Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti sľubu olympionikov, Bratislava, Historická budova NR SR 27. 1. 2010

Milí olympionici,
vážené dámy, vážení páni !

Som veľmi rád, že som dnes mohol prijať slávnostný sľub členov výpravy Slovenskej republiky na XXI. Zimné olympijské hry vo Vancouveri. Byť členom olympijskej výpravy je pocta. Je to pocta, ktorú človek nezíska len tak, je to pocta, ktorú ste si sami vyslúžili, je to pocta, ktorá vás stála hodiny, dni, mesiace i roky tvrdej prípravy.

Začať športovať nie je problém. Môže hneď každý a kde chce. Ale vydržať pri športe, to znamená mať silnú vôľu, vôľu prekonávať prekážky a vzoprieť sa tomu, keď telo hovorí – a dosť, už nie! Vy so svojou silou vôle ste povedali - áno, a dosiahli ste takéto výsledky. Ste reprezentanti svojej vlasti. Verím, že svoju silu vôle, svoje fyzické sily, ktoré ste nadobudli tréningom, zúročíte. Zúročíte ich pri pretekoch či pri zápasoch s tým, že pri nich odovzdáte všetky svoje sily. Áno, určite vy aj ja by sme si priali ten najlepší výsledok. Ale ja i všetci prijmeme aj to, ak to nebude medaila, ale budeme vidieť, že ste dali celú vôľu, všetky sily, do toho, aby ste dôstojne reprezentovali svoju vlasť. Zložili ste sľub a som presvedčený, že v duchu tohto sľubu budete aj čestne bojovať.

Milí olympionici, milé olympioničky,

odovzdám vám symbol štátnosti, vlajku Slovenskej republiky. Budete ju niesť pri otvorení olympijských hier. Už to je veľká česť. Chcem dúfať a veriť, že túto vlajku budú vztyčovať aj na jednej z tých troch tých výšok, ktoré každý rád vidí – na stožiaroch slávy. Som presvedčený, že ako kolektív urobíte všetko preto, aby sme vás pri návrate domov vítali s radosťou, ale aby ste boli spokojní aj vy. Prajem vám, aby sa vám darilo, a aby ste mali aj to, čo športovec tiež potrebuje, tak trochu šťastia.

Dovidenia na olympiáde ! Dovidenia pri tom, keď vám naši priaznivci, ale aj návštevníci iných národností a národov, budú tlieskať a budú stáť pri hraní slovenskej hymny.