Prezident SR v televíznej relácii V politike, televízna stanica TA3, 4. 7. 2010

Už na budúci týždeň vymenuje novú vládu. Pôjde už o druhú, ktorá sa ujme funkcie počas jeho úradovania. A hoci mal práve s odchádzajúcou programovú zhodu, bude musieť komunikovať aj s novou vládou. Ako hodnotí výsledky volieb a aká bude jeho funkcia počas nasledujúcich štyroch rokov? Prezident Ivan Gašparovič. Vitajte V politike, dobrý deň.

Dobrý deň prajem.

Pán prezident, začnime aktuálne. Európsky ochranný val stále zostáva bez podpisu, a vy ste sa snažili nájsť riešenie na spoločnom rokovaní designovanej premiérky a ešte úradujúceho alebo odstupujúceho premiéra Fica. K tomu stretnutiu nakoniec nedošlo. Prečo ste si mysleli, že sa vám to podarí? Aj po tých animozitách medzi nimi v posledných štyroch rokoch.

Po tom, ako sa vyvinula situácia, myslím si, že je povinnosťou prezidenta hľadať všetky cesty ako urobiť krok, ktorý má byť pozitívny pre Slovensko vo vzťahu hodnotenia Slovenska zahraničím a nedopustiť, aby sa naše postavenie v očiach našich susedov v Európe, vo svete zhoršovalo a vytváralo dojem, že nie sme schopní reagovať na aktuálne veci, ktoré sa vo svete dejú. Preto som považoval za povinnosť dať dokopy súčasného pána premiéra a pravdepodobnú budúcu premiérku, aby v tejto otázke našli určitý konsenzus. Chápem pána premiéra, že ísť do takéhoto vážneho podpisu, takejto zodpovednosti s tým, že o niekoľko dní aj tak dôjde k nenaplneniu a zmene takéhoto rozhodnutia, je určite aj politické riziko; ale aj nie dobré vyhodnotenie potom vo vzťahu k občanovi a vôbec k politike štátu, že takéto rozhodnutie padlo.

Na druhej strane zase chápem aj druhú stranu, že rozhodnutie v súčasnej dobe je ozaj na strane súčasného premiéra. A najmä v tom prípade, keď hovoria niektoré strany, že nevedia podmienky, nevedia, aký to bude mať dopad a všetko možné, že Európa je v kríze, Slovensko je v kríze. Čiže nie je to jednoduchá otázka. Ale jednoduchá otázka je to z jedného pohľadu. Sme členmi Európskej únie, zaviazali sme sa na určité plnenia, sami sme to chceli, a na druhej strane už vyše roka, pokiaľ ide o krízu, hovoríme o solidarite. A tá solidarita je vlastne v pochopení, ako z tejto krízy vyjsť.

A práve preto pri všetkom tom, čo hovoríte, že Európa si vyžaduje solidaritu a jednoducho Slovensko je členom Európskej únie a malo by byť solidárne, malo by plne spolupracovať s Európskou úniou, je podľa vás ten postoj či už Ivety Radičovej alebo Roberta Fica zodpovedný?

Naznačil som na začiatku, a povedal som to už niekoľkokrát, že politické strany by tu nemali hľadieť na svoje postavenie v politike domácej, alebo zahraničnej, ale mali by hľadieť na dopady na štát; a teda upustiť niekedy od doktrinálnej straníckej politiky - aj z jednej, aj z druhej strany - pretože to, čo bude z toho negatívne, to pocíti občan. Preto som chcel nájsť tento konsenzus a mrzí ma , že sa mi to nepodarilo. Na druhej strane som presvedčený, že k podpisu aj tak bude musieť dôjsť. My totiž nemôžeme ako členovia Európskej únie zmeniť toto rozhodnutie, a najmä, keď sme aj členmi eurozóny. Takže z tohto pohľadu som presvedčený, že sa mali sstretnúť obidvaja a mali si povedať: Ten výsledok bude aj tak taký, že Slovensko pristúpi k takémuto názoru, k takémuto rozhodnutiu alebo k takejto podmienke, ktorú únia teraz dá.

