Rozhovor prezidenta SR pre tlačovú agentúru TASR k nástupu novej vlády, 4. 8. 2010

Pán prezident, je šesť týždňov po parlamentných voľbách, pred tromi týždňami sa ujala moci nová vláda garnitúra. Aký máte pocit z tohto politického vývoja?

Je to veľmi krátky čas na to, aby som mohol jednoznačne povedať, ako vidím súčasnú vládnu koalíciu a jej správanie sa. Je takým nepísaným pravidlom, nechajme jej sto dní, nech sa zorientuje vo svojich pozíciách a potom budeme môcť lepšie hovoriť o tom, či napĺňa tie predpoklady, s ktorými do boja vo voľbách vstupovala , či napĺňa predstavy občanov , či je schopná plniť si aj povinnosti vo vzťahu k zahraničiu. Takže z tohto pohľadu by som asi ťažko mohol jednoznačne hodnotiť vládu.

Samozrejme, už týchto niekoľko týždňov určité signály dávajú . Keď som vládu menoval, tak som vyjadril vôľu urobiť všetko preto, aby na Slovensku bola politická stabilita , aby tu nedochádzalo k roztržkám medzi politickými stranami , aby sa nevytvárala labilná politická atmosféra, pretože základom dobrej politiky a spokojnosti občana , ktorá sa potom prejavuje na tom, ako vníma takúto vládu, je práve politická stabilita. K tomu ale musíme prispieť všetci, aj opozícia aj tretí sektor. Z tohto pohľadu by som hodnotil nastúpenie súčasnej koalície nie celkom vyvážené, doslova nervózne a to nie je dobrý začiatok . Nervózne preto, lebo ako všetci vnímame, premiérka má veľmi ťažkú pozíciu pri názorovej pestrosti jednotlivých členov jej kabinetu , ktorí sú príslušníkmi politických strán, keď je tam skutočne až päť politických subjektov. To sú už prvé signály, že to nemusí byť jednoduché.

Hovorili ste o politickej stabilite, ktorá je potrebná, ale zdá sa, že koalícia sa už pár týždňov po voľbách otriasla, keď poslanci za SaS z hnutia Obyčajní ľudia uvažovali o tom, že možno opustia tento poslanecký klub. Ako sa na to pozeráte takto krátko po voľbách?

Neviem, či by som to povedal tak jednoznačne, že sa otriasa koalícia. Áno, hovorili sme od začiatku, že sú tu veľmi viditeľné problémy, ktoré má koalícia so svojou kompaktnosťou, ale to všetko ukáže prvé rokovanie NR SR, kedy sa bude schvaľovať program vlády a potom ďalšie rokovania. A rozhodnutie o tom, či táto vláda udrží svoje postavenie a do akej miery, bude schvaľovanie rozpočtu To sú tie momenty, dá sa povedať, už vo veľmi krátkom čase rozhodnú, čo bude na Slovensku ďalej nasledovať.

A čo sa týka dohody Obyčajných ľudí s predsedom SaS Richardom Sulíkom, že ak vystúpia z poslaneckého klubu strany, vzdajú sa poslaneckého mandátu? Podľa mňa je takáto dohoda čisto účelová len pre začiatok fungovania parlamentu. Dohoda totiž neznamená záväzok, že Obyčajní ľudia budú akceptovať poslaneckú disciplínu a hlasovať spoločne s klubom SaS. A aj keby ich pri veľkých nezhodách z klubu SaS vyhodili, mandátu sa nemusia vzdať, lebo z klubu neodišli sami, ale na základe vylúčenia. Preto si myslím, že týmto štyrom poslancom nič nebráni tomu, aby hlasovali s opozíciou, ak im kolaícia nebude akceptovať ich návrhy. V postavení poslancov okolo Matoviča sa nič nemení, aj tak budú hlasovať podľa vlastného uváženia.

Pri nástupe novej vlády ste povedali, že od nich očakávate rešpekt a vzájomnú akceptáciu. Kvôli vyhláseniu referenda ste sa už dostali do prvej slovnej prestrelky s predsedom parlamentu a šéfom SaS Richardom Sulíkom. Očakávate ďalšie?

