Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča vo World Affaires Council v Los Angeles, USA 21. 9. 2005

„Slovensko je suverénny, demokratický a právny štát“

Vážený pán predseda
vážení prítomní,
dámy a páni,

ďakujem za milé a srdečné privítanie v Los Angeles, kde som už pred pár rokmi strávil pekné chvíle u vynikajúcich hostiteľov a priateľov Lea Danihela a jeho milej manželky Mimi. Dovoľte mi touto cestou poďakovať sa Mimi Danihel za nadšenie a odhodlanosť pri sprostredkovaní dnešného nášho spoločného stretnutia.
Mojím vystúpením pred týmto váženým auditóriom zavŕšim svoju pracovnú cestu v Spojených štátoch amerických. Začala sa pred niekoľkými dňami v New Yorku na jubilejnom summite Organizácie spojených národov a na 60. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Dominantnou obsahovou líniou bolo nájdenie zodpovedajúceho konsenzu v reformnom procese OSN nakoľko táto vrcholná multilaterálna organizácia prekonáva turbulentné obdobie hľadania originálneho vyriešenia problémov efektivity a účelnosti svojich aktivít a programov.
Slovenská republika bude mať ako schválený kandidát východoeurópskej regionálnej skupiny na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov, a s najvyššou pravdepodobnosťou od 1. januára 2006 aj plnoprávny člen Bezpečnostnej rady, jedinečnú šancu prispieť k efektívnemu fungovaniu organizácie. Získanie nestáleho členstva v Bezpečnostnej rade je nesporný úspech mojej krajiny, ktorá síce neoplýva veľkou rozlohou, ale vlastní bohatstvo ducha, inteligencie a umu svojich občanov.
Bol to pre mňa obdivuhodný pocit reprezentovať Slovensko, ktoré svojimi principiálnymi postojmi k problémom dnešného globálneho sveta, spoľahlivými výkonmi v plnení si svojich medzinárodných záväzkov a účinným diplomatickým umením suverénne presvedčilo ostatné členské krajiny OSN o oprávnenosti na dva roky zaujať miesto nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN. Úprimne povedané, neprekvapilo ma to, lebo moja viera v schopnosti slovenského národa je neochvejná. Jeho sila a odolnosť bola preverená storočiami, keď ako súčasť iných štátnych celkov si zachoval čírosť a krásu slovenskej kultúry, jazyka, tradícií a odhodlanie prekonávať prekážky. Na našich danostiach a schopnostiach získaných po predkoch dnes budujeme svoje postavenie suverénnej republiky v tých najprominentnejších svetových zoskupeniach či organizáciách.
Som presvedčený, že aj také malé krajiny ako je Slovensko, môžu byť v mnohom inšpiratívne nielen pre svojich geograficky, ekonomicky a politicky podobných partnerov, ale aj pre veľkých hráčov svetovej scény. Slovensko sa dokázalo produktívne zapojiť do globálnych ekonomicko-politických vzťahov, pre ktoré sú charakteristické procesy integrácie, rýchleho technologického rozvoja, rozširovania znalostí, inovácie a skvalitňovania ľudského kapitálu. Môžem konštatovať, že vďaka tomu sme si v krátkom čase našej len niekoľkoročnej existencie v samostatnom štáte, získali jednoznačné sympatie za zvládnutie náročného prechodu z totalitného režimu na pozície právneho a slobodného štátu.

