Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi diplomatického zboru, Bratislava 10. 1. 2011

Vaša Excelencia apoštolský nuncius,
vážený pán minister,
excelencie,
dámy a páni!

Pred pár dňami sme oslávili vianočné a novoročné sviatky. Sviatky zbližujúce ľudí dobrej vôle, zjednocujúce rodiny ale aj národy, ducha porozumenia, ktorý chceme, aby prevládol na Slovensku, v rodinách, v našom regióne a v celej Európe. Spolu a v porozumení sa nám bude lepšie dariť, žiť, čeliť výzvam, ktoré pred nás stavia dynamická a turbulentná doba.

Svet i Slovensko majú za sebou politicky i ekonomicky zložitý rok. Na Slovensku sme absolvovali voľby do Národnej rady SR, vytvorenie novej koaličnej vlády, komunálne voľby. Pomerne úspešne sme zápasili s ekonomickou krízou. Aj keď na jej koniec „tunela“ ešte nie je dovidieť a občania Slovenska podávajú obdivuhodný výkon – v pracovnom nasadení ale najmä v sociálnej trpezlivosti. Chcem im aj v tomto vysloviť moju úctu.

V politickej situácii v Slovenskej republike Vás diplomatov iste zaujíma naše vnútropolitické dianie, spôsob komunikácie politických aktérov a inštitúcií, trend vytvárania investičných podmienok i stav súdnictva a najmä protikorupčné opatrenia. Chcem Vás ubezpečiť, že aj v politicky rozdelenej spoločnosti vnímam svoju úlohu nadstranícky a v duchu môjho kréda „myslím národne, cítim sociálne“. Konám „pro bono publico“ (pre všeobecné dobro). S hlavnými politickými aktérmi komunikujem tak, aby som si zachoval možnosť v politickom dialógu pomáhať udržiavať politickú, hospodársku ale aj sociálnu stabilitu štátu. Prirodzene, takýto prístup vyžaduje ochotu partnerov. Vo väčšine prípadov ju zatiaľ nachádzam. Zároveň si však predstavujem, že spôsob riešenia fundamentálnych otázok zákonodarnej, sociálnej politiky štátu, zásadných pozícií aj na medzinárodnej scéne by sa európskymi a vôbec medzinárodnými otázkami mali vo väčšej miere zaoberať kompetentné ústavné orgány štátu, parlament, vláda a nielen jednotlivci či úzke medzistranícke grémiá bez právnej legitimity.

V minulom roku v slovenskom politickom diškurze často znela téma nezávislosti súdnictva. Znepokojuje ma to a som presvedčený, že problémom reformy slovenského súdneho systému je v stále väčšej miere jeho politizácia. Z nezávislého a apolitického systému, ktorý má chrániť práva a záujem občana, sa stáva nástroj vnútornej politiky. Žiaľ, ani mnohí naši politici a sudcovia nechápu, že nestrannosť a nezávislosť sudcu nie je demokratickým bonusom pre sudcu, ale je to v prvom rade bonus pre občana. V prvom rade občan, nielen sudca, sa má spoľahnúť na politickú nezávislosť, zákonnosť a spravodlivosť súdneho systému.

Znepokojuje ma aj všeobecne rozšírené vnímanie problému korupcie. Hovoríte o ňom aj vy, občas i verejne. Žiaľ, problém súvisí aj so zníženou právnou istotou v spoločnosti. Korupcia je nešvár, ktorého odstránenie kategoricky vyžaduje spoluprácu tých, ktorí o ňom vedia. Pre všetkých, aj pre zahraničných podnikateľov, platí ohlasovacia povinnosť. Ozdravovanie súdneho systému, rešpektovanie a výkon práva vyžaduje paralelné zlepšovanie právneho vedomia v spoločnosti. Aj s pomocou novej podnikateľskej kultúry, ktorú prinášajú na Slovensko obchodné či investorské spoločnosti. Prinajmenšom to od nich očakávame.

Vážené dámy, páni!

uplynulý rok bol významný i z pohľadu komplexnej bezpečnosti sveta a Európy. Zastupoval som Slovensko na historickom summite NATO v Lisabone, ktorý prijal Novú strategickú koncepciu Aliancie. Summit zároveň začal novú etapu vzťahov so svojimi strategickými partnermi, predovšetkým s Európskou úniou a Ruskom a spresnil našu stratégiu v Afganistane. Predpoklady na naplnenie našich zámerov sú dobré. Slovensko koná tak, aby potvrdilo svoje odhodlanie plniť spojenecký záväzok niesť svoj diel zodpovednosti za pokoj a stabilitu v Európe i vo svete. Presvedčil som sa o tom nedávno osobne pri návšteve slovenského kontingentu na vojenskej základni v Kandaháre. Žiaľ, politicky, ekonomicky, etnicky či nábožensky motivované násilie a teror každodenne spôsobujú ľudské tragédie a predstavujú krutú hrozbu pre bezpečnosť a životné osudy stále väčšieho počtu ľudí. Je to problém, ktorý sa dotýka každého z nás a vyžaduje spoločný a koordinovaný postup celého medzinárodného spoločenstva.

