorky, že sa stretneme český maďarský a poľský pán prezident na pomedzí našich hraníc. Vítam to a som presvedčený, že to privítajú aj občania. Hlavnou témou nášho rokovania boli otázky týkajúce sa budúceho zasadnutia v Chicagu. Tento aliančný termín bol príčinou aj toho, že sme začali naše stretnutie v predstihu, pretože bolo termínované na iný dátum. V rámci tejto otázky a týchto problémov sme hovorili najmä o Afganistane, o tom čo bude po roku 2014. Samozrejme, že nás zaujímala aj otázka spolupráce s Ukrajinou a Ruskom, či už vo vzťahu Európskej únie alebo aliančnej spolupráci. Som presvedčený, že vnímame vzťahy s Ukrajinou, vzťahy, ktoré musíme bezprostredne rozvíjať z pozície prospechu obidvoch. Ukrajina a Rusko sú pre Európu zaujímavé krajiny zo všetkých hľadísk. Tak isto Európska únia je zaujímavá pre dobré vzťahy a spoluprácu vo všetkých oblastiach pre Rusko aj pre Ukrajinu. Toto naše stretnutie sa nieslo práve v tejto atmosfére budúcej spolupráce. Konkrétnejšie o tom, ak budete mať záujem, budú hovoriť páni prezidenti a tak isto aj ja, ak budú na nás otázky. Takže na úvod toľko."

Marek Trubač, hovorca prezidenta SR: "O slovo by som chcel požiadať pána prezidenta Klausa."

Václav Klaus, prezident Českej republiky : "Páni prezidenti, milé prvé dámy, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som povedal pár slov. Na úvod by som chcel najprv poďakovať pánovi prezidentovi Gašparovičovi a celému jeho tímu v prezidentskej kancelárii za organizáciu tohto stretnutia. Myslím, že sa mu podarilo vytvoriť mimoriadne priaznivú atmosféru pre naše rokovanie a táto atmosféra určite napomohla aj kvalite nášho rokovania. Pre nás, ktorí nemáme také hory, je to aj šanca prežiť tu dva dni vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese ako mimoriadny dar, je to ako prežitie Štedrého dňa o pol roka skôr. Takže ešte raz naozaj ďakujem. Pán prezident Gašparovič zrekapituloval hlavné témy nášho stretnutia. Ja to nebudem opakovať, tak skôr pár skôr okrajových poznámok. Za seba hovorím jednoznačne, že sa pre mňa opäť ukázalo, aký je dôležitý význam týchto stretnutí, týchto každoročných stretnutí prezidentov V4. je to veľmi kvalitná výmena informácií, ktorú pri iných príležitostiach nemáme. Pri väčších akcií to nejde, pri bilaterálnych rokovaniach je zvyčajne menej času, ako za tieto dva dni. Takže ja za toto stretnutie ešte raz ďakujem. Toto stretnutie sa uskutočnilo v nepokojnej dobre, v nepokojnom období tak v Európe, ktorý je charakterizovaný krízou eura, charakterizovaný problémami jednotlivých vlád vrátane našich troch krajín, rozpočtovými škrtmi, s tým kde ušetriť, čo na úkor čoho, a preto bolo formulovanie našich priorít a vypočutie podobných alebo odlišných názorov na tie či iné veci veľmi prínosné. Za seba to hovorím celkom jednoznačne. Ďakujem obom svojim kolegom pánom prezidentom, že mi túto príležitosť dali. Schôdzka ukázala, že máme veľa spoločného, aj keď ukázala rôzne akcenty v histórii, geografickú polohu našich krajín, kto s kým susedí, respektíve nesusedí, takže sa ukázalo veľa spoločného a verím, že tieto stretnutia budú pokračovať. Dnešná doba priniesla jeden mimoriadny moment, súčasná diskusia posledných dvoch dní bola oveľa hlbšia, oveľa otvorenejšia ako tomu bolo v minulosti, a ja, ktorý som poslednýkrát na svojom desiatom stretnutí prezidentov V4, myslím, že to môžem posúdiť, pretože z tých všetkých desiatich stretnutiach bolo dnešné stretnutie najkonkrétnejšie, najhlbšia a aj keď si myslel, že týchto pánov prezidentov dobre poznám, zase som sa od nich dozvedel veľa nových postojov, ktoré ma obohatili a ktoré budú užitočné pri našich ďalších rokovaniach. Pre mňa naše stretnutie si zopakujeme o 14 dní na summite NATO v Chicagu, čomu sme samozrejme venovali nemalú pozornosť. Ešte raz by som chcel poďakovať za vytvorenie veľmi priaznivej atmosféry a za radosť z toho, že sme túto priaznivú atmosféru vedeli využiť."