Ako som naznačil, naozaj musí dôjsť k vzájomnej spolupráci prezidenta s vládou a parlamentom, lebo ich spolupráca bude určovať pozitívny alebo negatívny vývoj, či už v rámci politickej atmosféry alebo spokojnosti či nespokojnosti občana. Bol som prekvapený z takéhoto vstupu do spolupráce od predsedu parlamentu. Chcem len veriť, že si to uvedomil a že ďalšie kroky budú trochu iné, hoci niektoré posledné výroky o tom nenasvedčujú. Ale ja ešte stále chcem veriť, že si uvedomí, že to už nie sú predvolebné mítingy, ale pozícia predsedu parlamentu, kde každý chybný krok má veľmi negatívne následky, nielen vo vzťahu k jeho osobe, ale k celému parlamentu, k celej spoločnosti.

Mali ste už možnosť si už s pánom Sulíkom vydiskutovať túto otázku?

Odvtedy sme sa stretli len pri schôdzi NR SR k programovému vyhláseniu vlády (v utorok 3.8.2010), ale tam nebol čas na rozsiahlejšiu diskusiu. Myslím si, že v otázke referenda by sa ani nič nezmenilo. Referendum je vypísané , referendum bude, do akej miery ho občania budú chcieť podporovať, záleží len na nich. Ale musím, aj pri tejto príležitosti povedať, že otázka referenda nemusela dopadnúť tak, ako dopadla. Otázka, či má byť alebo nemá byť, mala byť zhodnotená už predtým , keď sa SaS rozhodla vyjsť s touto iniciatívou. Pri odbornom pohľade a pri zhodnotení, aké dopady toto referendum môže mať, dopredu museli vedieť, že to referendum nie je potrebné.

Novinári sa Vás už pýtali, či sa vy osobne zúčastníte na referende, nevedeli ste vtedy ešte jednoznačne odpovedať. Zmenil sa odvtedy Váš postoj?

Ja s tým referendom nesúhlasím od začiatku, takže môj názor asi poznáte. Ale nie preto , že by som bol proti referendu, pretože ide o dôležitý demokratický nástroj a aj toto referendum nebudem považovať za zbytočné. Považujem ho však za nepotrebné, pretože vytiahne z našej spoločnej kasy veľmi veľa peňazí . Skoro o všetkých predmetných otázkach môže parlament kedykoľvek rozhodnúť aj bez referenda a bez 7-miliónových výdavkov.

V súvislosti so zahraničnou politikou by som sa chcela spýtať, či podľa Vás prispela výmena vlád na Slovensku a v Maďarsku k zlepšeniu vzťahov medzi oboma krajinami.

S Maďarskom nemáme žiadne problémy v oblasti obchodu, zahraničnej, ekonomickej, investičnej spolupráce, ale máme problémy v oblasti národnostných menšín. Ale len z pohľadu niektorých politikov zastupujúcich maďarskú menšinu a tým pádom aj maďarskú vládu. A to bol dôvod, prečo sa tieto veci takto vyhrocovali na maďarskej strane. Maďarské vlády nepovažovali za partnera slovenskú vládu , ale SMK. A tu nikdy nemohli byť dobré vzťahy, ak SMK bola určujúcou skupinou pri rokovaniach o vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom. Na to sú tu vlády , parlamenty, prezidenti. Súčasná vláda má o tento veľmi dôležitý prvok výhodu, keďže SMK nie je momentálne v pozícii, aby bola až takým kľúčovým partnerom maďarskej vlády. Ako túto situáciu zvládne strana Most-Híd, dnes neviem. Ale kvitujem jeden z krokov, ktoré urobil ich predseda Béla Bugár, keď hovoril, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny by nemalo byť súčasťou maďarského parlamentu. To je dobrý krok, ale ako ho bude vnímať maďarská vláda, to ťažko povedať. Takže, aby som to zhrnul, áno, môžu byť vzťahy lepšie, ale musíme si uvedomiť, že je dôležité, aby medzi sebou rokovali tie inštitúty, ktoré sú k tomu určené, či už komisie, ale predovšetkým vlády, parlamenty a do veľkej miery prezidenti.

Nového maďarského prezidenta Pála Schmitta ste pozvali na návštevu...

Áno, hneď po zvolení som nového prezidenta pozval na návštevu, zatiaľ som odpoveď nedostal, ale veľmi rád sa s ním stretnem. Predpokladám, že naše prvé stretnutie bude asi koncom roka na zasadnutí prezidentov V4 v Čechách.

Vrátila by som sa ešte k otázke Kosova. Nemyslíte si, že by Slovensko po verdikte Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu, ktorý rozhodol, že deklarácia o nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo, malo prehodnotiť svoj postoj k vyhláseniu nezávislosti tejto juhosrbskej provincie?