Zúčastnil som sa aj astanského summitu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý sa zišiel po 11 rokoch. Médiá nehodnotia tento summit veľmi pozitívne. Ja však odporúčam čítať i jeho skromné výsledky s rozvahou a pragmatizmom. Dosiahli sme zhruba to, čo bolo možné dosiahnuť - vytvorili sme priestor pre pokračovanie hľadania nových rámcov rokovaní. O tom je predsa medzinárodná politika – každé negociácie sú mnohonásobne prijateľnejšie, než vojenská konfrontácia a nekomunikácia. Tento moment som zdôraznil aj na 65. Valnom zhromaždení OSN. Organizáciu spojených národov Slovensko považuje za kľúčovú platformu pre globálnu politickú a bezpečnostnú komunikáciu, pretože aj keď sa niektoré veľké krajiny sveta schádzajú a posudzujú globálne otázky v iných menších formátoch, jediná OSN poskytuje potrebnú medzinárodno-právnu bázu pre konanie v globálnom rámci. Tam nachádza spravodlivý priestor aj Ázia, Afrika i Latinská Amerika.

V minulom roku sme boli svedkami významných zmien v Európskej únii. Bol to rok uvádzania Lisabonskej zmluvy do praxe, rok rozbehu novej Komisie i fungovania európskej služby pre vonkajšiu činnosť, rok európskeho sanovania finančných hospodárskych problémov Grécka a Írska. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že to bol rok, ktorý v Únii priniesol viac otázok, ako odpovedí. Tieto otázky sa nás bytostne dotýkajú, pretože Slovensko strategicky spája svoju budúcnosť s budúcnosťou zjednotenej Európy. Cítime politickú spoluzodpovednosť za tento európsky projekt. A to aj napriek nepremysleným výrokom niektorých politikov o možnom návrate k slovenskej korune. Napriek polemike o chápaní európskej solidarity. Napriek nejasnostiam, ktoré so sebou prináša aplikácia Lisabonskej zmluvy a tzv. ochranného eurovalu. Napriek dojmu, že v Únii cítiť oslabenie dôrazu na spoločný postup a k debate o koordinácii v niektorých kľúčových témach nie sú od začiatku prizývané menšie krajiny.

Napriek tým problémom bude Slovensko v EÚ rozhodne vystupovať za také riešenia, ktoré zachovajú redistribučnú politiku únie, vytvoria ochranné mechanizmy, ktoré vylúčia možnosť takých národných krízových scenárov, akých sme boli svedkami v minulom roku.

Dámy a páni!

pre stabilitu a prosperitu Slovenska je mimoriadne dôležité porozumenie a stabilita v stredoeurópskom regióne, porozumenie a dobré vzťahy so susedmi. Práve o to sme sa usilovali v našich vzťahoch s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Rakúskom i Ukrajinou, aj v rámci Vyšehradskej skupiny. Teší ma, že aj minulý rok, tak ako celých doterajších dvadsať rokov, potvrdil základnú mieru dôvery medzi členmi Vyšehradskej štvorky i pozitívnu skúsenosť z našej spolupráce. Je to výborná báza pre pokračovanie aj počas práve prebiehajúceho slovenského predsedníctva v tomto zoskupení. V rámci predsedníctva chceme prehĺbiť našu regionálnu spoluprácu a zároveň byť nápomocní maďarskému predsedníctvu v EÚ i nasledujúcemu poľskému. Pomôže to aj lepšiemu vnímaniu EÚ v našom regióne.

Nechcem obísť ani tému slovensko-maďarských vzťahov, lebo práve kvôli nim v minulom roku veľmi rezonovala téma práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Dôsledne vychádzame zo zásady medzinárodného práva, že štát je primárne zodpovedný za starostlivosť o svoje menšiny a etniká, a štát aj vytvára potrebný právny rámec pre uplatňovanie práv príslušníkov menšiny. Len pripomeniem články 33 a 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré precízne, humánne a sociálne formulujú práva národnostných menšín a etnických skupín. Tento štandard je na Slovensku vysoký. Vytvárame také podmienky, aby sa všetky národnostné menšiny a etniká cítili na Slovensku ako doma. Toto je náš zásadný záujem. Na druhej strane sa nám ťažko chápe, ak sa sused namiesto opatrení susedskej dôvery a proti logike európskej myšlienky i historickej pamäti snaží vytvárať s našimi občanmi podivné právne väzby. Preto chceme a budeme o týchto otázkach rokovať a v politickom dialógu hľadať racionálne východiská.

Iste by si viac pozornosti v mojom vystúpení zaslúžili témy našich bilaterálnych vzťahov so Spojenými štátmi americkými, s kľúčovými partnermi v EÚ a NATO, s Ruskom, s ďalšími východnými partnermi, naša politika na Západnom Balkáne, vzťahy s krajinami arabského sveta, Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky. Nie je na to dosť priestoru. Excelencie, o všetkých týchto otázkach som s Vami ochotný kedykoľvek rokovať. Individuálne ale aj spoločne v kolektíve. Preto len podčiarkujem, že v mojich kontaktoch s vašimi najvyššími predstaviteľmi zdôrazňujem, že si vážime spoluprácu i možnosť otvoreného a úprimného dialógu na základe vzájomnej úcty s každým z vás. Rešpektovanie partnera a úcta k medzinárodnému právu je a bude nemenným základom našej zahraničnej politiky.

Excelencie, dámy a páni

viem, že Vaša práca a Vaše informácie môžu ovplyvniť vnímanie Slovenska politickými establišmentmi Vašich krajín. Prosím Vás, aby ste na túto zodpovednosť mysleli aj v priebehu tohto roka. Želám Vám teda veľa empatie, dobrého a nestranného úsudku pri posudzovaní slovenského i regionálneho politického i hospodárskeho života. Vašim krajinám, ich politickým lídrom aj Vašim rodinám želám, aby ste nastupujúci rok 2011 prežili v zdraví, v pokoji, v hospodárskej i sociálnej stabilite a prosperite.