Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri vymenovaní vysokoškolských profesorov, Bratislava 10. 7. 2012

Vážení páni ministri,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážený pán predseda Rady vysokých škôl,
ctení hostia,
vážené panie profesorky, vážení páni profesori,

Onedlho si pripomenieme 20. výročie vzniku samostatnosti Slovenska – novej Slovenskej republiky. Som presvedčený, že 20 rokov bolo úspešných. Dosiahli sme dosiahli vo všetkých oblastiach života a fungovania štátu pozitíva, ktoré napĺňajú demokratické princípy. Ale je tu aj množstvo problémov, ktoré sa nám nepodarilo riešiť.

20 rokov od prijatia Ústavy – modernej Ústavy - v ktorej sme konštituovali nie len funkciu a princípy štátu, ale aj účasť občanov na správe vecí verejných. Je výzvou k aktivitám nás všetkých – zapojiť sa do riešenia spoločných problémov. Či už vo veci zvyšovania sociálnych istôt, vymožiteľnosti práva, likvidácie korupcie, konsolidovania zdravotníctva, efektívneho využívania finančných zdrojov, posilnenia a spružnenia vedecko-technického rozvoja, najmä zlepšenia kvality života. To sú v podstate kľúčové trendy Programového vyhlásenia vlády z 1. mája tohto roka. Popri nich sa do popredia dostáva najmä zvyšovanie efektívnosti školstva a vedy. Aj v tomto zmysle by sme mali robiť pozitívnu školskú politiku, ale akosi nám to nejde. A tak sa za ostatných dvadsať rokov prehĺbili problémy, ktorým sme venovali len malú, alebo žiadnu pozornosť. Edukačný proces sme zaplavili osobnými a častokrát aj parciálnymi záujmami. Vzdelávanie a výchovu mladých ľudí sme vo veľkej miere prenechali počítačovým databázam, podcenili sme význam tvorivých diskusií, dielní a laboratórií, ktoré kreujú racionálne a emocionálne vyvážené osobnosti. Pasivita a tápanie nám neprináša požadovanú úrodu.

Iste sa zhodneme v múdrosti, ktorá hovorí, že niet cennejšieho a trvácnejšieho bohatstva než je vzdelanosť. Aby toto konštatovanie Cicera, jedného z najvšestrannejších vzdelancov, akých nám dala rímska kultúra, platilo v úplnosti aj dnes, musíme zdôrazniť, že súčasné poznávanie sa posúva podstatne dynamickejšie, než v časoch starorímskych. A tým je aj dnešné poslanie učiteľov, teda aj univerzitných profesorov oveľa náročnejšie. Áno, sprostredkúvať záplavu informácií, ktoré prináša súčasná veda, je dnes mimoriadne náročné. Najmä na výber a odkrývanie poznatkových súvislostí, ktoré s nimi prichádzajú. Mladým ľuďom ich navyše musíme podávať tvorivo. Aj pokiaľ ide o formy a prístupy k aktuálnym poznatkovým témam. Lebo tvorivosť je dnes elementom, ktorý rozhoduje o úspechu. Ak si uvedomíme, v akom premenlivom svete žijeme a pracujeme, potom sa právom pýtame, či je to vôbec možné a efektívne. Myslím si, že je to možné a efektívne, pravda, za predpokladu, že ani univerzitný profesor nepôsobí osamelo, ale ako starostlivý učiteľ a manažér zhromažďuje okolo seba odborné tímy, ktoré prinášajú nielen informácie, ale predovšetkým z nich dokážu tvoriť informácie nové, pôvodné. Áno, hovorím o kolektívnej zodpovednosti za vzdelávanie a výchovu absolventov našich univerzít a vysokých škôl. Stále totiž platí, že najlepším vysvedčením od absolventov je, ak spomínajú nielen na svojho učiteľa, svojho toho-ktorého dobrého pedagóga, ale aj svoju alma mater ako učiteľku, ktorá ich pripravila do života tak, že sa v ňom nestratili. Teda, ak svoje úspechy pripisujú vysokému kreditu svojej školy.

Vážené slávnostné zhromaždenie,
na konci novembra minulého roka usporiadala Kancelária prezidenta medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom „Dnes o zajtrajšku“. Odznela na nej aj prednáška na mimoriadne aktuálne témy: ľudia – vzdelávanie – inovácie – priemysel, a ich vplyv na konkurenčnú schopnosť Slovenska. Aj na jej základe dospela konferencia k niekoľkým závažných záverom.