M. Trubač: "Pán prezident Komorowski, máte slovo."

Bronislaw Komorowski, prezident Poľska (preklad): "Chcem veľmi pekne poďakovať za usporiadanie tohto summitu prezidentov V4. uskutočnili sme ho s predstihom s tým, že sme zohľadnili ten fakt, že už koncom mája sa uskutoční summit NATO Chicagu, kde sa bude hlasovať o veľmi dôležitých otázkach našich krajín a dôležitých pre Severoatlantickú alianciu ako celok. Chcel by som sa tiež poďakovať príjemné ovzdušie nášho stretnutia. Chcel by som potvrdiť mienku pána prezidenta Klausa, že toto stretnutie bolo veľmi otvorené, v ktorom prevládala taká ochota deliť sa o svoje názory, ktoré sa týkajú rozvoja situácie vo svete a v našom regióne. V tomto regióne sme cítili, že nás nič netlačí, je tu politická korektnosť, diplomacia, že si môžeme povedať veľmi otvorene o všetko. Takže za to by som chcel srdečne veľmi poďakovať. Chcel by som tiež povedať, že Štrbské Pleso a Vysoké Tatry je to mimoriadne miesto a dalo by sa rozprávať o celom regióne, pretože zhora všetko vidieť lepšie a v tomto prípade z Tatranskej Lomnice, Lomnického štítu sme mohli vidieť aj pekné Slovensko aj časť pekného Poľska aj časť Českej republiky. A ako hovoria naši slovenskí priatelia, za Nízkymi Tatrami tiež niekedy vidieť to, čo sa spája s nebom nad Maďarskom. Takže toto bolo veľmi dobré miesto na dobré stretnutie. Pre nás je to dôležité stretnutie, pretože 1. júla Poľsko preberie predsedníctvo vo višegrádskej skupine. A ja by som chcel stručne povedať o tom, že v budúcnosti takou dominantnou témou, problémom bude zosúlaďovanie našich stanovísk v Európskej únii v takých dôležitých otázkach ako rozpočtová perspektíva únie a rozpočtová politika únie. A to čo sa týka samozrejme summitu NATO tiež by sme mali zapôsobiť tak, aby sa podarilo spustiť višegrádsku bojovú skupinu. Už sa rozhodlo o tom, že bude to spoločné teleso, bojová skupina. Je to potvrdenie, že spoločne myslíme na bezpečnostné otázky nášho regiónu. Pre mňa rozhovor s pánmi prezidentmi bol veľmi dôležitý pre tú váhu, pre tú dôležitosť V4. Mal som tiež príležitosť poskytnúť informácie o stretnutí, ktorého som sa zúčastnil za účasti prezidentov Lotyška a Estónska a s uspokojením vidím ten súlad našich stanovísk, ktoré budeme prezentovať ako stanoviská našich krajín, ale tiež nášho celého regiónu na tom dôležitom summite v Chicagu. Zhoda našich názorov bola viditeľná a my sme ju aj deklarovali. Týka sa to ukončenia operácie v Afganistane a myslím si, že nikto nebude prekvapení, ale chceli by sme, aby úplne bola realizovaná stratégia prijatá v Lisabone. A sme otvorení pre ukončenie operácie v roku 2014. Otvoreným