Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na 13. summite hláv štátov Strednej Európy, Bulharsko, Varna 19. 5. 2006

„Prítomnosť a budúcnosť Strednej Európy“

Náš vzácny hostiteľ pán prezident Parvanov,
milí kolegovia prezidenti,
vážení zhromaždení predstavitelia osemnástich štátov!

Asi by sme sa všetci partneri tejto diskusie vedeli zhodnúť, že jedným z možných smerov úvah o budúcnosti Strednej Európy by bola téma jej geografických hraníc, otázka jej identity a podobne. Otázkou však je, či by takáto debata nebola príliš akademická. Možno treba uprednostniť praktickejší prístup a sústrediť pozornosť na prítomnosť a budúcnosť už existujúcej spolupráce našich krajín.
Ako som sa vyjadril na našom stretnutí pred necelým rokom v chorvátskom Záhrebe, posilňovanie vzájomných kontaktov na všetkých úrovniach, výmenu názorov a skúseností považujeme za jeden z najdôležitejších prostriedkov rastu vzájomného pochopenia, tolerancie a spolupráce.

Európsku integráciu v tomto kontexte považujeme za unikátny proces, ktorý nemá alternatívu. Čas, čo od záhrebského summitu uplynul - ako to vidím asi nielen ja sám - túto pravdu potvrdil. Veď na dnešnom fóre sa budeme - aj vďaka atmosfére pohody, ktorú pre túto debatu vytvorili bulharskí organizátori summitu - zaoberať možnosťami a okolnosťami pristúpenia ďalších krajín do Európskej únie a budúcnosťou regiónu Strednej Európy práve v takomto pozitívnom kontexte.

V priebehu posledných pätnástich rokov sa nám podarilo v tomto - nám všetkým najbližšom - priestore vytvoriť pre politický dialóg, pre hospodársku a kultúrnu kooperáciu vskutku dôležité a potrebné fóra: Stredoeurópsku iniciatívu, Vyšehradskú štvorku a tiež Dohodu o voľnom obchode v strednej Európe - CEFTA. Dovoľte mi preto v reakcii na tému, navrhnutú naším hostiteľom, krátko poukázať na poslanie a perspektívy práve spomenutých regionálnych zoskupení, lebo ich v istom zmysle - aj na základe skúseností svojej krajiny - chápeme ako piliere formovania takej Strednej Európy, akú si zrejme všetci zhodne želáme.

Tieto zoskupenia totiž zohrali a zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v prehlbovaní regionálnych kontaktov a vo vytváraní výhodných podmienok rozvoja každého z účastníckych štátov. Vari netreba dodávať už samozrejmú okolnosť, že perspektívu stredoeurópskej spolupráce vnímame v širšom, celoeurópskom kontexte, v jej prepojení na Európsku úniu. Veď predsa spätosť európskej integrácie a regionálnej kooperácie má pozitívny vplyv na politický a hospodársky vývoj celého kontinentu i jeho jednotlivých častí.

Keď po 1. máji 2004 vzrástol počet členov Európskej únie vnútri Stredoeurópskej iniciatívy z dvoch na sedem - a medzi ne už patrí aj Slovensko - Stredoeurópska iniciatíva tým získala nielen kapacitu, nové skúsenosti a poznatky nových členských krajín EÚ. Stala sa aj silou, ktorá môže efektívnejšie pôsobiť na zostávajúce nečlenské krajiny EÚ v SEI. Medzi hlavné priority Slovenska v tejto súvislosti patrí nadviazanie a inštitucionalizácia vzťahov a spolupráce medzi SEI a EÚ. Slovensko považuje za nevyhnutné, aby v záujme priblíženia Stredoeurópskej iniciatívy k Európskej únii iniciatíva aj v budúcnosti vychádzala zo strany SEI, aby jej aktivity, úzko koordinované s určenými predstaviteľmi EK, mali aj širšiu základňu a podporu medzi členmi SEI, teda nielen v predsedníckej krajine. Spomenul som to, lebo taká je naša čiastková praktická skúsenosť z predsedníctva v tomto zoskupení. Bolo by vhodné, aby SEI v záujme presadenia svojich cieľov využívala skúsenosti aj iných regionálnych organizácií a zoskupení a našla vhodné formy prezentácie nášho regiónu, vývoja v ňom a činnosti SEI priamo v štruktúrach EÚ v Bruseli.