Napriek pomerne silnému odmietavému postoju stredopravých strán prezentovaného najmä SDKÚ a SaS?

V poslednom rozhovore, ktorý som mal s pani budúcou predsedníčkou vlády, sama naznačila, myslím si, aj v niektorých svojich vystúpeniach, že proti múru nepôjdu, a ten múr je ozaj rozhodnutie o eurovale.

Pán prezident, máme tri týždne po parlamentných voľbách 2010, ešte sme nemali tú možnosť spolu hovoriť. Čo vás najviac prekvapilo na výsledkoch parlamentných volieb?

Určite som nebol prekvapený len ja. Výsledok, že najsilnejšou politickou stranou je strana Smer - a dokonca posilnila svoje postavenie, ma neprekvapil. Prekvapilo ma skôr, že Slovenská národná strana, keď hovoríme teraz o tejto vláde a koalícii, že Slovenská národná strana nedosiahla 10 percent. Bol som presvedčený, že dosiahne dvojciferné číslo. Druhé také prekvapenie pre mňa bola strana SaS. Počítal som s tým, že sa do parlamentu dostane, ale nie s takým percentuálnym nárastom. No a tretie prekvapenie bolo, že sa nedostala do parlamentu strana SMK, maďarskej koalície.

Spomenuli ste tri prekvapenia. Nespomenuli ste medzi nimi Ľudovú stranu HZDS, vašu bývalú materskú stranu. To nebolo pre vás prekvapením?

No vy ste sa ma pýtali na prekvapenia. Takže som vám povedal, čo ma prekvapilo.

Ako som už spomínal, sú tri týždne po voľbách a postupne spoznávame programové tézy jednotlivých strán, spoznávame mená budúcich ministrov. Za to obdobie tých troch týždňov sa naozaj vykryštalizovalo mnoho vecí. S odstupom tých troch týždňov a poznajúc aj budúci program ste spokojný s výsledkom volieb?

Či budeme spokojní s výsledkom volieb, to ukáže čas. Dnes o tom ťažko hovoriť, pokiaľ nadväzujete na určité programy jednotlivých politických strán. Prvým krokom bude samozrejme aj Programové vyhlásenie vlády, čo všetko sa z týchto programových téz politických strán do tohto dostane. To bude rozhodujúce vo vzťahu k občanovi, ktorý dával dôveru aj na tomto základe. Aj keď sa hovorí, že programy strán sa u nás veľmi nečítajú pred voľbami, ale myslím si, že predsa len nosné myšlienky v otázkach sociálnych, otázkach štátoprávnych, že tie občan bude hľadať, či budú vo vládnom programe. Ak ich nenájde, zrejme to bude prvý krok k rozmýšľaniu o spokojnosti, nespokojnosti s politickými stranami, ktoré do parlamentu dostal. Ale to ukáže čas, a ja si myslím, že aj tých neoficiálnych sto dní na pôsobenie vlády treba vyčkať. Samozrejme, že pre prezidenta je vždyc najdôležitejšie, aby mal dobrú spoluprácu, spoluprácu ako s parlamentom, tak s vládou, pretože na tejto spolupráci záleží veľmi veľa; záleží na politickej stabilite. Ak nie je stabilita, tak je skôr predpoklad, že môže dôjsť k zmenám.

A my sa k tej stabilite a spolupráci s budúcou vládou dostaneme. Pristavme sa však ešte pri odstupujúcej vláde premiéra Roberta FICA. Vyhlásil na svojej, ak to tak môžem povedať, rozlúčkovej tlačovej besede, že Slovensko zanecháva v dobrej kondícii, alebo v dobrom stave. Neskôr vyšlo najavo, že výpadky na daniach budú takmer miliardu eur a rovnako, že mnohé samosprávy sú tesne pred krachom. Viete sa stotožniť s týmito jeho slovami, že Slovensko odovzdáva v dobrej kondícii?