Neviem si predstaviť, že by som prehodnocoval svoj postoj, ak som zástanca práva, aby som ho prehodnocoval tak, aby som obišiel právo. Rozhodnutie MSD svoj výrok postavilo tak, že obišlo medzinárodné právo a to nie je dobre. Slovensko nemá prečo prehodnocovať svoj postoj, postavili sme sa jednoznačne za plnenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a za rešpektovanie medzinárodného práva. Samozrejme, nemôžeme byť úplne dogmatický. Ak by sa Srbi s Kosovčanmi dohodli, Slovensko bude akceptovať tieto dohody. Avšak rozhodnutím haagskeho súdu sa priestor, ktorý na rokovanie medzi Prištinou a Belehradom bol, ak nechcem povedať, úplne vymazal, tak veľmi zúžil. Napriek tomu si myslím, že etapa rokovania medzi Srbskom a Kosovom sa neskončila. Som presvedčený, že musí dôjsť k určitému rozhodnutiu medzi nimi, inak pokoj na Balkáne nebude.

Myslíte si, že po tomto verdikte bude Slovensko čeliť určitému väčšiemu medzinárodnému tlaku?

Nemyslím si, že by sme čelili medzinárodnému tlaku, je to náš postoj, je jednoznačný a nemá nám ho kto vyvrátiť, pokiaľ ide o orientáciu na medzinárodné právo. Bol som trošku prekvapený aj výrokmi barónky Catherine Ashtonovej, Vysokej predstaviteľky EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku , ktorá povedala, že EÚ má teraz už jednoznačný postoj k tejto otázke. Ako môže mať EÚ jednoznačný postoj, keď päť jej členov má iný názor? To nie je jednoznačnosť. Už to je chyba, že k tejto otázke takto stavajú najvyšší predstavitelia EÚ. Myslím si, že tento problém nie je ukončený, hoci Slovensko robí všetko preto, aby bol na Balkáne pokoj. Svetové dejiny zaznamenali veľa nepokojov a vojen, ktoré boli vyvolané v dôsledku pozície Balkánu. Som veľmi rád, že tam máme vojakov, ktorí sa však majú vrátiť. Podľa mňa táto situácia do určitej miery naznačuje, aby sme prehodnotili rozhodnutie o stiahnutí vojsk KFOR.

K európskeho ochranného valu SR napokon pripojila svoj podpis, pôžičku Grécku sme však neodsúhlasili. V tejto pozícii sa zdá, ako keby sa Slovensko dostávalo do skupiny euroskeptikov. Ako vnímate tento problém v súvislosti s budúcim postavením SR v únii?

Nemyslím si, že náš postoj treba spájať s euroskepticizmom. To rozhodne nie. My v únii chceme ďalej zastávať pozíciu jej budovania a rozširovania. Čím bude únia väčšia, tým bude aj silnejšia čeliť problémom, ktoré môžu nastať, nielen v ekonomickej oblasti. Takže z tohto pohľadu nie . Ale zlým vyhodnotením situácie sme si vytvorili, a to musím povedať najmä z pozície súčasnej opozície, postavenie, kedy sme chceli ísť hlavou proti múru, zmeniť to, na čom sa únia dohodla. Už prvé výroky boli nešťastné. Ja som sa usiloval zmeniť názory oboch politických táborov, chcel som dosiahnuť ich stretnutie, rokovanie, aby sme pred rozhodovaním v EÚ boli jednotní. Žiaľbohu, nepodarilo sa mi to. Zadosťučinením mojej politiky je to, že nakoniec sa všetko odohralo v Bruseli tak, ako som predpokladal. Aj keď, nechcem povedať, že ma to teší. Neteší ma to, ale dúfam, že vo vzťahu k zahraničiu a k zahraničnému vnímaniu Slovenska ako zodpovedného a dôveryhodného partnera, už k takýmto situáciám u nás nedôjde.

Ako môže táto zlá pozícia, o ktorej ste hovorili, ovplyvniť pôsobenie krajiny v rámci eurozóny?

Oslabí sa dôveryhodnosť. Vždy tam bude otáznik pri problémových otázkach. Ako sa zachovajú krajiny, ktoré v minulosti v takýchto veciach váhali, alebo boli proti. Niekedy to nemusí byť nevýhodou, ale v komplexnom pohľade na takýto štát to nikdy nie je dobré, ak vás berú ako nie celkom zodpovedného, ako za stranu, ktorá rada využíva výhody, ale nemá snahu prijať nevýhody. To je ten pohľad zo sveta, ktorý nám určite nepomôže.