Pokiaľ ide o vyšehradskú spoluprácu, po svojom vstupe do EÚ a NATO sa krajiny tejto už známej a možno povedať i dostatočne úspešnej „štvorky“ zhodli na tom, že nezaniká zmysel ich regionálnej spolupráce a prejavili ochotu v nej pokračovať. Budúcnosť V4 vidíme v jej schopnosti rozvíjať svoje vnútorné väzby, rozpoznať a využiť podmienky pre spoločné projekty, ktoré budú prínosom tak pre jednotlivé lokality, bezprostredne susediace regióny, ako aj všetky vyšehradské štáty. Posilňovanie kohézie je tu naviazané na širšie regionálne, kontinentálne, ba čo viac, globálne procesy.

Pripomínam to zámerne a rád, pretože slovenská skúsenosť s činnosťou Vyšehradskej štvorky je osobitá i poučná - jednak nám partneri z tejto úspešnej formácie pomohli svojho času prekonať medzinárodnú izoláciu, jednak práve cez ňu môže Slovensko najlepšie realizovať svoj iniciatívny prínos veľkým európskym integračným projektom. Takáto pozitívna slovenská skúsenosť mi dovoľuje obrátiť na ňu pozornosť aj partnerov z juhovýchodu Európy, aby si v záujme naplnenia svojich vyšších integračných ambícií hľadali primerané formy aj integrácie regionálnej.

Vážení prítomní!
Vari všetci si dobre uvedomujeme, že prítomnosť a budúcnosť Strednej Európy je úzko spojená s perspektívou rozširovania Európskej únie.
Pre nás, ktorí sme už jej členmi, rozširovanie EÚ znamenalo a stále by malo znamenať šírenie mieru, slobody, stability a prosperity, ako aj šírenie spoločne zdieľaných hodnôt. Táto premisa musí byť stále platná. Preto je podľa nášho stanoviska pokračovanie procesu rozširovania, ako prirodzeného napredovania EÚ, potrebné a nevyhnutné.

Integračné ambície ktorejkoľvek krajiny, geopoliticky prislúchajúcej k európskemu kontinentu, nech sú limitované jedine splnením kodanských politických kritérií. Rozhodnutie o stanovení jednoznačných hraníc by totiž mohlo negatívne ovplyvniť vývoj v európskych krajinách, ktorým zatiaľ nebola prisľúbená európska perspektíva, mohlo by dokonca viesť k predčasnému stanoveniu limitov rozširovania priestoru demokracie. Zo skúseností mojej krajiny viem, aká dôležitá a aká motivujúca je európska perspektíva pre občanov krajiny, ašpirujúcej na členstvo v Európskej únii.

Domnievame sa, že únia by v súčasnosti mala svoju pozornosť upriamiť na férový a prísny priebeh integračného procesu s krajinami, ktorým bola perspektíva členstva už ponúknutá. Slovenská republika uvítala správu Európskej komisie zo 16. mája, ktorá našej hostiteľskej krajine - Bulharsku a aj Rumunsku ponecháva otvorený termín prijatia za členov Európskej únie k 1.januáru budúceho roku za predpokladu ich zvýšeného úsilia o nápravu v konkrétne vymedzených oblastiach. Serióznosť našich podporných vyjadrení potvrdzuje aj skutočnosť, že sme ako prvá z členských krajín EÚ ratifikovali spoločnú prístupovú zmluvu Bulharska a Rumunska. Slovenská republika takisto oceňuje aktívny prístup, ktorý zaujala Chorvátska republika v rámci negociačných rokovaní. K niektorým skeptickým hlasom vnútri únie by som chcel pripomenúť konštatovania priamo z prostredia Európskej komisie, že dva roky po zatiaľ najrozsiahlejšom rozšírení únie o desať krajín sa nevyskytli žiadne problémy v jej fungovaní. Naopak, únia je dynamickejšia, iste aj konkurencieschopnejšia a som presvedčený, že tomu tak zostane aj po prijatí Bulharska, Rumunska i Chorvátska.

