Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnosti pri príležitosti 5. výročia vstupu do EÚ, Liptovský Mikuláš 1. 5. 2009

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážení podpredsedovia Národnej rady a vlády SR,
vážení poslanci, vážení členovia vlády, milí hostia,
vážení spoluobčania!

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie pred piatimi rokmi je historický medzník našich dejín. Naplnili sa sny i nádeje mnohých generácií našich občanov a vzdelancov v tom, že Slovensko sa ako suverénny, samostatný a demokratický štát stalo rovnoprávnym subjektom medzinárodného práva, štát rovný s inými európskymi štátmi, aj ako súčasť európskeho spoločenstva.

Náš vstup do rodiny európskych štátov – ako rovnoprávneho člena – by nebol možný bez vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Nech už sa na cestu za sebou dívame akokoľvek, nemôžeme obísť konštatovanie, že sme prešli náročnú, dlhé obdobia aj tŕnistú cestu od národného sebauvedomovania po suverenitu a zvrchovanosť rozhodovania o sebe, o svojej národno-štátnej budúcnosti. Dospieť do súčasného štádia nebolo jednoduché.

Náš sen o vlastnej štátnosti sa naplnil najmä vďaka tomu, že sme vytrvali, že sme si po celé stáročia pestovali národnú budúcnosť, zachovali svoj jazyk, územie, jedinečnú kultúru, ale najmä vieru vo svoje schopnosti a v duchovné dedičstvo. Že sme prijali príležitosť, ktorá sa nám naskytla po roku 1989, za neodkladnú. Za relatívne krátky čas, najmä vďaka podpore občanov sme vytvorili demokratický politický systém.

Môžeme sa pochváliť mnohými pozitívnymi výsledkami. Máme stabilnú a principiálnu zahraničnú politiku, ktorú oceňujú naši partneri; dosiahli sme priaznivé ukazovatele vývoja našej ekonomiky, jej dynamický rast, mnohé úspechy v kultúre, vede i športe.

Vstup Slovenska do Európskej únie bol len prvým krokom postupnej a reálnej integrácie nášho štátu do únie. Vstupom do schenghenského priestoru a do eurozóny sme získali ďalší pocit hrdosti na seba, no najmä oprávneného zadosťučinenia a istoty. Sú to doslova historické úspechy našej mladej republiky v procese európskej integrácie. V piatom roku nášho členstva v EÚ sme vnímaní spomedzi nových členských krajín únie ako krajina so stabilnou politickou a sociálnou klímou, ako krajina s predvídateľným vývojom.

Neznamená to, že sme spoločnosťou, ktorá nemala a nemá s európskou integráciou aj problémy. Ale kto ich nemal, alebo nemá? V prístupovom procese sme boli donútení odstaviť funkčné bloky v Jaslovských Bohuniciach, prijať znížené výrobné kvóty pre niektoré trhové komodity, zosúladiť naše právo s právom Európskej únie, skoordinovať naše politiky so spoločnými európskymi politikami a cieľmi. Nebolo, nie je to pre nás vždy jednoduché. Svedčí o tom aj nepomer medzi podporou poľnohospodárstva u nás a v iných krajinách, alebo náš odlišný postoj v otázke uznania Kosova.

S potešením môžeme prijať skutočnosť, že v Európskej únii prevládol názor, že únia sa bude rozvíjať ako spoločenstvo nezávislých štátov, nie ako superštát. Že sa odmieta názor o tzv. dvojrýchlostnej Európe, či pretrvávajúcom rozdeľovaní krajín na staré a nové. Že sa hľadá nový model sociálneho štátu európskeho typu. Potešujúce je aj to, že únia sa bude ďalej rozširovať a nestane sa nejakým uzavretým klubom.

Prijatie Lisabonskej zmluvy je cieľovým punktom, ktorý únia musí zavŕšiť. Bez tohto základného dokumentu nemôže byť rozhodovací proces v únii s toľkým počtom členov efektívny. To neznamená, že táto zmluva nepotrebuje korekcie. Je ešte dosť inštitucionálnych otázok v rámci únie, ktoré si budú vyžadovať ďalšie rozvojové rozhodnutia členských krajín.

Ja osobne zastávam názor, že Európska únia je schopná zdolať súčasné výzvy vtedy, ak využije svoj ekonomický, vedomostný, vedecký mravný, hlavne však ľudský potenciál. Ako inštitucionálna moc sa však bude musieť viac priblížiť svojim občanom a najmä k ich problémom.

Ak to dokáže, potom bude môcť, okrem inštitucionálnych otázok, otvorenejšie riešiť aj ekonomické, energetické, surovinové, potravinové, personálne a ďalšie naliehavé problémy, medzi nimi aj rastúce sociálne nároky a problémy. Ak občania príjmu aj de facto Európsku úniu za svoju, potom prijmú za svoje aj jej problémy, účasť na ich riešení.

Pozitívny ohlas našich občanov na členstvo v EÚ vyplýva aj zo skúsenosti z nedávnej traumatizujúcej plynovej krízy, ktorú sme zvládli aj vďaka nemalej miere solidarity medzi členskými štátmi EÚ.

Solidarita dostáva nový akcent a silný medzinárodný rozmer. Slovensko podporuje priamu solidaritu, konkrétnu vzájomnú pomoc partnerov EÚ. Podporujeme ekonomickú a sociálnu súdržnosť únie, jej humanizujúce posolstvo.

Zvlášť v súčasnom období, v čase svetovej hospodárskej krízy zisťujeme, o čom všetkom rozhoduje. Solidarita sa stala neodkladnou výzvou.

Musíme oveľa systematickejšie, premyslenejšie a intenzívnejšie hľadať cesty energetickej bezpečnosti EÚ, diverzifikovať zdroje pre dodávky energií, budovať nové trasy pre tranzit energie, hľadať mechanizmy, ktoré by zladili záujmy producentov, prepravcov a spotrebiteľov plynu a ropy v únii.

Vážení občania!

Vláda SR robí maximum možného. Intenzívne rokuje Rada vlády pre hospodársku krízu na čele s premiérom. Londýnske zasadnutie G-20 ukázalo, že vláda SR postupuje dobrým smerom a je zhodná aj s doktrínou EÚ, požadujúcou posilnenie regulácie globálneho finančného trhu, dohľad nad ním a odmietanie protekcionizmu.

Vláda SR má v tejto činnosti moju plnú podporu a na úrovni hlavy štátu urobím všetko, aby som prispel konkrétnym dielom k tomuto úsiliu.

Všetci musíme pracovať na tom, aby sme posilňovali sociálne istoty našich občanov, aby sme pomáhali tým, ktorí nie z vlastnej viny prichádzajú o prácu, musíme pomáhať tým, ktorí sú na pomoc odkázaní.

Pozitíva členstva Slovenska – s otvorenou ekonomikou a zaostávajúcimi regiónmi – naklonili misku váh na našu stranu. Dovolím si povedať, že päť rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii bolo pre nás tou najlepšou školou riešenia spoločných problémov spoločnými silami.

Je len na nás, ako dokážeme tento ekonomický, politický i mravný kapitál zúročiť. Verím, že v nasledujúcich rokoch Európska únia naplno využije svoj potenciál v prospech rozvoja všetkých svojich členov, vrátane Slovenska. Pričiňme sa o to. Postavme sa na stranu občana, jeho záujmov – dôstojného života pre všetkých.

Lebo len spojenými silami, vzájomnou dôverou – nás spoluobčanov Slovenskej republiky i občanov európskeho spoločenstva – môžeme docieliť život bezpečný, dôstojný a sociálne príťažlivý.