Pre pár dňami. 1. septembra, sme oslávili 13. výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky. Je to jeden z najvýznamnejších dátumov našej histórie a znamenal definitívne prevzatie zodpovednosti za náš vývoj. Ústava Slovenskej republiky položila základy existencie dnešnej Slovenskej republiky a jej prijatím sa slovenský národ, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín, zaradil medzi štáty s parlamentnou demokraciou.
Ústava, ako významný a základný zákon, definuje Slovenskú republiku ako demokratický, nezávislý a právny štát. Štátna moc, reprezentovaná prezidentom, Národnou radou SR, vládou SR a súdnou mocou pochádza od občana. Ten stojí na mravnom i ústavnom piedestáli. Inými slovami povedané to znamená, že stredobodom našej spoločnosti, ústavného, zákonodarného, vládneho, súdneho, politického a štátoprávneho modelu je osobnosť človeka; jeho mravný, vzdelanostný, kultúrno-duchovný rozmer.
Keď takto jednoznačne tvrdím, že náš štát je štátom právnym, to ešte neznamená, že je vždy a všade všetko v poriadku. Právnosť štátu, jeho organizácie, činnosť vlády a iných orgánov garantuje právo občana obrátiť sa na nezávislé súdy. Dokonca aj na Ústavný súd, ktorý má kompetenciu preskúmať súlad zákonov s ústavou, ako aj podnety osôb týkajúce sa ich práv a slobôd. Navyše, naši občania majú možnosť obrátiť sa so svojimi sťažnosťami aj na Európsky súd v Strassburgu. Do charakteristiky štátu ako právneho treba však pojať okrem demokratickej ústavy, zákonov a iných právnych predpisov, aj ústavné právo domôcť sa zákonnej pravdy a spravodlivosti. Teda samotné pochybenie ktoréhokoľvek štátneho alebo samosprávneho orgánu v právnych otázkach je reparabilné. V tom je podstata právneho, demokratického štátu.
Dnes je aktuálna aj otázka aké má naša ústava perspektívy? Vyskytujú sa totižto podnety i názory o potrebe znovu ústavu novelizovať, dokonca prijať novú ústavu. Budúcnosť nášho ústavného systému iste závisí od ďalšieho vývoja Európskej únie, vyriešenia vnútorných a vzájomných vzťahov medzi národnými štátmi a európskym centrom. Nemožno vylúčiť ani niektoré ústavné zmeny. Týka sa to politického systému, volieb do parlamentu, kompetencií prezidenta, najvyššieho kontrolného úradu, modelu parlamentu (dve komory) a iste ešte aj niektorých iných vzťahov.
Už som uviedol, že naša ústava znesie náročné demokratické kritériá. Tým nechcem vyhlasovať túto ústavnú listinu za dokonalú. Život prináša, najmä v tejto dynamickej dobe nové javy, nové vzťahy a potreby vyžadujúce aj nové ústavné úpravy. A to buď priamou zmenou článkov alebo dodatkami, ako je to v ústavnom systéme Spojených štátov amerických.
Chcel by som poukázať ešte na jednu zvláštnosť. Aj keď naša ústava neobsahuje definíciu ekonomického a sociálneho systému, z jednotlivých článkov možno vyvodiť princípy, ktoré by sa mali premietnuť do zákonov a praxe vlády. Mám na mysli napríklad článok 55, v ktorom sa hovorí: “Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ Tento článok neodmieta trh, ale jeho uplatnenie limituje sociálnym a ekologickým princípom. Žiaľ, často sa na tento článok v zákonodarstve zabúda. A sociálnu stránku života našich spoluobčanov si niektorí politici kriticky zamieňajú so socializmom. To sa týka aj nášho zdravotníctva, práva na odmenu za vykonanú prácu, práva na dôstojnú životnú úroveň, na kolektívne vyjednávanie, vzdelanie, priaznivé životné prostredie, na informácie, súdnu ochranu, prácu, hmotné zabezpečenie a ešte iné práva.

Teda nielen článok 55 expressis verbis hovorí o sociálnych aspektoch trhovej ekonomiky ale aj články, ktoré sú venované otázkam zdravia, práva na prácu, vzdelanie, bezpečnosti pri práci, primeraný odpočinok, hmotné zabezpečenie, právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a iné, jednoznačne svedčia o sociálnej funkcii štátu, a tým aj o jeho charaktere.
Slovenská republika svojou ústavou a zákonmi dôkladne zabezpečuje právo na slobodu myslenia, vierovyznania, náboženského presvedčenia, vzdelanie a ďalšie prvky dôležité pre rozvoj každého občana nášho štátu.

Vážené dámy a páni,
paragrafy zákonov, zmlúv či iných právnych noriem sú späté s mojím životom ako pupočná šnúra s novorodencom. Uctievam spravodlivosť, morálku a dodržiavanie práva každým bez rozdielu. Uvedomujem si, že úroveň právneho povedomia korešponduje s úrovňou morálneho a vzdelanostného vývoja človeka a prostredníctvom neho aj krajiny, v ktorej žije. Moderná spoločnosť musí mať rešpekt a úctu k ľudským právam, slobode, demokracii, morálke, aby sa zvyšovala jej dôveryhodnosť, medzinárodná prestíž a kredit. Myslím, že vy Američania a my Slováci, v širšom kontexte aj všetci Európania, zdieľame rovnaký pohľad na tieto hodnoty.
Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie dostala do spoločenstva štátov postavených na princípoch vlády práva, demokracie a slobody. Máme vysoké ašpirácie byť presvedčivými zástancami týchto zásad v každodennom živote bežného občana našej krajiny, ale aj vo vzťahu k spojencom i partnerom.
Slovensko členstvom nadobudnutým v Európskej únii a NATO získalo pevnejšiu pôdu pod nohami a registrujeme rastúcu pozornosť o našu krajinu. Naše medzinárodné postavenie vďaka dobrým vzťahom s najvyspelejšími krajinami sveta, obzvlášť so Spojenými štátmi americkými, sa markantne prejavili v príleve významných priamych zahraničných investícií, ktoré majú veľmi pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku. Dobrá geografická poloha, rozvinutá tradícia v priemysle, kvalifikovaná pracovná sila s nízkymi nákladmi, budujúca sa vyspelá infraštruktúra by mohla vzbudiť záujem aj u amerických podnikateľov.