problém na debatu je, aký by mal byť spôsob angažovanosti v Afganistane po roku 2014. Poľsko je toho názoru, že táto angažovanosť by mala spočívať v rekonštrukcii afganskej krajiny. Treba tiež zdôrazniť súlad a našu starostlivosť, aby sa zdôrazňoval význam článku 5 Washingtonskej zmluvy. S tým sa spája veľa praktických aspektov aj dnes a aj v budúcnosti. A toto vojenské cvičenie usporiadané v našich krajinách, ide o to, aby bolo to vojenské cvičenie za účasti reálnych armád a vojsk, a nielen veliteľov. Toto je reálne praktická príprava v rámci článku číslo 5 Washingtonskej zmluvy, ktorá nám pripomína, aké sú dôležité úlohy spojené s obranou území členských krajín. Dôležitá a zaujímavá bola naša debata a výmena názorov na tému systému protiraketovej obrany. Ja som s uspokojením prijal to, že aj napriek tomu, že tu existuje neistota, čo sa týka budúcnosti toho systému, že máme spoločný názor týkajúci sa dôležitosti, relevantnosti toho zámeru vybudovať všeobecný systém NATO protiraketovej obrany. A toto má mimoriadny význam, ak počujeme znepokojujúce a nezrozumiteľné slová z okolia NATO a z nášho regiónu, tu myslím vyjadrenie šéfa štábu ruskej armády Makarov. Dôležitou otázkou, ktorej sme venovali veľmi veľa času boli tiež otázky spojené s Ukrajinou. So Slovenskom tu máme spoločný názor, ktorý sa spája s tým, že sme priami bezprostrední susedia Ukrajiny, ale tiež s uspokojením som to prijal, že nikto z nás, ktorí sme rozprávali na tému Ukrajiny nie je názoru bojkotovať EURO 2012, pretože tieto futbalové majstrovstvá sú spoločným úspechom Ukrajiny a Poľska a za takýto postoj by som sa chcel poďakovať. Veľmi zaujímavý rozhovor sa týkal tiež Jalty, to je osobitný problém, stretnutie prezidentov strednej a východnej Európy, každý z nás má vlastný názor. V súvislosti s touto otázkou by som chcel využiť príležitosť a povedať, že ak sa toto stretnutie uskutoční, ja sa chystám zúčastniť sa tohto stretnutia a chcel by som sa vyjadriť, adresovať vyhlásenie ukrajinskej vláde a ostatným stranám, aby bol zrušený podľa mňa zdroj dnešných problémov a toho zlého obrazu Ukrajiny v Európe, ktorým je možnosť potrestať politika za chybné alebo škodlivé politické rozhodnutia, aby politici mohli byť uväznení. Toto je otázka zmeny v trestnom zákone, ktorá by mala byť urobená tak, aby bola politická zodpovednosť za politické rozhodnutia. Ale za trestné činy aby hrozila trestná zodpovednosť. V Poľsku máme súd, ktorý je na to určený, vo svete sú rôzne iné riešenia, ale myslím si, že v záujem Ukrajiny je, aby toto riešenie, ktoré na Ukrajine platí viacero rokov, aby to zrušili. Takže to je toľko odo mňa. Ďakujem."