Výber daní je problém, ktorý niekedy vláda nedokáže ovplyvniť. Takže z tohto pohľadu áno, ten problém tu je a zrejme je tu potom aj odozva obcí, že do budúcnosti budú mať problémy. Na druhej strane si myslím, že po vrchole krízy, ktorá bola celosvetová, nastáva určitý rast ekonomiky vo všetkých krajinách, aj keď o zahladení krízy sa ešte dnes nedá hovoriť a nikdy nevieme, či nevypukne znovu. Ale signály, ktoré sú aj z európskych inštitúcií, že na Slovensku HDP začína pomaly rásť, sú reálne. Pokiaľ ide o nezamestnanosť, to je veľký problém, ktorý bude mať aj nasledujúca vláda. Ale signály o miernom poklese nezamestnanosti treba priznať. Na druhej strane aj včera som čítal správu, kde bratislavský Volkswagen hovorí, že o chvíľu začne naplno prevádzku, že prijme tisíc nových zamestnancov. A je to viacej signálov od takýchto väčších podnikov, ale aj od menších, že chcú prijímať ľudí. Takže z tohto pohľadu si myslím, že nastupuje obdobie mierneho rastu ekonomiky, a teda aj možnosti dodržiavania určitých sociálnych programov, o ktorých by občan by pocítil, ak by sa mu na ne siahlo.

Pán prezident, vy ste napriek tomu, že vidíte isté pozitívum v ekonomickom vývoji Slovenska, spomenuli niekoľko negatív, či už vysokú nezamestnanosť, alebo výpadok v daniach z príjmov a faktom je, že nová vláda bude musieť šetriť, či už by to bolo pokračovanie Ficovej vlády, alebo nová vláda pod vedením Ivety Radičovej. Je to ale podľa vás fér, keď končiaca vláda sa vyznačovala bohatými sociálnymi programami a niekoľkomiliónovými dotáciami a nová vláda, ktorá príde, bude musieť šetriť?

Myslím si že je to trošku zúžený pohľad, keď takto vnímame len Slovensko. Je to situácia, ktorá je v každej krajine a nielen okolo nás, ale v Európe a vo svete. Šetrenie je dnes takým transparentom v každej krajine. Na druhej strane zasa významní ekonómovia aj politici hovoria, že prehnané šetrenie by mohlo spôsobiť práve opak - že by sme sa mohli dostať do pozícií, kedy sa ešte viacej budú znižovať, alebo okliešťovať sociálne programy, zmizne kúpyschopnosť občanov, atď., prosto celý ten reťazec, čo tvorí pozitívne produkty by mohol takýmto šetrením vyvolať pravý opak. Takže bude záležať aj na tejto vláde, do akej miery si osvojí šetrenie; kde bude potrebné a kde bude musieť zvažovať, či šetriť, alebo zaujať iný postoj. Všetky takéto vyhlásenia nastupujúcej vlády sú dnes len v deklaráciách. Zatiaľ som nikde nečítal niečo konkrétne, ako, v akom smere a do akej miery chcú akými prostriedkami šetriť, alebo dvíhať ekonomiku.

S bývalou vládou sa spájajú aj kauzy, či už to bol nástenkový tender, alebo emisie, rovnako odborníci a médiá kritizovali pomerne zlý stav súdnictva. Sú to veci, s ktorých kritikou sa dokážete stotožniť, čo aj vám možno prekážalo na predchádzajúcej vláde?

Boli to otázky, ktoré prakticky vnímal a rozoberal celý národ. Ono sa to skutočne asi stalo a preto tomu nemožno povedať, že je to minulosť. Treba urobiť všetko pre to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Takže súhlasím, že v tomto smere bude potrebné urobiť veľmi rigorózne rozhodnutia. Neviem, do akej miery sa to podarí novej vláde, pretože klientelizmus a korupciu sa od 90 teho roku nepodarilo ani jednej vláde totálne zlikvidovať. A zrejme to ani nejde. Veď to nie je problém Slovenska, to je problém celého sveta. Ale ak by sme nič nerobili, bolo by to zle. Preto som presvedčený, že hociktorá vláda bude musieť oveľa razantnejšie rozhodovať týchto otázkach.
Ako ale v prípade súdnictva, pretože vznikajúca vládna koalícia považuje toho vinníka, alebo má byť tým vinníkom za žalostný stav súdnictva práve bývalý minister spravodlivosti a súčasný šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý má však zákonné lehoty, má mandát, ktorý... a pri ktorom nebude mať znova vláda... nebude to jednoduché, aby ho odvolala, čiže ako urobiť tú reformu v súdnictve, ako zlepšiť ten stav súdnictva, keď tam zostane človek, ktorého nová vláda obviňuje z toho stavu, v ktorom súdnictvo je?

