Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča na spomienkových oslavách 65. výročia SNP, Banská Bystrica 29. 8. 2009

Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážení účastníci Slovenského národného povstania
a protifašistického odboja,
vážené poslankyne a poslanci Národnej rady,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
excelencie, vzácni hostia,
vážení hostitelia
drahí spoluobčania,

ubehlo už 65 rokov od hrdinskej a slávnej etapy slovenských dejín – od vypuknutia Slovenského národného povstania. Priamych účastníkov a pamätníkov je medzi nami čoraz menej, veľmi si vážim, že sa dnes s viacerými z vás predsa len môžeme stretnúť. Teší ma, že sa stretávam i s vami, ktorí ste síce Povstanie nezažili, a boli ste ešte deťmi, no svojou účasťou na dnešných oslavách dávate najavo, že myšlienky a dôvody Povstania sú Vám blízke, plne chápete ich význam pre našu vlasť, demokraciu, hodnoty národnej slobody a sebaurčenia.

V čase druhej svetovej vojny bola naša vlasť tvrdo skúšaná. Bol nám nanútený režim, ktorý demokraticky zmýšľajúci Slováci nemohli prijať. A práve vtedy sa ukázala nesmierna sila nášho národa a Slovenské národné povstanie bolo preto zákonité. Bola to však predovšetkým skúška charakterov, osobných i toho národného - a v tejto skúške sme so cťou obstáli. Územia, kde Povstanie prebiehalo, sa vyznačovali solidaritou s armádou aj s partizánmi a odvahou riskovať i životy za slobodu, za hodnoty, ktoré sa vo vojnovom slovenskom štáte stratili.

Z historického hľadiska to bolo obdobie národného prebudenia-pozdvihnutia, pretože Povstanie to nebola len vec politikov či vojnových generálov, ale bez rozdielu všetkých, ktorí chceli aby toto obdobie nielen prežili, ale ho aj priamo a osobne ovplyvnili, hrdinsky, statočne a úctyhodne. Možno si to dnes už neuvedomujeme, ale títo ľudia, z ktorých niektorí sú ešte medzi nami, zdolali nezvyčajnú ľudskú i národnú skúšku. A my sme im za to vďační. (Práve preto by sa nás dnes, hoci už od skončenia vojny ubehlo veľa času, mali nástojčivo dotknúť humanitné, všeľudské významy terajšieho výročia).

Pamäť každého z nás, ale najmä tá národná, je základnou podmienkou existencie každého národa. My, Slováci, si nesmierne vážime a pripomíname všetko, čo nás posunulo dopredu, čo nás zušľachtilo a posilnilo. SNP je takýmto medzníkom a som rád, že dodnes je našou živou pamäťou. V spomienkach naň, v hodnotení jeho prínosov sa prelínajú úcta k minulosti, ale aj zodpovednosť za budúcnosť. Ak by to tak nebolo, akékoľvek oslavy výročia najväčšieho národného protifašistického povstania na európskom kontinente v XX. storočí sú zbytočné. Premenili by sa na formálne, či dokonca márne.

A to predsa nechceme. Naopak - želáme si, aby sme my a generácie po nás stále citlivo vnímali, o čom Povstanie bolo a čo pre nás znamenalo. Chceme, aby sme si stále uvedomovali, že dnešná sloboda a demokracia stála mnohé ľudské životy, rodinné tragédie, vypálenie celých obcí a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa bolo ťažké zmieriť a prekonať ich. Úcta k dejinám je holdom tým, ktorí našu národnú minulosť žili a tvorili ju, hoci im nikto nezaručil výsledok a budúcnosť bola pre nich vtedy neznáma.

Bez ich odvahy, ktorá sa pretavila na pohyb vskutku národný, by Slovensko nemohlo sebavedome stáť v jednom rade medzi víťazmi najväčšej svetovej vojny, ale bolo by na dlhé roky odsúdené do úlohy porazeného, do úlohy outsidera kontinentu i sveta. Vďaka bojovníkom v Povstaní sa to nestalo.

A nestačí len naša úcta slovami. Novodobý štát má povinnosť postarať sa o svojich hrdinov, nech by aj sami žiadnu starostlivosť nežiadali. Ku kultúre štátu, k európskej civilizácii XXI. storočia to nespochybniteľne patrí. Nie je to ale ešte koniec našej povinnosti: naša podstatná povinnosť je totiž namierená do budúcnosti.

