Gašparovič: Európska ústava má chyby, ale treba ju prijať, denník PRAVDA, 29. 4. 2005

Prezident Ivan Gašparovič hovorí, že po budúcich voľbách bude_ treba počítať aj so stranami, ktoré dnes nie sú vo vláde.

* Jedenásteho mája bude NR SR rokovať o prijatí európskej ústavy. Čo ak ju poslanci neschvália? 
Som presvedčený, že ju parlament prijme dostatočným počtom 90 hlasov. Dokonca si myslím, že zmluvu podporia aj strany, ktoré doteraz prezentovali iné postoje, napríklad KDH.

* Vy hovoríte, že euroústava má nedostatky, treba ju však schváliť a potom novelizovať. To je čo za postoj? 
Vychádzam zo stavu, aký je. V tejto chvíli, po podpise v Ríme, ju už nemožno meniť. Mnohí politici EÚ si uvedomujú, že dokument formálne ani’ obsahovo nezodpovedá svojmu názvu ? ústava. To by vľak až tak neprekážalo, je tam veľa rozporuplných vecí vo vzťahu jednotlivých štátov k Európskej únii ako spoločnému štátu. V budúcnosti môže byť veľkým problémom postavenie národných parlamentov. Aj keď im táto zmluva do istej miery dáva možnosti samostatného rozhodovania, záväznosť, ktorú musia jednotlivé štáty prevziať, je pomerne jednoznačná. Vidím ťažkosti, pokiaľ ide o postavenie poslancov ako nezávislých zástupcov občanov. Prinútiť poslanca hlasovať ináč, ako bude chcieť jeho volič alebo on sám, nebude jednoduché.

* Prečo dnes nesúhlasíte s argumentmi o strate suverenity, keď politicky vychádzate z národne orientovaného prostredia? 
Už dávno tvrdím ? nemôžeme povedať, že EÚ vytvára superštát, pretože do pozície suverénneho štátu jej chýba mnoho. Nemôžem však súhlasiť ani s tými, čo hovoria, že štáty nebudú obmedzené a že nestratia suverenitu. Do určitej miery o ňu prídu, čo sa stane dobrovoľne.

* Rozhodovanie veľkých na úkor malých Slovensku neprekáža? 
Určite sa bude treba zamyslieť nad formou rozhodovania, či je zabezpečené rovnaké postavenie jednotlivých štátov. V tejto chvíli sa to už nedá zmeniť. Otázkou skôr je, či štáty, ktoré sa rozhodli byť členom únie, na tom naďalej trvajú. Ak áno, zmluvu treba ratifikovať a už teraz upozorňovať, v čom je potrebné ju novelizovať.

* Ak Francúzi povedia nie, môže sa celý projekt zrútiť. 
Mali by sme zmluvu podporiť. Ak nie, bude to prvé politické fiasko EÚ, čo bude naznačovať, že únia nemusí do budúcnosti dobre fungovať.

* Českí politici nemajú problém formulovať výhrady, prečo slovenská reprezentácia poklonkuje? 
To nie je pravda. Dnes sa už takto otázka nedá stavať. O tom, či poklonkuje, alebo nie, sme mohli hovoriť skôr, keď sme pristupovali k predvstupovým dohodám. Vtedy sme boli v postavení skôr prikyvujúceho. Ale to nebol problém len Slovenska.

* Prečo ste sa nezasadili o referendum o tejto otázke? 
Naša ústava to nepredpokladá. Plebiscit bol o našom vstupe do EÚ a bol úspešný. Ústava, ktorú sme novelizovali ? nie príliš šťastne ? už v čase tohto referenda hovorila o podmienkach, ktoré sú zahrnuté v európskej ústave. V tomto sme predbehli dobu. NR SR však neurobila novelu našej ústavy uvážene, pretože podľa nej už dnes na Slovensku platia eurozákony. Dokonca je tak koncipovaná, že platia u nás zákony, ktoré EÚ ešte ani nemá. Ale súhlasím, že oboznámenie občanov s textom európskej ústavy je nedostatočné, čo považujem za chybu vlády.

* Sú názory, že po prijatí tohto dokumentu bude treba novelizovať našu ústavu. Súhlasíte s tým? 
Podľa mňa to nebude potrebné.

* Okrem euroústavy NR SR čaká aj na vašu správu o stave republiky. Kedy ju predložíte? 
Je diskusia, či mám vystúpiť teraz, po roku pôsobenia vo funkcii prezidenta, alebo až pred koncom roka. Správa je pripravená a vyzerá to tak, že bude na ročné výročie môjho úradovania. 

* Bývalý prezident bol známy kritickými vystúpeniami. Čo sa dá čakať od vás? 
Správa bude vychádzať z reality, ktorá je.

* Tá nie je lichotivá, najmä situácia v parlamente. Budete kritický? 
Problémom sa nebudem vyhýbať, ale nechcem ani iniciovať spory medzi stranami, parlamentom a vládou. Vzťahy v koalícii sú poznačené predvolebným zápasom. Najzreteľnejšie to cítiť na zápase KDH s Ruskovými liberálmi. Zámerne sa otvárajú témy, ktoré majú mobilizovať voličov. Podobná rivalita, tentoraz o lídra pravice, prebieha medzi KDH a SDKÚ, kde si obe strany hľadajú výhodnejšiu pozíciu do volieb. SMK zasa mobilizuje voličov na báze menšinových otázok, ako je otváranie Benešových dekrétov. Takéto zápasy budú bežnou súčasťou života koalície do volieb, v samotnej podstate to však neohrozuje jej prežitie. Rovnaké súperenie je aj medzi HZDS a Smerom, na základe čoho je paralyzovaná schopnosť opozície využiť menšinové postavenie vlády.

* Očakávate, že sa po voľbách zachová kontinuita s touto koalíciou, ako to bolo v roku 2002? 
Mojím želaním je, aby sa vytvorila väčšinová vláda. Po budúcich voľbách bude treba počítať aj so stranami, ktoré dnes nie sú vo vláde. Aj tie budú mať pomerne rozhodujúce postavenie pri tvorbe vlády.

* Do tohto obrazu zapadá približovanie Mečiarovho HZDS a SDKÚ.
Ich správanie v NR SR naznačuje, že niektoré problémy riešia spoločne. Čo sa týka možnej spolupráce časti koalície s HZDS, je to súčasť predvolebnej stratégie niektorých vládnych strán zabezpečiť si výhodné postavenie po vyhlásení volebných výsledkov.

* V HZDS je opäť isté napätie, teraz bude mať snem a vy si takéto snemy pamätáte. Myslíte si, že dôjde k podobným konfliktom, ako ste zažili? 
Nerád by som sa k tomu vyjadroval, nechcem, aby to vyzeralo, že mám osobné nevybavené účty. Môžem len povedať, že na tomto sneme sa bude zrejme rozhodovať o budúcnosti hnutia, či ešte niekedy bude politickou stranou, ktorú bude občan akceptovať.