Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na stretnutí s predstaviteľmi karpatskonemeckej komunity, Kežmarok 27. 9. 2011

Vážený pán prezident,
vážení predstavitelia karpatskonemeckého spoločenstva,
vážený pán primátor,

podľa jednej z interpretácií štyri strieborno-červené pruhy, zobrazené v dolnej časti kežmarského erbu, symbolizujú štyri osady, z ktorých vzniklo neskoršie slobodné kráľovské mesto. Jeden z pruhov symbolizuje osadu nemeckých kolonistov, založenú krátko po tatárskom vpáde v prvej polovici 13. storočia.

Určite na Slovensku nájdeme viacero takýchto alebo podobných príkladov, ktoré azda najlepšie ilustrujú, že Slováci a Nemci, podobne ako aj predstavitelia ďalších národov a národností, dokázali na tomto území žiť bok po boku v mieri a vzájomne si pomáhať. Nemecký jazyk a kultúra, zručnosti a skúsenosti, zmysel pre pracovitosť a poriadok sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života, zdrojom cenných inšpirácií a jedným z kľúčových stavebných kameňov nášho jestvovania.

V historických knihách sa zároveň môžeme dočítať, že takmer štvrtina obyvateľstva Slovenska mala v tých časoch nemecké korene. Skrátka, nemecký odtlačok a jeho pozitívne prejavy z našej histórie nemožno vymazať. A ani nechceme. Ako píše v jednej vo svojich publikácií aj tu prítomný Dr. Ondrej Pöss, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Múzea kultúry karpatských Nemcov v Bratislave, keď sa stredoveký tovariš vybral na vandrovku z Bratislavy do Košíc, mohol na svojej ceste každú noc stráviť v nemeckej osade.

Prví Nemci prišli na územie dnešného Slovenska pred vyše osemsto rokmi ako ctení a vážení hostia. Vďaka svojim zručnostiam a nadšeniu podnecovali rozvoj poľnohospodárstva, remesiel a obchodu. Klčovali lesy, vysúšali močiare. Budovali kostoly a školy, stavali mosty. Položili základy baníctva a spracovania vzácnych kovov. Zakladali dediny a mestá.

Ak je zrod kostola, v ktorom sa nachádzame, jedného zo skvostov sakrálneho a architektonického umenia na Slovensku - súčasti Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO - dokladom nezlomnosti ducha a vynachádzavosti nemeckých usadlíkov, tak jeho obnova, jeho, možno povedať „znovuzrodenie“, sa stalo symbolom nového ducha spolupráce Slovenska a Nemecka. A to na medzivládnej i medziľudskej úrovni. A Nemecko nám rozhodujúcim spôsobom pomohlo aj politicky i hospodársky vrátiť sa na svoje miesto v Európe.

Krásnym symbolom poslania karpatských Nemcov v dejinách nášho kúska zeme, krajiny medzi Dunajom a Tatrami, je ich spoluúčasť na objavovaní a sprístupňovaní našich Tatier. Našich veľhôr, ktoré sú súčasťou našej identity počnúc; počnúc štátnou hymnou a končiac každodennou euromincou. Im, a mnohým ďalším, dnes Kežmarčania za všetkých Slovákov splatia dlh vďaky. Vážim si, že spolu s mojím vzácnym hosťom a priateľom Slovenska – spolkovým prezidentom Christianom Wulffom – mi pripadne čestná úloha odhaliť týmto – v priamom i prenesenom význame slova – prvolezcom, pamätnú tabuľu na historickej budove evanjelického lýcea.

Vážení priatelia,
ak hovoríme o pozitívnom odkaze stáročného spolužitia Slovákov a Nemcov na našom území, musíme mať na pamäti, že toto spolužitie zažilo aj ťažké obdobia. Pred vyše sedemdesiatimi rokmi vypukla 2. svetová vojna a s ňou začala tragédia miliónov ľudí, ktorí sa stali obeťami brutálneho násilia nacionálneho socializmu, ako aj povojnového politického vývoja v Európe.

Väčšina karpatských Nemcov musela nedobrovoľne opustiť Slovensko, ktoré im a ich predkom bolo celé tie stáročia vlasťou. Ani tí, ktorí tu z rôznych dôvodov zostali, nemali ľahké osudy.

V mojich kontaktoch s karpatskými Nemcami - naposledy sme boli spolu v júli práve tu v Kežmarku - sa k tejto boľavej téme vraciam často. Vyjadril som sa napokon v podobnom duchu aj počas včerajšej slávnostnej večere pri príležitosti oficiálnej návštevy pána spolkového prezidenta, na ktorej sa ako čestní hostia zúčastnili aj najvyšší predstavitelia karpatskonemeckých organizácií z Nemecka i zo Slovenska. Pamätajme si tieto temné miesta histórie a poučme sa z nich. Nebojme sa ťažkej pravdy. Vyrovnajme sa s ňou. A túto pravdu, bez zamieňania príčin a dôsledkov, bez zahmlievania historických faktov a bez pokusov o politickú inštrumentalizáciu, odovzdajme aj našim potomkom. Len takto pomôžeme nasmerovať vývoj na našom kontinente správnym smerom. Toto presvedčenie nás pred 20 rokmi motivovalo k tomu, aby náš prvý demokraticky zvolený parlament vo Vyhlásení Slovenskej národnej rady vyjadril ľútosť nad stratou nemeckých spoluobčanov a Vám, karpatským Nemcom, ponúkol ruku zmierenia. Teší nás, že ste túto ponuku prijali.

Vážení priatelia,
za aktívnej podpory Karpatskonemeckého landsmanšaftu z Nemecka bol aj na Slovensku založený Karpatskonemecký spolok. Predstaviteľom týchto organizácií aj radovým členom vyjadrujem podporu ich angažovanosti pri zachovávaní karpatskonemeckých tradícií a kultúry, podpore výučby nemeckého jazyka na slovenských školách.

Našou spoločnou úlohou je tento pozitívny príklad spolužitia Slovákov a Nemcov priblížiť predovšetkým mladej generácií v oboch krajinách. Teší ma, že aj na dnešných stretnutiach vidím mladé tváre, ktoré nestrácajú záujem o tradície svojich predkov a chcú poznať minulosť. Za chvíľu spolu s pánom prezidentom Wulffom otvoríme výstavu o spolužití Nemcov a Slovákov. Ona tento – v celkovej bilancii – úspešný príbeh rozpráva mladým i starším občanom oboch krajín už od januára t. r.

Vážený pán prezident, dámy a páni,
priebeh našich rozhovorov s prezidentom Wulffom ma oprávňuje ukončiť môj príhovor optimisticky. Najväčší časový priestor sme totiž venovali budúcnosti, hľadaniu riešení súčasných problémov. Únie i našich krajín. I pohľadom do budúcnosti našich vzťahov a našej spolupráce. Filozofiou a motorom nášho konania je teda lepšia budúcnosť. Pre všetkých občanov bez rozdielu národností, v prosperujúcich štátoch úspešnej Európy. V tomto kontexte si angažovanosť a nasadenie karpatských Nemcov v prospech našej spoločnej vlasti, Slovenska, v prospech upevňovania vzťahov medzi našimi národmi a štátmi, získalo náš veľký rešpekt a podporu!