Ak naše národné dejiny disponujú takou udalosťou, akou je Slovenské národné povstanie, nie je to len akási dávna hrdinská epizóda, ale priam zodpovednosť do budúcnosti. Slovenské národné povstanie nevzniklo totiž náhodne, ale solidárne z túžby po slobode, ktorá je od úsvitu civilizácie základnou ľudskou hodnotou.

Tento spôsob nezištnej solidarity aj medzi účastníkmi Povstania a obyvateľmi miest a obcí nemá obdobu v našich dejinách. Je stále aktuálny, inšpiratívny a hodný úcty. Tak ako by malo byť pre každého občana Slovenskej republiky posvätné srdce povstaleckého územia, mesto Banská Bystrica.

Tu zasadal parlament slobodného povstaleckého územia Slovenská národná rada. Z Banskej Bystrice sa ozvalo slovo zo slobodného vysielača a pre Slovákov jasná Chalupkova výzva: Mor ho!

Tu vyvrcholilo zjednotenie protifašistických politických síl na programe príprav Povstania a vytvorenie siete ilegálnych národných výborov, ktoré vytvorili solídny základ potrebnej verejnej správy po vypuknutí povstania. Tak aj vytvorenie vojenského ústredia na Veliteľstve pozemného vojska. To predstavovalo základnú reálnu vojenskú silu, schopnú brániť povstalecké územie. Spochybňovať význam povstania - aj napriek niektorých chybám, ktorým v atmosfére vojny sa asi nikdy vyhnúť nedá – je spochybňovaním ľudskej odvahy a hodnoty mužov a žien, ktorí sa pre našu slobodu obetovali.

Mrzí ma, že ešte aj dnes niektorí naši historici a publicisti akoby si neuvedomovali, do akých živých rán namáčajú svoje perá.

V ďalších etapách našich národných dejín sme aj vďaka Povstaniu mali na čo nadväzovať. Naša túžba po slobode sa neraz prejavila, či už v činoch jednotlivcov, alebo v celom národe. Spomeňme si len na rok 1968 a potom na rozhodujúci rok 1989.
Ak si niekto myslí, že to so SNP nemá nič spoločné, veľmi sa mýli. Práve takéto celonárodné vzplanutia a hrdinstvo nám dodávali silu a nedovolili, aby naša túžba po slobode vyhasla.

Vážení spoluobčania,

uvedomme si, že aj vďaka Povstaniu sa tu dnes v Banskej Bystrici môžeme stretnúť ako slobodní ľudia, ako sebavedomý národ, ktorí dnes píše nielen svoju históriu, ale sa plnoprávne zúčastňuje aj na európskej politike a prostredníctvom nej ovplyvňuje i celosvetové dianie. Bez úcty k minulosti, bez vďaky tým, ktorí sa nebáli a bojovali proti zlu a neznášanlivosti, by to nebolo možné.

Slovenské národné povstanie bolo bez pochýb udalosťou, ktorá otvorila jednu z najdôležitejších medzinárodných i vnútropolitických ciest k našej národnej i občianskej slobode. To je ten najväčší význam Povstania a to by sme si mali často pripomínať.

Skláňam sa pred tými, ktorí v Povstaní bojovali, či ktorí ho podporovali, a najmä pred tými, ktorí v ňom položili svoje životy. Vďaka vám, a vďaka aj vám, ktorí ste hrdí na túto významnú súčasť našich dejín, pochopili ste jej význam a odkaz do budúcnosti. Urobili ste tak veľmi veľa pre nás všetkých, pre celú našu vlasť.

Ďakujem všetkým, ktorí ste si prišli uctiť šesťdesiate piate výročie Slovenského národného povstania, jeho posolstvo národom Európy a sveta. Osobitne ďakujem jeho účastníkom.

Česť a úcta tým, ktorí v ňom padli. Česť a úcta hrdinstvu tých, ktorí pokračujú v boji proti fašizmu, zlu a jeho recidívam.

Česť a sláva Slovenskému národnému povstaniu. Jeho hrdinom, bojovníkom za slobodu, pravdu, česť, národnú svojbytnosť a sociálnu spravodlivosť.