Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na stretnutí so zástupcami okresu a mesta Stará Ľubovňa, 15. 3. 2007

Vážený pán primátor,
Vážení poslanci mestského zastupiteľstva,
Vážení starostovia obcí Stará Ľubovňa,
Vážené dámy, vážení páni,
ctení hostia,
občania,

rád vítam možnosť stretnúť sa s vami a podeliť sa vzájomne o poznatky a skúsenosti z našej práce. Stretnutie s Vami mi umožňuje získať informácie o dianí a živote vo Vašom okrese a v meste Stará Ľubovňa, ktoré je centrom veľmi zaujímavého regiónu. Pre mňa osobne sú veľmi cenné poznatky o dianí a problémoch miest a obcí, ktoré mám možnosť získavať na takýchto stretnutiach s volenými zástupcami občanov.

Dnes sme v období prvého roka od nástupu nového parlamentu a novej vlády a tiež sme bezprostredne po komunálnych voľbách.
Vo voľbách sa utvorilo nové rozloženie politických síl, došlo k radikálnej zmene politickej reprezentácie tak na úrovni celoštátnej, ako z veľkej časti aj na komunálnej úrovni. Pri takýchto zmenách je dôležité dbať na povolebnú kontinuitu v tom, čo bolo dobré a pozitívne v predošlom volebnom období a zlepšiť to, v čom predchádzajúca správa vecí verejných neuspela. Občan nevolil zmenu preto, že sa mu nepáčili, alebo nevedel ohodnotiť úsilie a pozitívne výsledky práce svojich volených zástupcov, ale preto, že predpokladá, že iní by vedeli niektoré veci, na ktorých mu záležalo robiť lepšie.

Slovensko, za obdobie od svojho vzniku, prešlo veľkou cestou, so všetkými jej zložitosťami, peripetiami aj úspechmi, dnes je úspešným štátom. Dospieť do tohto štádia nebolo jednoduché. Úloha, ktorá pred nami stála pri vzniku našej samostatnej štátnosti, bola obrovská, dejinná. Budovanie štátu je často snom mnohých generácií. Mnohé národy často aj storočia sa snažia o vznik vlastnej štátnosti. Táto príležitosť, ktorá sa nám naskytla po roku 1989, bola veľkou výzvou pre našu spoločnosť. Vďaka podpore občanov, sme sa s touto výzvou, aj napriek všetkým, aj v súčasnosti existujúcim problémom, úspešne vyrovnali. Vytvorili sme demokratický politický systém a liberalizovali ekonomiku. V porovnaní s ostatnými novými členskými krajinami Európskej únie má už Slovensko aj niektoré konkurenčné výhody. Svedčia o tom aj rozhodnutia významných zahraničných investorov zaujímajúcich sa o investovanie na Slovensku. A nie sú to len výrobcovia automobilov.

Treba aj otvorene povedať, že zahraničných investorov k nám láka viacero konkurenčných výhod - geografická poloha, politická stabilita, relatívne nízke daňové zaťaženie, ale predovšetkým vzdelaná a lacná pracovná sila. Máme stabilnú menu, ktorá sa posilňuje najmä vďaka rastu výkonnosti a efektívnosti našej ekonomiky, ktorá v minulom roku dosiahla dvojciferný rast HDP a takýto trend má pokračovať aj v tomto roku.

Slovensko v zahraničnej politike dosiahlo významné postavenie. Sme členmi bezpečnostnej rady OSN, v mesiaci februári sme jej predsedali. Že toto naše predsedníctvo bolo všeobecne pozitívne hodnotené som sa presvedčil ja na nedávnej návšteve Talianska. Čaká nás aj predsedníctvo v Rade Európy. Zúčastňujeme sa na viacerých mierových misiách. Významnú úlohu sme zohrali a môžeme ešte zohrávať pri riešení situácie na Balkáne. Mame štandardné vzťahy so všetkými členskými krajinami Európskej únie aj so svojimi susedmi. Máme však aj problémy.