Pán redaktor, ja o súdnictve, a veľmi kriticky, hovorím roky a roky. Súdnictvo sa dostalo do pozícií, kedy začína byť manipulovateľné a to je zlé. Nezávislosť sudcu, ale nezávislosť sudcu ozaj odvodená od ústavy, od zákona, od medzinárodných zmlúv, od vlastného svedomia, je dôležitá. Inú nezávislosť u sudcu nemôžem poznať. Sudca nemôže byť závislý na kapitále, sudca nemôže byť závislý na politickej predstave súčinnosti s nejakou politickou stranou. To je zle. Dnes sa naše súdnictvo ozaj dostalo do takých dvoch polôh. Do polôh skoro politických strán, a to je to nezdravé, čo treba odstrániť. Vaše hodnotenie a hodnotenie súčasnej vlády, všetko na Harabina, je nezmysel. Súčasný predseda Najvyššieho súdu má veľa negatív, možno skôr tých ľudských, ale po j odbornej stránke on ako minister spravodlivosti urobil podstatnejšie kroky ako predchádzajúci minister. Ale práve súboj týchto dvoch ministrov, posledných dvoch ministrov, skôr osobný, dostal súdnictvo do zlého stavu a toto v budúcnosti nesmie byť. Politické strany, novinári, politológovia nesmú robiť kategorizáciu sudcov na takých, na ľavých, pravých, na onakých. Nie. Sudca, to je známka demokracie, podľa súdnictva sa hodnotí demokracia v štáte. A veľmi nerád by som teraz to zrkadlo oprel tak, aby sme demokraciu na Slovensku ozaj hodnotili len podľa súdnictva. Dopadli by sme zle. Bolí ma to, že to musím takto povedať. Ale súdnictvo potrebuje ozaj od základu reformu. Ja tú reformu podporujem. Naznačil som aj to, že sa bojím sa sudcokracie, ktorá tu je, že sudcovia rozhodujú o všetkom, rozhodujú aj o sebe, oni sa navzájom chránia. Je potrebné zmeniť Súdnu radu. To hovorím stále. Dokonca som presvedčený, že predsedom Súdnej rady by nemal byť predseda Najvyššieho súdu, ani minister spravodlivosti, že táto by mala byť tou zárukou, že aj vo vzťahu k sudcovi sa bude konať zodpovedne a spravodlivo. Aby Súdnu radu netvorili len sudcovia. Povedal som, že tam má byť trebárs aj tretí sektor, že tam majú byť vedci, že tam majú byť pedagógovia, prosto Sudcovská rada musí byť orgán, ktorý nikdy nevytvorí pozíciu väčšiny sudcov. Tých 49 percent by malo byť súdnych laikov a 51 percent sudcov, ale už to by bol kľúč k tomu, aby dochádzalo k rozumnejším, vyrovnanejším , spravodlivejším rozhodnutiam z tejto rady aj vo vzťahu k sudcovi ako pracovníkovi a sudcovi ako k človeku.

Z toho, čo hovoríte, vrátim sa ešte raz k tej mojej otázke. Všetko nasvedčuje tomu, že ministerkou spravodlivosti bude Lucia Žitňanská, ktorá patrí ku kritikom súčasného predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, že ako nájsť tam tú vôľu, tú kooperáciu, tú snahu jednoducho zmeniť tie veci v súdnictve, keď si, ak to môžem tak ľudovo povedať, nevedia prísť ani na meno.