Po prvé – rýchlejší rast ľudského rozvoja v Slovenskej republike oproti ostatným štátom V-4 a Slovinsku je veľmi pozitívnym výsledkom. No najmä ovocím relatívne veľmi silného ľudského kapitálu z minulosti, ktorý transformačné obdobie deväťdesiatych rokov 20. storočia neznehodnotilo.

Po druhé – transformačné obdobie, spojené s deindustrializáciou Slovenska nás v priemysle stavia pred nepríjemnú situáciu. Máme v ňom zamestnaných veľmi nízky podiel inžinierov. Ešte horšia je ich veková štruktúra. Najmä tá môže zapríčiniť – v rozpätí rokov 2015 až 2025 – nedostatok kvalifikovaných inžinierskych zamestnancov.

Po tretie – príčina slabej inovačnej výkonnosti a tá nie je v našom vedeckom potenciáli. Tá tkvie spravidla v súčinnosti výskumu s potrebami praxe; najmä podnikatelia nie sú zorientovaní v intelektuálnych kapacitách Slovenska, a tak ich často obchádzajú namiesto toho, aby ich využívali. A ešte je tu čosi – a to už začína byť pre nás príznakové – nedarí sa nám efektívne využívať znalostne vyspelú ekonomiku. Lenže bez zásadnej zmeny tohto stavu nám hrozí prepad nášho vlastného konkurenčného potenciálu.

Po štvrté – rýchlemu hospodárskemu rastu Slovenska v druhej polovici prvej dekády 21. storočia sme neprispôsobili rast investícií do vedy. A zvlášť do výskumu, ktorý uskutočňujeme na našom území. Ak by sme pokračovali v súčasnom trende, čaká nás strata akejkoľvek konkurenčnej schopnosti. Jej príznaky sa výraznejšie môžu prejaviť už v roku 2015, pričom zásadný deštrukčný zlom sa pohybuje v horizonte rokov 2022 a 2025.

Kľúčom ku všetkému je človek. Jeho vedomosti a zručnosti. A tomu sa treba venovať komplexne. Nemôžeme teda bezhlavo okresávať ani humanitné smery. Tie by mali pripravovať vzdelancov, ktorí budú schopní zvládať nové nároky na medziľudské vzťahy; napríklad aj z hľadiska sociálnej psychológie.

Chcem oceniť, že som v priebehu mája, júna našiel na vyslovené poznatky pozitívnu odpoveď. A síce vo vývojových trendoch, ktoré si na najbližšie roky vytýčilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. To je dobrá správa, ktorá by mala nájsť aj v praxi pozitívnu, súčinnú rezonanciu. Vítam aj legislatívnu iniciatívu ministerstva školstva v oblasti zodpovednejšieho prístupu práce pedagógov vysokých škôl na fakultách a najmú pri zakladaní nových vysokých škôl. Tu nesmie byť prioritou ekonomika zakladateľ pred kvalitou odovzdania vedomostí študentom.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,
Som rád, že som vás takto mohol osloviť ako prvý. Prevzali ste dekrét, ktorý je svedectvom najvyššieho uznania vašej pedagogickej a vedeckej práce. Spolu s ním vám však prináležia aj nové povinnosti, ktoré súvisia s uznaním vášho kvalifikovaného kreditu. A to tak vašimi študentmi, odbornou verejnosťou, ako aj celou našou občianskou spoločnosťou. Profesorský titul vás teda zaväzuje k zvýšenej aktivite. Napríklad na medzinárodnej úrovni. Áno, oddnes na vás čakajú náročnejšie povinnosti. Pri ich plnení majte na mysli, že všetci chceme byť na vás hrdí, že vychovávate našich mladých ľudí. Práve s týmto pocitom pristupujte k svojej každodennej práci. Neľutujte ani minútu, ktorú venujete vzdelanosti a výchove mladých ľudí, tvorivej atmosfére vo svojich kolektívoch, zomknutosti našej spoločnosti, ale dnes i medzinárodnej spolupráci.

Ešte raz páni profesori, panie profesorky vám gratulujem vám k získaniu titulu profesor. Do ďalších rokov vám želám pevné zdravie, veľa tvorivosti , ale aj pre tvorivosť žičlivé prostredie a pohodu a pokoj vo vašom osobnom živote.