Popri pozitívach na jednej strane, na strane druhej, dochádza aj k významným negatívnym spoločenským posunom, úpadku politickej kultúry a morálky, k potlačeniu sociálnej solidarity. Tým je ohrozovaný nielen základný princíp fungovania sociálne orientovaného trhového hospodárstva ale aj demokracia a sociálna súdržnosť spoločnosti. Sociálne orientované trhové hospodárstvo môže dobre fungovať len na princípe uplatňovania sociálnej solidarity, ktorej mieru spoločnosť akceptuje. Transformačný proces a aj hospodárske reformy ovplyvnili životné podmienky obyvateľov Slovenska. Vznikli veľké majetkové a príjmové rozdiely. Máme početné skupiny sociálne slabých, rôznym spôsobom sociálne znevýhodnených, ale vyše polovice obyvateľstva aj s podpriemernými príjmami. Mnoho rodín sa často aj nie vlastnou vinou dostáva do neriešiteľných situácií, ak živiteľ rodiny stratí prácu, alebo je dlhšie nezamestnaný. Pri plánovaní reforiem sa predpokladalo, že trhové prostredie vyrieši problémy, ktoré sme zdedili aj z čias pred rokom 1989. Predpoklady zvýšenia kúpnej sily obyvateľstva a zvýšenia životnej úrovne sa naplnili len sčasti . Dlhodobo sa boríme s vysokou nezamestnanosťou.

Ukázalo sa, že trh všetko nevyrieši. Najmä nie tam, kde nie je trhové prostredie, t.j. tam, kde je trh paralyzovaný korupciou a prebujnenou byrokraciou. Tu musí nastúpiť štát a zabezpečiť istú nevyhnutnú mieru sociálnej ochrany a sociálnej spravodlivosti . Najmä preto, že sociálna spravodlivosť je jeden z najdôležitejších konštitutívnych prvkov demokracie. Spravodlivou je taká spoločnosť, ktorá garantuje nielen základné politické a občianske práva, ale vytvára aj rovnaké šance na zlepšenie spoločenského postavenia a kariéru pre všetkých svojich členov.

Výkonnosť ekonomiky je vysoká a postupne rastie aj priemerná mzda, ale väčšina ľudí výrazný nárast vo svojich peňaženkách necíti. Kvalita života našich občanov meraná počtom lekárov, internetových pripojení, športových zariadení alebo aj úrovňou vzdelania či očakávanou dĺžkou života bude zrejme ešte dlho zaostávať za ekonomikami krajín s ktorými sa radi porovnávame. V transformačnom období sa dostali do veľmi zložitej situácie niektoré regióny. Narástli regionálne disparity, zhoršila sa životná úroveň najmä na vidieku, prebehol komplikovaný proces decentralizácie štátnej správy. Stále sa však presviedčam aj pri stretnutiach s predsedami vyšších územných celkov, aj pri stretnutiach so starostami a primátormi, , že je veľa problémov v regiónoch, ktoré sami nie sú schopné vyriešiť. Myslím si, že veľa problémov v regiónoch by sa vyriešilo, keby predstavitelia politických strán viac vnímali hlasy zdola, najmä od predstaviteľov obcí a miest.

Chýba nám účinný systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov regiónov. Doterajší priebeh procesu decentralizácie poukázal na potrebu uskutočnenia ďalších zmien, najmä financovania zaostalých regiónov. Verejné prostriedky by preto mali prioritne smerovať na podporu sprístupnenia regiónov, ktoré môžu slúžiť ako póly rozvoja pre celý okolitý región, v ktorom sa nachádzajú. V dnešnej dobe preberá väčší diel zodpovednosti za rozvoj regiónu, miest a obcí samospráva. Vláda vytvára podmienky a rozvojový rámec, ale aj samospráva má nástroje, ktorými konkrétne môže prilákať investorov, zvýšiť ich záujem o konkrétny región, o konkrétne mesto. Najmä vybudovaním infraštruktúry, priemyselných parkov, dočasnými úľavami na miestnych daniach, vysporiadaní pozemkov pre investorov a podobne. Svoj diel zodpovednosti za riešenie problémov sociálneho rozvoja leží aj na pleciach samosprávy.

Najmä proces fiškálnej decentralizácie zabezpečil možnosť samosprávam rozhodovať o značnej sume prostriedkov. Tým sa zvýšil ich význam ale narástla aj zodpovednosť za zabezpečenie rozvoja v regiónoch a ich sídelných celkoch. Každý región, každé mesto, teda aj Stará Ľubovňa môže významným prínosom prispieť k rozvoju slovenskej ekonomiky a rozvoju spoločnosti. Je potrebné v plnej miere využívať miestne zdroje pre potreby rozvoja regiónu. Spiš je známy aj za hranicami Slovenska ako klenotnica kultúry.
Historické pamiatky, ktoré sú v takej početnej miere zoskupené na takom malom priestore sú doslova unikátom. Kultúrne tradície tohto regiónu spolu s jeho očarujúcimi prírodnými krásami vytvárajú ideálne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Región, v ktorom je Spišská Magura a Pieninský národný park, Dunajec a Poprad, Červený Kláštor a Staroľubovniansky hrad môže poskytovať služby aj pre náročných návštevníkov a turistov. Pre tento účel je potrebné požadované služby neustále skvalitňovať a udržiavať krok s modernými trendmi.