To je to, čo som povedal na začiatku, že musí rozhodovať odbornosť, a nie nejaký medziľudský vzťah, ktorý niekedy, žiaľbohu, u nás prechádza až do fyzickej nenávisti. A tam končí potom objektivita. A ak bude pani Žitňanská novou ministerkou spravodlivosti, bude mať veľkú zodpovednosť, aby sa vymanila z tej jednostrannej ulity, aby akceptovala aj druhú polohou, aby odbornosť nerozhodovala podľa straníckej predstavy, ale podľa ozaj zodpovednosti a potreby pre vytvorenie justície, ktorá rozhoduje spravodlivo a občan v nej vidí orgán, na ktorý sa môže spoľahnúť.

Uvidíme, ako dopadne slovenská justícia. Vy máte na budúci týždeň vymenovať novú slovenskú vládu. Váš český kolega, prezident Václav Klaus, keď menoval nového českého premiéra Petra Nečasa, povedal, a ja si ho dovolím odcitovať, dúfam, že do skončenia svojho mandátu už nebudem vymenovávať žiadneho nového premiéra, čím narážal na tie krehké pomery na českej politickej scéne. Na Slovensku tá situácia je veľmi podobná, rozdiel medzi koalíciou a opozíciou je len osem poslaneckých hlasov. Máte podobné želanie?

Určite také prianie je aj na mojej strane. My sme to hovorili na začiatku. Veľmi dôležité je, ako sa vyvíja politická scéna, atmosféra, stabilita, pretože nestabilita politická vyvoláva nestabilitu aj inú, ekonomickú, sociálnu, kultúrnu, všetku, prosto v tom to je zodpovednosť vlády a s tým v súčasnosti parlamentu a prezidenta. Ja som vždy hovoril, že súčinnosť týchto troch ústavných inštitúcií je veľmi potrebná. A ja som sa to snažil dodržiavať s minulou vládou a môžem povedať, že sa prijalo veľmi veľa pozitívnych rozhodnutí, pretože sme boli v takomto vzťahu, že sme sa navzájom akceptovali a rešpektovali. To isté by som si prial aj teraz, aby sme pochopili, že prezident nie je sólo hráč, že parlament, jeho predseda nemôže byť sólo od vlády. Je nepochopiteľné, ak by dochádzalo k situácii, že zákony, ktoré predkladá vláda, nebudú vládne zákony, ale budú pozmenené poslancami, alebo opačne. Čiže tu je aj určitá úloha prezidenta takej súčinnosti, súhry aj pri prijímaní zákonov.

Zostaňme pri tých vzťahoch. Pred vyše rokom ste v prezidentskom súboji kandidovali proti Ivete Radičovej , podporoval vás Smer. Teraz Iveta Radičová bude s najväčšou pravdepodobnosťou budúca predsedníčka vlády na Slovensku. Máte za sebou niekoľko stretnutí s ňou. Ak sa to tak môžem spýtať, podarilo sa vám zahodiť vzájomné animozity?

Povedali ste, že ma podporoval Smer. Pani Radičovú podporovali ostatné politické strany súčasnej koalície. Čiže nie je to tak, že ja som mal podporu, ona nemala podporu, a preto sa nestala prezidentkou. Opak. Práve v tomto súboji išlo o súboj politických strán, a keď je prezident nadstranícky - som presvedčený, že to dokážem robiť aj teraz - ale občan vo väčšej miere nie je príslušníkom politických strán, čiže vyberá si kandidáta, ktorému viac dôveruje. A som rád, že dôveru som dostal ja. Dnes sme v inej pozícii. Pani Radičová bude zrejme predsedníčkou vlády, ja v pozícii prezidenta ďalej zostávam, a náš vzťah teraz nemôže byť vzťah súperiaci, ale musí to byť vzťah hľadajúci konsenzus.

Pozrime sa na budúcu vládu. Ja som to už spomínal v predchádzajúcich otázkach, že ten rozdiel medzi budúcou koalíciou a budúcou opozíciou je naozaj iba osem poslaneckých hlasov. Keď ste rokovali s Ivetou Radičovou, dokázala vám zaručiť stabilitu budúcej vládnej koalície?