Slovensko smerujeme k budovaniu malého a otvoreného hospodárstva s dobre rozvinutou legislatívou a s dôrazom na relatívne nízke zdaňovanie. Prebiehajúci reformný proces na Slovensku štandardizuje pomery a upevňuje slobodný trh. Preto máme veľmi dobré predpoklady a šance byť konkurencieschopní v rámci Európskej únie a aj mimo nej. Naviac sme v reformách oveľa ďalej ako ostatní členovia Európskej únie, vrátane takých jej členov ako sú Nemecko či Francúzsko.
Neobídem však fakt, že si odvážnym presadzovaním reforiem nesieme aj zodpovednosť za určité riziko prekročenia kritickej únosnosti sociálnej nedostatočnosti pre obyvateľstvo v prechodnom období od zavedenia reforiem až po prvé pozitívne výsledky. Ja som však presvedčený, že toto neľahké obdobie prekonáme a reformy dotiahneme do úspešného konca. Tu by som rád dodal, že sa tak stane bez ohľadu na to, aká vláda vzíde z budúcoročných parlamentných volieb.
Slabé ohnivko v rozvoji Slovenska vnímam v regionálnych disproporciách. Na jednej strane máme bohatý región hlavného mesta Slovenska Bratislavy, kde prekračujeme priemer produktivity Európskej únie a pomerne chudobné východoslovenské regióny ťažko dosahujúce 50% z tejto hodnoty. Šancu zmeniť tento nepriaznivý nepomer vidím v stimulácii zahraničných investorov, aby našli uplatnenie svojich podnikateľských aktivít v strednej a východnej časti Slovenska.

Doposiaľ sa Slovensko vyvíjalo ako exportné hospodárstvo, v ktorom bola lákavá naša lacná pracovná sila. Do budúcnosti však je potrebné opustiť tento prístup a väčšou mierou podporovať príchod high-tech technológií. V tomto kontexte sa nemôžem teraz nachádzať na priaznivejšom mieste. Vysoký potenciál ďalšieho rastu amerických investícií na Slovensku vidím najmä v oblasti vysokých technológií. Kalifornia s jej podielom na americkej a svetovej ekonomike v týchto trendových oblastiach je exkluzívnym partnerom, o ktorého máme netajený eminentný záujem.

Vážení prítomní, milí priatelia, dámy a páni,
o nás Európanoch sa hovorí, že na rozdiel od Američanov, pre ktorých je profesionálna kariéra tým najdôležitejším, my si chceme život užívať a vychutnávať. Dynamika s akou sa mení dnešný svet však zasiahla aj Európu, ktorá si uvedomuje, že ak chce byť rozhodujúcou silou v globálnom dianí musí sa stať miestom s tzv. pridanou hodnotou. Európa v únijnej forme má svoje problémy, vnútorné rozpory a protirečenia ale určite má perspektívu a Európska únia sa stane rovnocennou autoritou svetovým veľmociam.
Už aj na Slovensku vidím, že sa vytvára európska elita, ktorá sa považuje za Európanov so slovenskou, švédskou, portugalskou či inou európskou národnosťou. Tento rozmáhajúci sa fenomén medzi mladými Európanmi vnímam veľmi pozitívne. A to aj napriek tomu, že je o mne známe, že som vytrvalý obhajca slovenských národných záujmov a bojovník za pestovanie slovenskej identity. Som totiž presvedčený, že Slováci v Európskej únie nič nestratia zo svojej slovenskosti. Tá totiž pramení z hrdosti na svoju vlasť.

Vážený pán predseda, vážení prítomní,
ďakujem Vám za pozornosť a za príjemnú atmosféru nášho dnešného stretnutia.