M. Trubač: "Ďakujem pánom prezidentom za úvodné vyhlásenia. Teraz je tu priestor pre novinárske otázky. Poprosím prvú otázku, nech sa páči."

Jozef Slivenský, redaktor TA3: "Páni prezidenti, ak dovolíte, dve krátke otázky. Prvá by sa týkala vášho včerajšieho rokovania, hovorili ste o cestovnom ruchu. V lokalite, kde sa práve nachádzame je práve cestovný ruch najdôležitejší, teda hovorili ste aj o konkrétnych projektoch, ktoré by v rámci krajín V4 mohli dostať ten cestovný ruch ďalej ako je dnes? Prípadne mali ste nejaké spoločné nápady, ktoré by sa potom mohli ďalej realizovať? A predsa ešte, ak dovolíte, jednu otázku v súvislosti s Jaltou. Páni prezidenti Slovenska a Poľska do Jalty pôjdu, pán prezident KLAUS a ani maďarský prezident nie, hovorili ste o tom, že by ste možno prijali nejaké spoločné stanovisko, ktoré by sa v tej Jalte odprezentovalo, ktoré by odrážalo postoj celej V4 ako celku?"

I. Gašparovič: "Na začiatku môžem hneď povedať, že V4 nebola kompletná a preto sme nehovorili o nejakom spoločnom prehlásení, ale chcem potvrdiť to, že sme hovorili a tie dôvody pán poľský prezident spomenul, prečo chceme ísť na Ukrajinu. Osobne, ak sa toto stretnutie nezruší, určite na stretnutie pôjdem. Pretože som presvedčený, že Slovensko sa ako bezprostredný sused nemôže vyhýbať otvorenému dialógu s Kyjevom. Samozrejme, tento otvorený dialóg je pre Ukrajinu možno aj v niektorých otázkach nie celkom príjemný. Na druhej strane chcem povedať, že Ukrajina dnes má šancu a priestor prekročiť v otázkach európskej integrácie, ale ako som povedal, zároveň je potrebné komunikovať otázky, ktoré sa objavili vo vnútropolitickom vývoji Ukrajiny. Myslím si, že takáto debata môže byť prospešná pre nás, pre Európsku úniu ale aj pre Kyjev. Preto sme sa aj pán prezident Komorowski rozhodli na Jaltu - ak sa uskutoční - cestovať. Pokiaľ ide o cestovný ruch, áno, hovorili sme aj o niektorých konkrétnych veciach. Dokonca len tak na okraj chcem povedať, že s pánom prezidentom Poľska sme sa v tomto roku stretli poľskej strane poľskej Oravy a na slovenskej strane na slovenskej Orave, kde občania, respektíve regióny pripravili určité projekty, ktoré chcú realizovať a zatiaľ nenachádzajú veľké porozumenie u vlastných vlád, tak sme sa zaviazali, že budeme intervenovať a že v tejto veci pomôžeme. Samozrejme, hovorili sme o oveľa širšej oblasti pokiaľ ide o cestovný ruch. Hovorili sme o cestách, železniciach, ktoré treba budovať preto, lebo ako som už povedal na začiatku, cestovný ruch je aj otázka ekonomiky a politiky. Takže sme hovorili aj z tohto pohľadu."

V. Klaus: "Ja by som teda vyjadril svoj názor k otázke Jalty a Ukrajiny. Ja na rozdiel od obidvoch pánov prezidentov na Ukrajinu nepocestujem. Hovorím to celkom jednoznačne a taktiež som sa k tomu už dávno jednoznačne postavil. Možno by som chcel pre nezainteresovaných povedať, že to odo mňa nie je nový konjunkturálny módny postoj, keď sa k tomu prijali aj niektorí iní prezidenti, čo ma ale začína trápiť. Keď ich ešte päť ubudne, tak to tam ja naopak pocestujem teda. Ja som poslal už 9. augusta prezidentovi Janukovyčovi osobný list, ktorý myslím, že je známy a dostupný, v ktorom som jasne vyjadril svoj nesúhlas s praktikami typu, že sú politici zatváraní do vezení za čisto politické rozhodnutia, to je pre mňa absolútne nekonečne neprekročiteľná vec a ja nie som ochotný sa s tým zmieriť. Ja tým nijako nehodnotím postoje oboch pánov prezidentov, plne ich rešpektujem, Česká republika na rozdiel od Poľska a Slovenska nie je susedom, Česká republika nie je susedom Ukrajiny, a preto to má trošku iný pohľad, trochu iný záujem a tým vôbec nekomentujem ich rozhodnutie na Ukrajinu vycestovať. Ale to, že by sme sa pokúšali sformulovať nejaký spoločný záver, tak to zase určite nie. Veľmi by som želel Ukrajine, aby sa pozitívnym spôsobom vyvíjala, aby nachádzala svoju proeurópsku, ak chcete prozápadnú orientáciu, ale to je tak všetko. Viac by som sa Ukrajincom neodvažoval radiť alebo im hovoriť."