To nie je jednoduchá odpoveď, vedel by som vám na ňu odpovedať veľmi priamo, jednoznačne, aj v niektorých bodoch...

Skúste.

... ale v pozícii prezidenta sa nemôžem a nechcem postaviť do pozície politológa, komentátora alebo hodnotiteľa. Bude sto dní. Po tých sto dňoch sa ukáže aj sila vlády, aj keď tých sto dní zase nemusí byť určujúcich pre celé štyri roky, pretože sa situácia môže všelijako meniť. Na druhej strane musím ale úprimne a otvorene povedať, že ľudia, ktorí idú do politiky, ak idú zbierať skúsenosti v takých vysokých funkciách, to nie je dobré. Do takýchto funkcií, ako je minister, alebo predseda parlamentu musí prísť predsa len, politik aj skúsený.

Teraz narážate na to, že podľa medializovaných informácií sa má stať predsedom parlamentu nováčik na politickej scéne Richard Sulík, predsedom... pardon, ministrom obrany má byť bývalý šéf hypermarketu, alebo sa špekuluje o tom, že štátnou tajomníčkou ministerstva práce má byť mladá bývalá novinárka, aj keď pripustíme, že ide o ľudí z novej politickej strany, sú títo ľudia podľa vás vhodní na tieto... na vysoké ústavné funkcie?

Nemôžem si dovoliť ich hodnotiť, ich osobné schopnosti, pretože týchto ľudí vôbec nepoznám. Na druhej strane však chcem povedať, že sú to také zodpovedné funkcie, že každý aj z tých ľudí, ktorý do tejto funkcie ide, si musí uvedomiť, na čo má a na čo nemá. Chcem veriť, že sú to ľudia, ktorým krátky čas a kolektív odborníkov, spolupracovníkov, ktorých budú mať okolo seba pomôže, ale nie je to jednoduché. Viete, sadnúť si na rokovanie za stôl s ministrom obrany Spojených štátov, Francúzska, Talianska, Nemecka, a rokovať o otázkach Aliancie bez ozaj veľkých, silných, odborných znalostí, predstavivosti a schopnosti predvídať dopady, to nie je také jednoduché. Takže.. a to máte v každom rezorte. Takže chcem len veriť, že s pomocou tých, ktorí budú s nimi spolupracovať, tieto úlohy zvládnu.

Môžete, alebo budete mať personálne výhrady voči prichádzajúcim ministrom?

Pán redaktor, ja môžem mať personálne výhrady na základe možno aj osobného poznania jednotlivých ľudí, alebo mediálne ohodnotenia týchto ľudí, ako ste spomínali, ale to nie je problém pre prezidenta, aby sa postavil do pozície, že bude robiť problémy predsedovi vlády, ktorý si týchto ministrov vyberá. Vždy som hovoril a hovorím, minister je priamy podriadený predsedovi vlády, a nie prezidentovi, hoci prezidentovi je zodpovedný takisto na základe ústavy, ale on musí spolupracovať s predsedom vlády a tvoriť politiku vlády. Čiže predseda si ho vyberá a predseda, keď zistí, že mu nevyhovuje, si ho odvoláva. V tomto prípade takisto. By bolo zle, ak by prezident povedal, máš ho, tak si ho tam drž. Nie, on ho vyhodnotí. Takže z tohto pohľadu pri zostavovaní novej vlády určite nemám úmysel robiť prekážky, alebo v niečom brániť, aj keď nakoniec prezident musí ministra vymenovať. Je to zodpovednosť toho, kto si túto vládu skompletizuje.

Pán prezident, vráťme sa ešte k jednotlivým politickým stranám, ktoré majú tvoriť budúcu vládnu koalíciu, a vráťme sa k tej otázke stability. Považujete budúcu vládnu koalíciu za stabilnú aj napriek programovým rozdielom, ktoré sú najmä medzi kresťanskými demokratmi a nováčikom na politickej scéne, stranou SaS, najmä teda v kultúrnopolitických otázkach? Myslíte si, že práve tento ambivalentný vzťah nemôže tú stabilitu budúcej vládnej koalície ohroziť?