Osobitnou konkurenčnou výhodou Vášho regiónu je kúpeľníctvo. Som presvedčený, že obdobie prosperity a chvíle slávy pre Ružbachy, a Novoľubovnianske kúpele ešte len prídu. Je potrebné byť dnes pripravený na príležitosť využivania prostriedkov zo štrukturálnych fondov v programovacom období 2007 – 2013 v rámci tých možností, ktoré ponúka Národný strategický referenčný rámec. Efektívne využitie prostriedkov prinesie úžitok nielen Vášmu mestu a regiónu, ale je na prospech celému Slovensku.
Všeobecne sa často konštatuje, že s čerpaním prostriedkov nemáme problémy. Ale keď sa rozprávam so starostami, primátormi či županmi pri mojich cestách po regiónoch Slovenska, zaznieva z ich úst kritika týkajúca sa najmä byrokracie a obtiažnosti získať prostriedky z eurofondov.

Obce a mestá majú veľkú šancu získať potrebné finančné prostriedky na riešenie problémov a vlastný rozvoj z Európskej únie. Túto neopakovateľnú šancu však majú len dobre pripravení. Aj preto zastávam názor o potrebe decentralizácie rozdeľovania týchto prostriedkov na VUC, obce a mestá. Uplynulé roky ukázali, že reforma verejnej správy bola na Slovensku nesporne potrebná. Aj v súčasnosti je to stále živý proces. Svedčí o tom aj spor ohľadne financovania súkromných umeleckých škôl, ktorý zrejme skončí na Ústavnom súde. Musím však opätovne pripomenúť, že aj samotná reforma verejnej správy sa uskutočnila kvôli a pre občana, a to musíme mať spolu všetci na pamäti.

Najviac ťažkostí a problémov je nesporne v oblasti presunutých kompetencií zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Najväčšie problémy vidím v oblasti školstva a zdravotníctva, ako i v sociálnych službách. Sú to najcitlivejšie otázky, ktoré sa dotýkajú každej rodiny, každého občana. Región je prihraničným regiónom a je zapojený do cezhraničnej spolupráce. Túto spoluprácu považujem za osobitne dôležitú, pretože pomáha udržiavať dobré susedské vzťahy v praktickej rovine a napomáha rozvoju. Je však potrebné tejto spolupráci dať novú dynamiku.

Vážení prítomní,
váš región je osobitný tým, že tu vedľa seba žijú viaceré kultúry – Slováci, Nemci, Rusíni, Rómovia, ale aj také výnimočná kultúra ako goralská. Má čo ponúknuť aj dnes do nášho duchovného a kultúrneho života. Spolunažívanie a vzájomné obohacovanie rôznych kultúr je výzvou našej doby. Pestujme si naše kultúrne tradície nielen pri sviatočných príležitostiach ale každodenne. Neustále zdôrazňujem otázky kultúry a kultúrnosti v živote spoločnosti aj v politike. Budovanie štátu bez budovania kultúry a kultúrnosti, bez duchovna je budovanie štátu bez základného zmyslu existencie.

Slovenský národ je počtom zaraďovaný medzi malé národy a Slovenská republika je veľkosťou malý štát. Potrebujeme kultúru a duchovný život ktoré nás budú stmeľovať a pomáhať nám pri zachovaní našej identity. Kultúra je nám nielen oporou a posilou pri uchovávaní našej kultúrnej identity ale aj hrádzou proti devastujúcim nekultúrnym prúdom zvonku. Kultúra a kultúrnosť sú podmienkou skutočnej demokracie. Demokracia ako vláda ľudu si vyžaduje, aby politici, ako volení zástupcovia občanov boli kultúrne, vzdelanostne a morálne vyspelí, aby mohli v politickom zápase presadzovať programy, na základe ktorých dostali svoj politický mandát od občanov.

A aj občania, ak budú mať dostatočný vzdelanostný rozhľad, pevné kultúrne korene, nestanú sa obeťami politickej demagógie, lacných a populistických sloganov a hesiel za ktorými nebudú vidieť záujmy konkrétnych politických skupín. Vzdelaný a kultúrny národ bude perspektívne vnímať politický zápas a politické spory ako možnosti otvárajúce nové obzory aj cesty riešení pre Slovensko a na jeho prospech.

Vážení prítomní,
do vašej ďalšej náročnej práce želám pevné zdravie , veľa tvorivých síl, pokoj a porozumenie.