B. Komorowski: "Ja by som chcel ešte raz zdôrazniť, že každý z nás má vlastné rozhodnutia, čo sa týka účasti na konferencii v Jalte. Nemáme k tomu viac čo dodať. Ale ma veľmi teší, že vieme to rozlišovať. Že niečo iné je EURO 2012 a perspektíva bojkotu týchto majstrovstiev a odlišná vec je otázka vnútorného konfliktu na Ukrajine, ktorá sa prejavuje v tých smutných rozsudkoch. A aj ku konferencii v Jalte. Toto je dôležité, že vieme rozlíšiť tieto dve otázky. Ak ide o Ukrajinu, chcel by som ešte povedať, že susedstvo Poľska a Slovenska ovplyvňuje dôležitým spôsobom to, že máme určité nádeje, aby prekonať tú vnútornú krízu na Ukrajine spojenú s odsúdením nielen Julie Tymošenkovej, ale aj iných zástupcov bývalej vlády, a považujeme likvidáciu tohto javu ako prekážku pre podpísanie a ratifikáciu podpísanej zmluvy o pridružení, asociačnej zmluvy Ukrajiny s Európskou úniou. Dnes na Ukrajine vznikajú veľké straty z toho dôvodu a pre Ukrajinu je riziko v oneskorení, riskuje oneskorenie podpísania tejto dohody. Toto nás znepokojuje. A chceli by sme zrušiť, zlikvidovať tento zdroj toho nešťastia, za ktoré ja považujem ten predpis, ktorý umožňuje trestať za politické rozhodnutia tak ako za trestný čin. A samozrejme taktiež s uspokojením sme prijali informáciu, že pani Julia Tymošenková súhlasila s liečbou v nemocnici Charkove za účasti nemeckých lekárov."

V. Klaus: "Česká republika nemá v úmysle bojkotovať Majstrovstvá sveta vo futbale, aby to bolo jasné, aby to neviedlo k nejakým iným informáciám. Ešte by som chcel pánovi prezidentovi Komorowskému povedať, že on nerozhodol o takomto bojkote, pretože my máme Poľsko v skupine a ľahšie by sa nám postúpilo do štvrťfinále."

I. Gašparovič: " Na margo pomníka roka1968 chcem poďakovať tým, ktorí sa rozhodli takýto pomník postaviť a možno je to trochu tak aj výzva pre nás, teraz poviem do Československa, keďže rok 1968 bol jednou z tragédií modernej histórie našich krajín, že by si zaslúžil taký pomník aj u nás."

M. Trubač: "Poprosím o poslednú otázku."

Marek Vnenčák, redaktor TV Markíza: "Keďže je to posledná otázka, tak mám také dve odľahčené, prvá, že či páni prezidenti popri tom nabitom programe majú čas sledovať aj hokej? A druhá, včera ste absolvovali výlet na Lomnický štít vzhľadom aj na čas to asi aj preto bolo lanovkou, ale za čias, keď bol prezidentom ešte pán Schuster, tak chystal taký veľký prezidentský výlet na Gerlachovský štít, malo sa hú zúčastniť nejakých desať prezidentov. Nakoniec nič z toho nebolo. Možno trúfli by ste si niekedy na niečo podobné, na podobný výlet? Nehovorím, že to musí byť Gerlach."

I. Gašparovič: "Tam sú už kamzíky, asi by sme ich nemali chodiť plašiť."

B. Komorowski: "Ja by som sa obával tohto pokusu. Ale myslím si že, chcel by som spomenúť ešte že v roku 1961 som bol prvýkrát s mojím starým otcom a on mal len pár rokov viac ako ja dnes. Takže možno stojí za to, aby tam išiel."

V. Klaus: "S manželkou sme vyliezli asi na takých desať vrcholov Vysokých Tatier, ale Gerlach medzi nimi nebol. Inak, čo sa týka toho hokeja, ja som zistil, že keď budú majstrovstvá sveta, budeme hrať Česká republika so Švédskom, tak ja sa už žiadneho summitu nezúčastním, pretože pred troma rokmi pri majstrovstvách sveta, keď sme hrali so Švédskom, som usporadúval večeru pre summit východné partnerstvá v Prahe. Organizoval som večeru a hrali sme so Švédskom, protokol mi hovoril postupne výsledky a my sme prehrali. Včera sme hrali znovu večer so Švédskom, keď sme mali večeru, tu na Štrbskom Plese a zase sme so Švédskom prehrali. Takže už nikdy žiadny summit a hokej so Švédskom."

I. Gašparovič: "Na túto otázku som neodpovedal, ale poviem môj príbeh, keď sme získali zlatú medailu, tak v tom čase som bol v New Yorku a zápas som nevidel. Tak aj z tohto dôvodu pôjdem rád na Ukrajinu, pretože v tom čase budeme hrať asi finále."