Pán redaktor, ja som tu už na začiatku povedal, že do týchto tém ako prezident s nejakým konečným názorom alebo vyhodnotením v súčasnej dobe vstupovať nechcem, ani nemôžem.

Tak sa spýtam inak, pán prezident. Myslíte si, že nováčik na politickej scéne, strana SaS, bude spoľahlivým partnerom vzhľadom na isté paralely, ktoré sú medzi SaS a bývalými podobnými stranami SOP a ANO? Aj vzhľadom na ich osud, ktoré tieto dve strany mali.

Je to vec dohody a vec akceptácie, a vec zhodnotenia, čo na to ich voliči povedia, keď sa dohodnú tak, alebo dohodnú inak. Mňa skôr trápi niečo iné z tohto pohľadu, a to je napríklad tá posledná udalosť, čo sa stala budúcemu poslancovi, ktorý vyhlásil, že mu bolo ponúknutých 20 miliónov. Obrátil to na žart. Aj všetci sa správajú teraz, aj v opozícii, akože to je žart. To nie je žart.

Narážate teraz na skúsenosti z bývalého volebného obdobia, kedy sa špekulovalo o kupovaní poslaneckých hlasov?

Nie, nenarážam na to. Nie. Hovorím o realite. Keď hovorím, že to nie je žart, ak niekto zdvihne prst a povie, vážení, moji koaliční partneri, ja som tu a ja budem rozhodovať, ale ja som drahý, ja stojím 20 miliónov, ak chcete, aby som s vami spolupracoval. A ukázaný prst opozícii, opozícia, tu som ja, čo bude rozhodovať, ale ja som drahý. Ja stojím 20 miliónov. Aj na jednu stranu, aj na druhú. To je to nebezpečenstvo, ktorého sa bojím. To nie je žart. To je veľké nebezpečenstvo.

Máte obavy, teraz ste povedali, že sa toho obávate, ale máte obavy, že práve takéto veci by sa mohli diať vzhľadom na to, že ten rozdiel je naozaj taký malý, len osem poslancov?

Bol by som rád, keby to tak nebolo. Áno, je to veľmi tesné.

Keď sa vrátime ešte k tomu programu, jednou z požiadaviek, alebo jednou z akcií, ktorú strana SaS urobila, bolo referendum. Odovzdali vám referendové hárky, Prezidentská kancelária ich skontrolovala. A moja otázka je, či vyhlásite toto referendum, a či je podľa vás, a keď nie ste sudcom Ústavného súdu, či je podľa vás v súlade s ústavou, pretože sa objavili aj takéto názory.

Ja nie som sudcom Ústavného súdu, ale som prezident, ktorý sa rozhoduje a posudzuje, či otázka je v rozpore s ústavou, s niektorým článkom ústavy, alebo nie je. Po preštudovaní som usúdil, že nie je tu rozpor so žiadnym ústavným článkom, a preto toto referendum vypíšem. Všetky hlasy, ktoré sa dnes ozývajú, že je, nie je Minule som počul, že niekto hovoril práve k tým poplatkom, ktoré sa platia za televízny..

Koncesionársky.

... televízny prenos, rozhlasový prenos, a dávajú to, že to je v súvislosti s daňami, alebo v súvislosti so štátnym rozpočtom, kedy referendum nie je prípustné. Ja ale chcem povedať, že úhrada nie je daň, ani platba, a toto je úhrada za služby. Takže takto som to posúdil, to je môj názor. Preto nevidím dôvod, prečo by som to dával na Ústavný súd. To znamená, že ja referendum vyhlásim veľmi rýchlo a do deväťdesiatich dní musím určiť termín, kedy sa bude konať. A urobím to tiež rýchlo.

SaS vás žiadala, aby termín referenda korešpondoval s voľbami. Parlamentné sa nestihli, máme pred sebou komunálne voľby. Uvažujete nad spojením týchto dvoch udalostí, alebo zatiaľ ste sa ešte nerozhodli?