Slovensko, ktoré sa v regióne Západného Balkánu už dlhšie významne a relatívne úspešne angažuje, podporuje vysielanie pozitívnych signálov smerom k nemu. Ambíciu vstupu krajín tohto regiónu do únie považujeme za legitímnu, musí však byť sprevádzaná vlastným úsilím každej krajiny o splnenie požiadaviek, kladených na budúcich členov. V tomto zmysle považujeme závery summitu únie zo Solune (Thessaloník) za spoľahlivý nástroj zabezpečenia stability a rozvoja i za optimálnu formu motivácie tohto - aj so Slovenskom susediaceho - regiónu. Moja krajina sa zasadzuje o to, aby balkánska agenda zostala figurovať medzi prioritami zahraničnej politiky EÚ, čím únia len potvrdí, že svoje balkánske záväzky myslí vážne a že s krajinami regiónu do budúcnosti počíta ako so svojou plnoprávnou súčasťou. Domnievame sa, že rozhodnutie EÚ dočasne pozastaviť negociácie o asociačnej zmluve so Srbskom - ktoré zdôvodnila nesplnenou požiadavkou predvedenia stíhaného vojnového zločinca Ratka Mladiča pred osobitný medzinárodný tribunál v Haagu - (asi) nemalo prísť tak krátko pred referendom o budúcnosti Čiernej Hory, patriacej stále do federálneho zväzku so Srbskom. Pre Srbsko totiž oboje predstavuje mimoriadne zložitú situáciu, ktorá však teraz oberie aj politikov EÚ o možnosť využiť negociácie na povzbudenie Srbska práve v zdolaní nesmierne zložitých problémov, ktoré EÚ resp. medzinárodné spoločenstvo musí ešte s touto transformujúcou sa krajinou vyriešiť (sú to budúci štatút Kosova a prípadná secesia Čiernej Hory).

V nadväznosti na problematiku rozširovania by pravdaže bolo vhodné v dlhodobej perspektíve otvoriť aj diskusiu o európskej budúcnosti ďalších krajín, i keby tieto mali pred sebou dlhú cestu prointegračného vývoja. Aj keď je známe, že niektorí európski partneri nesúhlasia s vysielaním podporných signálov východným susedom, Slovensko sa domnieva, že únia by s nimi mala udržiavať posilnené vzťahy v záujme rozšírenia spoločného priestoru mieru, stability a prosperity. Môžeme len uvítať takú priaznivú skutočnosť, ktorá sa zatiaľ na našich stretnutiach nenaskytla, že totiž medzi zúčastnenými hlavami štátov je najvyšší predstaviteľ práve predsedajúcej krajiny EÚ. Myslím si, že rakúsky prezident pán Heinz Fischer môže do značnej miery uspokojiť našu kolektívnu zvedavosť, zacielenú na činnosť Európskej únie a rovnako tak by rakúska hlava štátu mohla poznatky z tohto nášho summitu pretlmočiť svojej exekutíve, ktorá v tomto polroku činnosť únie riadi.

Čo povedať na záver? Našťastie medzi nami niet sporu, či zjednotenie Európy neznamená jej unifikáciu, veď hovoríme o zjednotení pri zachovaní európskej rozmanitosti a rôznorodosti. Aj keď sa proces európskeho zjednotenia nepodarí zavŕšiť v krátkom čase, musíme robiť všetko preto, aby sme budovali a vybudovali spoločenstvo, ktoré bude civilizačným, občianskym, právnym a ekonomickým priestorom, schopným vlastného dynamického, trvalo udržateľného rozvoja i efektívnej spolupráce a súťaže na globálnej úrovni.

Určite by preto malo byť naším cieľom, aby Stredná Európa bola natrvalo organickou súčasťou takejto zjednotenej Európy, politicky stabilnou a hospodársky prosperujúcou. To si vyžaduje posilňovanie jej vnútornej kohézie, vytváranie a upevňovanie politických, hospodárskych, a prirodzene aj občianskych väzieb. Zároveň treba rozvíjať jej zapojenie do celoeurópskeho kontextu, kde bude zohrávať dôležitú úlohu podpora a pomoc EÚ. Verím, že splniť takýto ambiciózny cieľ je v našich silách.

Ďakujem Vám za pozornosť!