Kancelária prezidenta Slovenskej republiky s hlbokým zármutkom oznamuje, že dnes po krátkej chorobe zomrel vedúci Kancelárie prezidenta SR akademik Milan Čič.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič s manželkou Silviou Gašparovičovou a zamestnanci Kancelárie prezidenta SR vyjadrujú hlbokú sústrasť najbližšej rodine a pozostalým.

Prof. JUDr. Milan Čič, DrSc., Dr. h. c, akademik Slovenskej akadémie vied a Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu, sa narodil 2. januára 1932 v Zákamennom, okres Námestovo. Právnickú fakultu Univerzity Komenského absolvoval v Bratislave (1961). Mnoho rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na UK v Bratislave, v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Brne. námestník a neskôr minister spravodlivosti, predseda vlády národného porozumenia, podpredseda vlády ČSFR, poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, predseda Ústavnoprávneho výboru snemovne ľudu, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky (1993 – 2000). Sedem rokov vykonával funkciu vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Vo funkcii podpredsedu vlády ČSFR pripravil a obhájil také zákony, ako bola novelizácia Ústavy ČSFR v otázkach prechodu podstatných častí kompetencií z úrovne federácie na orgány národných republík, ústavný zákon federácie a s nimi súvisiace zákony o zániku federácie. Ako predseda Ústavnoprávneho výboru Snemovne ľudu FZ ČSFR zásadným spôsobom ovplyvnil prípravu demokratizácie politického systému, osobitne tiež zákony o rehabilitáciách, reštitúciách, zákony o kvalitatívnych koncepčných vzťahoch v ekonomickom a politickom systéme. Vyvrcholením legislatívnej aktivity bola jeho významná účasť na príprave Ústavy SR. V rokoch 1993 – 2000 vykonával funkciu predsedu Ústavného súdu SR. Jeho cieľom bolo vybudovať ústavný súd, organizovať jeho aktivitu, tvoriť kvalitnú jurisdikciu, upevňovať ústavnosť a slovenskú štátnosť. V tejto funkcii sa mu podarilo nadviazať efektívne zahranične styky s ústavnými súdmi v Európe, čo honorovali aj prijatím ÚS SR za člena Spoločenstva demokratických ústavných súdov Európy. Spoločne so sudcovským zborom sa mu podarilo, aby ústavný súd položil pevné základy demokratického ústavného súdu, ktorý by v praxi uplatňoval princíp nezávislosti, nestrannosti a nadstraníckosti. Do teórie a rozvoja ústavného súdnictva a ústavného práva prispel nielen organizačne, personálne a judikovaním, ale aj štúdiami, prednáškami a rozhovormi doma i v zahraničí, najmä však prípravou Ústavy SR a knižným vydaním Komentára k Ústave Slovenskej republiky. Okrem dlhoročnej pedagogickej práce vykonával aj viaceré akademické funkcie na Právnickej fakulte UK v Bratislave i v Košiciach; bol členom viacerých vedeckých rád slovenských univerzít, vysokých škôl a fakúlt; vykonával funkciu riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV a podpredsedu Slovenskej akadémie vied. Bol členom Výboru ľudských práv a slobôd v Chorvátsku. Jeho rozsiahlu a dlhoročnú vedeckú a pedagogickú, organizačnú a legislatívnu prácu a iné aktivity pri budovaní nového demokratického zákonodarstva ocenila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach udelením titulu Doctor honoris Causa (2000). V roku 2007 bol zvolený a vymenovaný za člena Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu. Publikoval viacero vedeckých prác, najmä z oblasti kriminalistiky a ústavného práva. Popri tom sa v posledných rokoch venoval aj širším občiansko-etickým problémom. Je autorom viacerých kníh a článkov esejistického charakteru, v ktorých sa osobitne venoval otázkam štátnej slovenskej suverenity. Bol nositeľom mnohých domácich a medzinárodných vyznamenaní a ocenení. V roku 1998 mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Andreja Hlinku I. triedy „Za mimoriadne osobné zásluhy o vznik Slovenskej republiky“. V akademikovi Milanovi Čičovi stráca naša spoločnosť významnú osobnosť našej právnej vedy, pedagóga, politika i esejistu, ktorý nikdy neopustil ideál sociálne spravodlivej spoločnosti.

Česť jeho pamiatke!