SaS špekulovalo. Počul som nejakého pána v televízii, už neviem, ako sa volal, že je vedec a že on vedecky rozmýšľa. Tak asi vedecky rozmýšľali, pretože už v minulom roku hovorili, že majú dostatočný počet podpisov. Neodovzdali to, hoci sme ich vyzývali, aby odovzdali. Potom napísali list, že či to dám Ústavnému súdu alebo nie. No tak vari takto otázka nestojí, či... ja budem hovoriť, či dám vec k Ústavnému súdu. Musím materiály preštudovať a rozhodnem sa. A nikde som im nepovedal, že Ústavného súdu ju dám. A oni, keďže videli, že nebudú môcť týmto referendom ovplyvniť voľby do Národnej rady, tak si vymysleli, že referendum dajú tak dátumovo, aby ovplyvnili, že ja to dám na Ústavný súd, aby ovplyvnili komunálne voľby. Ich špekulácia to bola, nie moja,. K tomu sa pán predseda strany Sulík niekoľkokrát priznal, takže ja s tým nemám problém. Otázka je teraz ale iná. Splnili podmienky referenda, preto ja referendum vyhlásim a stanovím termín. O čom a na čom to bude, keď štyri z tých otázok majú vo svojich programoch a chcú ich riešiť v Národnej rade, čiže považujem to za zbytočné. Referendum stiahnuť pán Sulík nemôže, pretože to už nie je jeho vôľa. To je vôľa tých občanov, ktorí ho podpísali. Takže referendum sa konať bude. Na druhej strane som počul aj také hlasy, že referendum a otázky referenda musia byť schválené v Národnej rade. Nie je to pravda. Predseda Národnej rady musí zvolať schôdzu a dať hlasovať o referendových otázkach. Ale poslanec sa môže rozhodnúť podľa svojej vlastnej vôle.

Teraz myslíte výsledok referenda?

Výsledok referenda, áno. Čiže tu chcem ukázať v čom je totálne zbytočné od začiatku, od vyhlásenia, od myšlienky, že takéto referendum chceme dať. Bola to špekulatívna myšlienka k ovplyvneniu jedných alebo druhých volieb. Preto nech nehovoria, že referendum bude drahé kvôli prezidentovi. Referendum bude drahé kvôli ich hlúposti.

Pán prezident, dovoľte ešte poslednú otázku. Za uplynulé štyri roky sme zažívali pomerne napäté vzťahy medzi stranami vládnej koalície a stranami opozície, ktoré v súčasnosti vytvárajú novú vládu. Tie vzťahy boli naozaj nielen napäté, ale aj vyostrené. Aká bude úloha Ivana Gašparoviča počas nasledujúcich štyroch rokov?

Zase opakujem, že už som to niekoľkokrát zdôraznil. Súčinnosť medzi prezidentom, parlamentom a vládou je nutná k politickej stabilite. Prezident má okrem iného úlohu, že môže posúdiť zákony, či sú to zákony, ktoré sú v prospech občana, či sú to zákony, ktoré nie sú v rozpore s niektorým článkom ústavy, alebo medzinárodnej zmluvy. To je silné postavenie prezidenta najmä v čase, ak sú parlamentné sily vyrovnané, pretože pri vrátení zákona prezidentom je potrebných 76 hlasov a myslím si, že to bude veľmi dôležité. Tým som nechcel ale naznačiť, že budem v pozícii vracania zákonov budúcej koalícii. Nie. Napríklad súčasnej vláde som vrátil oveľa viacej zákonov ako vláde pána Mikuláša Dzurindu. A v takomto trende rešpektovania ústavy a zákona chcem pokračovať. Čiže nebude rozhodovať u mňa zákon, ktorý predkladá koalícia alebo opozícia, ale bude rozhodovať u mňa, či tento zákon je v prospech občana, či je v pozícii upevňovania štátu a či je v pozícii aj reality. To sú tie dôvody, ktoré prezident musí akceptovať a musí chápať.

Pán prezident, ďakujem pekne za rozhovor.

Ďakujem pekne aj ja.